Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Prostredničianske lazy
Prostredničianske lazy Zatvoriť

Túra Modrý Kameň – Trúbiaci kameň – Litava, Dolinka

Je druhý septembrový víkend, nedeľa a vonku doznievajú posledné letné dni. Sem-tam pofukuje chladnejší vetrík, ale teploty sú stále prijemné. Prichádzam do druhého najmenšieho mestečka na južnom Slovensku – Modrý Kameň (1632 obyvateľov), aby som odtiaľto prešiel južnými svahmi Krupinskej planiny cez Trúbiaci kameň a svoj deň zakončil u kamaráta na litavských lazoch.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+900 m stúpanie, -900 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 11.09.2022
Pohoria
Krupinská planina
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 593 m n. m. Španiel (Čerťáz)
  • Najnižší bod: 233 m n. m. Horné Plachtince, mostík cez Plachtinský potok
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
prameň v osade Dolina, Horné Plachtince (vodovod), kozia farma Dolinka
Doprava
Modrý Kameň (bus, parkovisko pri mestskom úrade)
Litava (bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Modrý Kameň, hrad – Prostredničianske lazy – Horné Plachtince – Čerťáz – Weisova lúčka – Trúbiaci kameň – Litava, laz Rakytie – Chenských Lazy, kozia farma Dolinka

Okolo 11-tej hodiny odstavujem auto na veľkom parkovisku pri mestskom úrade v Modrom Kameni. V uliciach nestretávam ani človiečika. Na začiatok chcem vybehnúť na dominantu kraja, hrad Modrý Kameň. Bol postavený v 13. storočí, jeho prvými majiteľmi bol rod Balašovcov. Vedie k nemu kratší, ale o to strmší kamenný chodník. Posledné roky tu sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. Tento rok na hrade prebieha rekonštrukcia vonkajšej fasády. Nad hradom sa rozprestiera Modrokamenská lesostep s kalváriou, ktoré rovnako stoja za návštevu. Aj keď je múzeum na hrade prístupné, dnu nejdem. Po vonkajšej prehliadke schádzam dole k hlavnej ceste k parčíku na námestí, kde je umiestnený smerovník.

Moje ďalšie kroky vedú od parku z centra Modrého Kameňa po modrej značke. Južným smerom sa dostávam na koniec ulice Dolinská, kde sa asfaltová cesta mení na lesný chodníček. Ním pár minút schádzam listnatým lesom, kde sú zjavné stopy po miestnej zveri. Prekračujem dreveným mostíkom riečku Krtíš a dostávam sa do miestnej časti Dolina. Stojí tu pár starých domčekov a celkovo je lokalita veľmi tichá a príjemná. Na konci osady bočím doprava a pokračujem modrou značkou po starej asfaltke.

Po asi kilometri zabáčam doľava do lesa a zarastenou lesnou cestou stúpam hore. Po ceste mínam starší drevený krmelec. Asi v polovici stúpania stretávam bežca, ktorý si tu zjavne dáva denný tréning. Na konci výstupu po niekoľkých desiatkach minút dosahujem Prostredničianske lazy, patriace pod Stredné Plachtince. Je čas na pauzu. Na väčšej lúke je roztrúsených pár usadlostí, niektoré z nich nie sú obývané. V lokalite je badať výraznú aktivitu diviačej zveri.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na okolí sa povaľujú baly sena. Pozdĺž lesa poľnou cestou sa dostávam až na vrchol lúky, odkiaľ sa mi naskytá prvý širší pohľad na okolitú krajinu. Dole podo mnou sa rozprestiera veľká farma na dobytok, vzadu na kopci rozpoznať televízny vysielač na Špaňom laze. V tomto mieste si treba dávať pozor na značenie, pretože modrá trasa ďalej pokračuje dole lúkou pomedzi medze. Dostávam sa až k záveru doliny potoka Drienov, ktorý je v týchto miestach a v tomto čase vyschnutý. Ako schádzam pozdĺž neho stále nižšie a nižšie, tak sa potôčik stále viac a viac zavŕtava do podložia a vytvára si hlboký zárez vo forme rokliny.

Po zhruba dvoch hodinách kráčania vychádzkovým tempom prichádzam do dedinky Horné Plachtince. Malebná obec s asi 200 obyvateľmi je rodiskom herca a politika Milana Kňažka. Pri obecnom úrade má osadenú pamätnú tabuľu. Za obecným úradom stojí stará drevená zvonica z roku 1737. V dedine je zachovaných viacero pôvodných murovaných domov a evanjelický neskoro klasicistický kostol z roku 1859.

