Keďže Maťo odišiel do Argentíny zdolávať Aconcaguu, mám k dispozícii mikrobus, ktorý by bol hriech nechať hrdzavieť na dvore. Hlavne, keď je po sviatkoch a ja vypasený ako jatočná sviňa, mám problém vybehnúť tých pár schodov v baráku. Tak som sa rozhodol dať si do tela. A keďže nie som egoista, obvolal som pár chúďatok a oznámil im, že idú so mnou. Väčšina neprotestovala. Po dlhom vymýšľaní padlo rozhodnutie na Tlstú.

Trasa

Gaderská dolina – Vápenná dolina, ústie – jaskyňa Mažarná – Tlstá – Muráne – Konský dol, ústie – Gaderská dolina

Gaderská dolina

Moje chúďatká ma nesklamali, takže o siedmej ráno môžeme vyraziť z Prievidze. Smer Gaderská dolina. Po hodine počúvania ukrajinských hitoviek zaparkujem v ústí Gaderskej doliny. Tomáško ešte otestuje gumy svojho auta a pár šmykmi definitívne pošle zvyšnú vrstvu ľadu do zabudnutia. Už z diaľky sme videli, že kopce sú takmer bez snehu, takže naše krásne a kvalitné snežnice tentokrát ostávajú v aute. Snáď ich tento rok ešte použijeme.

Plán cesty je jednoznačný. Modrý okruh cez Tlstú. Ako výstupovú trasu volíme smer cez Mažarnú. K začiatku modrej značky sa dostaneme asi po kilometrovej súvislej vrstve ľadu, ktorá pokrýva asfaltku Gaderskej doliny. Samozrejme, Peťo sa nezaprie a o chvíľu si už vykračuje s mačkami na nohách istým krokom stredom ľadovej cesty. Frajer. Míňame odbočku žltej, ktorá vedie na zrúcaninu Blatnického hradu a o chvíľu zchádzame z asfaltky. Konečne začíname po modrej stúpať lesom. Rozprávkový chodník medzi skalami dáva tušiť, že ísť sem bola správna voľba. Ani nie za hodinu, čuduj sa svete, aj pri vysokom tempe prichádzame na Mažarnú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Mažarná

Po pár pohľadoch na jaskyňu pokračujeme ďalej. Niekoľkými retiazkami sa dostávame na hrebeň a v strmom stúpaní serpentínkami prudko naberáme výšku. Takéto strminy mám radšej smerom hore, preto som výstup zvolil tadiaľto.
Kto by predpokladal, že tu môže v januári natrafiť na sneh? A veru ho začína pribúdať. To Peťo, zastánca hesla: „Keď sa snežnice viezli v aute sem, vytrepem ich aj hore“, si jediný snežnice vzal a naozaj ich pripevňuje na nohy. Veselo si v tých pár centimetroch ťažkého a mokrého snehu pobeháva. Či je to výhoda, vie len on a nik druhý sa to nedozvie. Ako prichádzame k hornej hranici lesa, vietor silnie a citeľne sa ochladzuje. Teraz prichádzajú vhod všetky vrstvy oblečenia, ktoré sa doteraz pohodlne niesli v batohoch. Obliekame sa a čakáme na posledných. Ešte desať minút a stojíme na vrchole.

Tlstá

Je hmla, vietor duje silou víchrice a my máme problém ustáť krok. Akupunktúru dnes máme grátis. Rýchlo robíme vrcholové foto. Akí sme krásni. Ivko má v tom vetre problém ustáť polohu, fotky budú isto rozmazané. Na Ostrú dnes nejdeme. Nemáme toľko času. Vierka ide večer do nočnej, takže o štvrtej musíme byť v Prievidzi. Utekáme rýchlo z vrcholu. Nižšie už toľko nefúka a v závetrí je príjemne teplo. Využívame túto idylku a dávame obed zapíjaný vrcholovým frťanom, ktorý je už tým pádom podvrcholový. Tomáško, hrdý to majiteľ nových turistických paličiek, sa dostáva do vedenia a koštuje kvalitu snehu. Samozrejme, väčšina krokov nie sú kroky, ale nekoordinované pohyby podmienené gravitáciou a šmykľavosťou terénu. Rýchly zjazd nám môžu závidieť aj skialpinisti. Ide to i bez lyží. Vibramová podrážka vôbec na snehu nedrží, takže urobiť ukážkového "riťáša" nie je problém. Zchádzame stále nižšie a snehu ubúda a ubúda.

Muráne

Prichádzame na Muráne. Bez zastavenia míňame smerovník. O pár desiatok výškových metrov nižšie sneh definitívne mizne a nohy sa ponárajú do hrubej vrstvy hnijúceho lístia. Mohutné skalné steny strážia naše kroky a my Konským dolom, chodníkom Janka Bojmíra, zchádzame opäť na asfaltku. Kde je ľad? Neveriacky hľadíme na zem a nemôžme uveriť, ako za tých pár hodín, čo sme boli hore, dokázala zmiznúť centimetrová ľadová škrupina. Ahááá, je asi šesť stupňov nad nulou.

V chatovej oblasti Gader dáme ešte pivečko, čaj a niečo do čaju a spokojní s dnešným dňom opúšťame túto nádhernú časť Veľkej Fatry. Keď vychádzame z Blatnice, hmla na hrebeni na chvíľu ustúpi a lúč slnka predierajúci sa cez sivé mraky rozžiari Ostrú a Tlstú. Tak tam sme boli. Krajšiu bodku za dnešnou túrou si nemôžeme ani želať.