Trasa

Štôla – Nižné Hágy – Vyšné Hágy – TEŽ – Odbočka na Vyšné Hágy – Batizovské pleso – Pod Suchým vrchom – Sliezsky dom – Pod Suchým vrchom – Na Velickom moste – Tatranská Polianka – Nová Polianka – Nižné Hágy – Štôla

Nečakaná tatranská samota až k Batizovskému plesu

Z domu vyrážam ešte za tmy a po hodinke a pol jazdy parkujem na prázdnom parkovisku pri obecnom úrade v Štôle. Za ranného svetla prechádzam celou dedinou a dostávam sa k osade Nižné Hágy, čo je nižšie položená osada známejšej „dvojičky“ Vyšných Hágov.

Ďalší kilometer vedie lesným výsekom popri drôtoch elektrického vedenia, ktoré znemožňujú urobiť peknú fotku. Čudujem sa, že tu v krásne nedeľné ráno nestretávam „ani ducha“. Blížim sa k Vyšným Hágom, kde sa dá niečo odfotiť. Všímam si voľné priestranstvo na pravej strane. Na moje prekvapenie, je to futbalové ihrisko so skutočne parádnou kulisou Končistej, Kotlového štítu, Gerlachovského štítu a Slavkovského štítu. Spolu so staršou drevenou maštaľou v popredí sa mi pohľady veľmi páčia.

Po desiatich minútach opúšťam športovisko a stúpam vyššie. Míňam koľaje železnice a prichádzam k starej horárni s drevenou maštaľou. Ďalšia pekné zákutie s pozadím hôr si takisto „zvečním“.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Následne vnikám do hlbokých lesov a začínam stúpať k cieľom dnešného dňa. Osamote a v hustom lese o sebe dávam vedieť. Pár medvedích „kôpok“ so zvyškami brusníc značí, že sa tu medveďom páči. Niet sa čo čudovať, cítim, že vzduch je skutočne výborný a okolie nádherné.

Prichádzam na polianku s pekným dreveným altánkom a blízkou studničkou. Dávam si oddych a vyhrievajúc sa na hrejúcom slniečku si užívam krásne ráno. Ani sa mi nesnívalo, že tu bude v krásne, jesenné, víkendové ráno neuveriteľný kľud. Ani sa mi nechce odísť. Za krásnym úsekom sa dostávam na menej lákavý polom. Vizuálne sledujem takmer vyholené svahy, či na nich nie je nejaká zver, ale nič nevidno.

Po červenej magistrále

Postupne sa dostávam do pásma kosodreviny. Prekonávam krátky úsek po toku horskej bystriny s prozaickým názvom Malý Šum. Tu chvíľu váham, či nejdem zle, ale trasa na asi 20 metroch skutočne kopíruje tok. Za netradičnou časťou chodníka už ponad kosodrevinu obdivujem jemnú inverziu nad pomedzím Spiša a Liptova. V diaľke vidieť kráľovohoľskú časť Nízkych Tatier, ktorej hrebeň okupuje mohutná prúdiaca oblačnosť.

V stúpajúcom slnku pôsobí „biele more“ podo mnou až ožarujúco. Z chodníka vidieť svahy Končistej a vpravo vytŕča Kotlový štít. Veľmi sa mi táto časť páči a v hrejúcom slniečku sa ide neskutočne príjemne. Za terénnou zákrutou vidím celý masív od Kotlového štítu po Zadný Gerlach. Blížim sa k červenej Tatranskej magistrále a nečakane, až teraz vidím prvých turistov oddychujúcich pri smerovníku Odbočka na Vyšné Hágy.

Sú to Poliaci pýtajúci sa ma, či idem na Gerlachovský štít. Jeden z nich sa pochváli, že na ňom bol pred 2 rokmi. Ja zas až takéto ciele nemám a hovorím, že idem len okruh k Sliezskemu domu a dolu. Po desiatovej prestávke postupujem ďalej, obdivujúc mohutnú stenu od Dromedárovho chrbta po Zadný Gerlach. Blížiac sa k Batizovskému plesu sa otvára celá silueta hôr obklopujúca Batizovskú dolinu. Vzadu vidieť Kostolík a Popradský Ľadový štít. Na opačnej strane sa týči mohutná hradba Končistej.