Od dediny vedie modrá trasa hore najskôr panelovou cestou, neskôr strmou lúkou, až sa opäť vnára do lesa. Je odtiaľto nádherný výhľad na celú dedinu Horné Plachtince, ako aj na značnú časť doliny Plachtinského potoka. Cez lúku na Kopaniciach (440 m) pomaly dokráčam až na najvyšší bod celej dnešnej trasy - Čerťáz (590 m). Ak by som pokračoval južným smerom, doľava od smerovníka, po pár stovkách metrov by som prišiel k televíznemu vysielaču na Špaňom laze.

Ja však od Čerťázu pokračujem doprava tentokrát po zelenej značke a púšťam sa dole starou asfaltovou cestou na Plachtinské lazy. Naskytá sa mi nádherná scenéria miestnych farmičiek, kde si miestni chovajú domáce zvieratá – kravy, ovce, kozy, kone. Väčšina lúk v tejto časti je ohradená elektrickými oplôtkami.

Zelená značka pokračuje na sever, križuje odbočku do časti Studničky a tesne za križovatkou ciest po pár desiatkach metrov bočí smerom doprava dole lúkou. Treba sledovať drevený smerovník "Trúbiaci kameň". Opäť sa trasa vnára do lesa. Terén v týchto miestach je značne podmáčaný potokom, pretože chodník je sčasti vedený jeho korytom. Teplota v dolinke je o niečo nižšia, pretože lúče slnka kvôli expozícii okolitých svahov nemôžu dostatočne preniknúť do zníženiny a prehriať vzduch naokolo.

Klesanie končím na Weisovej lúčke, kde je postavený drevený prístrešok, ohnisko a niekoľko informačných tabúľ, informujúcich o tom, čo sa v týchto miestach nachádza. Najzaujímavejším objektom je Trúbiaci kameň, ktorý je situovaný pár desiatok metrov nado mnou vo veľmi strmom svahu. Ide o mohutnú sopečnú skalu s dvomi otvormi. Pri správnom fúknutí do horného otvoru by sa malo ozvať silné, prenikavé zatrúbenie. Trúbiaci kameň využívali podľa povesti v minulosti Turci, ktorí ním zvolávali svojich ľudí z rabovačiek po okolí, preto sa balvan niekedy nazýva tiež Tureckou píšťalou. Ťažko dnes však povedať, či to tak naozaj bolo. Pravdou však je, že na kameni je vyrytých viacero podivuhodných symbolov, ktoré by mohli dokazovať pravosť povesti.

Keďže sa začína výraznejšie zmrákať, neotáľam a po neznačenej lesnej ceste sa od Weisovej lúčky vydávam krížom hore smerom k časti Rakytie. Mám šťastie a po ceste dvakrát natrafím na stádo danielov, nádherné zvieratá. Postupne sa cesta stráca a chcem sa predrať až k hlavnej ceste. Dostihla ma však búrka a musím sa nejakú dobu skrývať pod stromami. Netrvala našťastie dlho, avšak aj tak som čiastočne premoknutý. K môjmu cieľu to však nemám ďaleko a po prekročení hlavnej cesty sa púšťam poľnou bahnistou cestou do časti Chenských Lazy.

Tu žije a farmárči môj kamarát Róbert. Jeho kozia farma Dolinka je stará usadlosť v časti Litava - Dolinka, ktorú kúpil v roku 2017, a ktorú sa rozhodol svojpomocne zrenovovať a spraviť z nej útulnú malú farmičku, kde okrem kôz chová ovce, kravy, sliepky a príležitostne iné zvery. Okrem samotného chovu a spracovania produktov farmár ponúka možnosti prenocovania, príjemné posedenie s občerstvením či možnosti agroturistiky (kŕmenie zvierat, sušenie sena, zber plodín). Ako vždy, aj mňa opäť niečím pohostí a po dlhšej spoločnej debate ma ku koncu dňa dovezie späť do Modrého Kameňa, kde završujem úspešný prechod.

Zhrnutie

Mojou hlavnou motiváciou bolo prejsť a spojiť viacero zaujímavých miest Krupinskej planiny v rámci jednej trasy a prispieť svojou troškou k propagácii menej známeho regiónu Hont. Tento kút Slovenska má svoje neopakovateľné čaro a svojskú atmosféru vidieckeho prostredia, ktorú sa určite oplatí objavovať.

Fotogaléria k článku

Najnovšie