Pri plese opäť nikto nie je a môžem si to tu dokonale vychutnať. Malebné pliesko v obručí snehom poškvrnených hôr pôsobí dokonale. Po polhodinke pliesko opúšťam a začínam klesať smerom ku kosodrevinou zarastenému Suchému vrchu. Vidím, že odtiaľto sa blížia viaceré skupinky turistov. V jednej z nich spoznávam kamarátku z vysokej školy, ktorú som pekných pár rokov nevidel. Chvíľu si pokecáme, naivne si sľúbime známe „někdy příště“ a ideme si každý svoje.

Kosodrevinový úsek pokračuje a za ohybom Suchého vrchu pre zmenu obdivujem Slavkovský štít v plnej kráse. Stretávam viaceré skupinky turistov. Pri smerovníku Pod Suchým vrchom sa rozhodujem prejsť si úsek k Sliezskemu domu.

Po balvanoch hopkám prevažne dolu a čoskoro sa predo mnou otvára ďalšia zo známych tatranských dolín - Velická. V jesennom šate a s bielou oblačnosťou prepletenou Granátovou stenou vyzerá nádherne. Viem, že som urobil dobre, keď som sa vydal aj na pekný úsek magistrály. V blízkosti známeho hotela sa hrnú desiatky turistov či už pešo, alebo na bicykloch rôzneho typu. Pretože úsek od Sliezskeho domu dolu som išiel mnohokrát, vraciam sa pod Suchý vrch. Pár metrov nižšie si dávam obednú pauzu a žalúdok plním tradičnou treskou a rožkami.

Zostup cez tatranské polianky

Žltý chodník do Velickej doliny je opäť pustý a stretávam len jednu rodinku. Vychutnám si ešte posledné pohľady z kosodrevinového úseku a vnikám do krásneho lesa plného húb. Po čarovnom a pokojnom úseku sa vynáram na asfaltke smerujúcej na Sliezsky dom, ktorá je poriadne frekventovaná. Je to však úplne pochopiteľné. Po daždivom závere augusta a septembri vládne opäť krásne a suché počasie – teda vysnívané babie leto.

Po pár desiatkach minút som opäť na chodníku, tentokrát zelenom, klesajúcom k Tatranskej Polianke. Po polhodinke som dolu a pokračujem popri asfaltke k ďalšej osade – Novej Polianke. Na moste ponad trať TEŽ-ky ma prekvapia nádherné pohľady na Velickú dolinu so zubatým hrebeňom Granátových veží a Bradavice v pozadí. Vpravo vidieť masív Slavkovského štítu, ktorého vrchol zahalil oblak. S popredím pestro sfarbených jesenných lesov je to radosť pozerať. Míňam príjemne vyzerajúci Danielov dom, pri ktorom sa na chvíľu zastavím.

Pomaly prichádzam do Novej Polianky, kde sa trasa prudko stáča na juh. Pomedzi mladé zmiešané tatranské lesy, vzmáhajúce sa po nešťastne známej víchrici, pozvoľna klesám dolu. Vynáram sa na peknej horskej polianke – Kraviarskej lúke skrytej v lesoch tatranského podhoria. Z nej sa poslednýkrát obzerám k tatranským končiarom. Krásne je odtiaľto vidieť najmä Tupú, Končistú, Batizovský štít, kompletný Gerlachovský kotol, Granátovú stenu s Bradavicou a Slavkovský štít. Záverečným lesným úsekom sa dostávam do Nižných Hágov a odtiaľ opäť hlavou ulicou Štôly k autu.

Záver

Príjemná nedeľná túra po okolí Batizovskej a Velickej doliny, okorenená nádherným počasím pretrvávajúceho babieho leta, naplnila moju túžbu po kráse tatranskej prírody. Pestro sfarbené stromy v kombinácii so žiariacimi fľakmi snehu na sivých tatranských štítoch potešili tak oko ako aj dušu.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek