Väčšina turistov z okolia „veľkých hôr“, veľmi nepozná nižšie a vzdialenejšie pohoria. Vo svojom okolí majú dostatok ľahšie dostupných náročnejších i menej náročných trás. My v Turistickom klube ŠK Prameň Kováčová sme si však dali za cieľ poznávať práve vzdialené kúty Slovenska. Ja, milovníčka Tribeča, sem-tam vsuniem do plánu trasu z tohto pohoria. A tak som naplánovala trasu cez zaniknutú osadu Brezová. Trasa je značená zelenou značkou a súbežne s ňou ide NCH Veľkouherského turistického okruhu. Veľkú časť z neho prejdeme, aj keď v opačnom garde.

Trasa

Veľké Uherce, vodná nádrž – Oselný vrch – Dobrotínske (Dobrolínske) skaly – Brezová – Radobica

Začiatkom týždňa bola predpoveď počasia mizerná. Mala byť zamračená obloha a malo z nej celkom výdatne liať. Už-už sa mala akcia zrušiť, ale rosničky sa nakoniec umúdrili a okraj frontu nás mal len líznuť až okolo štrnástej. Vo Zvolene bolo ráno ešte zamračené, ale ako sme sa blížili k Uherciam, začalo sa predierať pomedzi mraky slniečko. Radosť zo začiatku pekného dňa nám nemohol pokaziť ani nevrlý šofér. Naopak, náladu nám ešte vylepšili Anka s Mirkom, ktorí nedávno po rokoch spečatili svoje spolužitie a chceli to s nami osláviť. Pár glgov šampanského a fantastické Ankine koláčiky, boli na úvod turistiky ako z rozprávky.

Oselný vrch

Takto posilnení a v dobrej nálade sme rezko vykročili. Hneď v úvode nás však pristavila 10. tabuľa NCH, z ktorej sme sa dozvedeli niečo o Drahožickej doline. Tri kilometre asfaltom po Vojtechov sa nám dnes nezdali až také nudné. Stúpanie od Vojtechova je celkom strmé a kolektív sa rozdrobil na skupinky podľa výkonnosti. Asi v tretine výstupu je vyhliadka s lavičkou, čo väčšina využila na prvé zábery.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Od vyhliadky lesná cesta stúpa pozvoľne, no pod Oselným vrchom sa opäť stáva strmšou a do sedla sa trochu zadýchame. Tu je ďalšia informačná tabuľa náučného chodníka a pri jej študovaní sa dych i tep ukľudní a môžeme pokojne kráčať úzkym chodníčkom k vrcholu. Hoci som už tretíkrát kráčala týmto chodníčkom a pamätala som si takmer každé zákutie, predsa som znovu ochkala od blaženosti. Nádherné ružovkasté, slnkom zaliate kremence, zlatým lístím obsypané duby a brezy i prekvapenie v očiach väčšiny turistov. Oselný vrch dostal všetkých! Fotenia nebolo konca a ja som si schuti vychutnávala kávičku sediac na skale a hľadiac na krásu okolo.

Kolegov sme v autobuse informovali, že ideme síce stále po zelenej značke, ale posledný zostupový úsek do Radobice je neznačený. Prekvapilo ma, že všetci poctivo čakali pod skalou, kým sa všetci dostatočne nasýtia výhľadov. Radobica je síce ešte ďaleko, ale čo keby...?! Pri zostupe som im ukázala aj náš ďalší cieľ.

Dobrotínske (Dobrolínske) skaly

Od Oselného vrchu značka obchádza dolinu traverzom cez tribečské lesy. Aj keď sú to hospodárske lesy, sú celkom pekné bez škaredých holorubov. Ťaží sa aj tu, ale čo ma prekvapilo a hlavne potešilo, že sem ešte nedorazil súčasný nešvár našich lesníkov nechávať haluzinu a kusy dreva tam, kde spadnú, čiže aj krížom cez chodník, potok či cestu.

Tu bola haluzina naskladaná na kopy vedľa cesty. Les hral všetkými farbami jesene, slniečko ho presvetľovalo, a tak sme kráčali vyslovene relaxačným tempom.

Pod Hrubým vrchom nás pristavila ďalšia tabuľa NCH. Hovorí práve o tribečských lesoch, o ich zložení, kvetene i hubách. Od sedla Pod Veľkou Ostrou sa začala obloha pomaly zaťahovať, čo bolo znamením, že front sa blíži. Došli sme k okraju brezovských lúk a významovou odbočkou sme kráčali k Dobrolínskym skalám.

Apropo! Všade na tabuliach je názov Dobrolínske skaly, Dobrolín, len v mape niekto spravil preklep a sú z toho Dobrotínske skaly, Dobrotín! Skomoleniny doslova urážajú domácich a netuším prečo sa to nedá zmeniť. Staré mapy sa nedajú opraviť, ale nové by mali vychádzať so správnymi názvami.

Dobrolínske skaly sú prírodná rezervácia, ktorá vznikla na ochranu vzácnych biotopov. Na pomerne malej ploche sa ich tu nachádza viacero – les, lesostep, step, skaly a skalná lesostep. Vďaka rôznorodosti je tu neobyčajne pestrá kvetena, o čom sme sa mohli presvedčiť tiež, na konci októbra. Okrem dúšok a devätorníkov nás potešil remontujúci poniklec veľkokvetý.

Posadali sme si na skalky v okolí chodníka, pozerali na protiľahlý Oselný vrch, občerstvovali sme sa a tešili z krásneho dňa. Slniečko síce zakryli mračná plaziaceho sa studeného frontu, ale farebný les stále prevládal nad šeďou oblohy.

Brezová

Po oddychu sme sa vydali naspäť k brezovským lúkam. Vďaka predchádzajúcim dažďom a pomerne teplému počasiu sa lúky zazelenali ako na jar, len farebné lístie na stromoch hovorilo, že nie - nie, je naozaj jeseň.

Prišli sme k osamelému krížu, ktorý tu stojí ako nemý výkričník. Značka ďalej vedie lesíkom, v ktorom sa miešajú lesné stromy s ovocnými a v lesíku je zborenisko, ktoré som si všimla pred rokmi. Teraz však vidím, že to nebola len sezónna stavba, ale pomerne veľký kamenný dom. Vzápätí nás pristavila smerovka k studničke. Bolo však treba odbočiť asi sto metrov a pritom stratiť výškové metre. Väčšine sa nechcelo a pokračovali po značke, no zopár kamarátov sa pridalo a išli sme preskúmať cestičku k studničke. O chvíľu sme míňali ďalšie zboreniská a bolo jasné, že kráčame ulicou bývalej osady Brezová. Na konci stála upravená krytá studnička a pod ňou malá nádrž na úžitkovú vodu.

Niečo z histórie

Brezová (Birkenhain) bola súčasťou Heuerlandu, ktorý tvorili nemecké jazykové ostrovy na strednom Slovensku. Centrami boli Nitrianske Pravno, Kremnica, Handlová a rozptýlené usadlosti okolo obcí Veľké Pole a Píla. Osídľovanie hornouhorských obcí nemeckým obyvateľstvom začalo v 13. storočí, ale samotná Brezová bola osídlená obyvateľmi okolitých nemeckých obcí v 18. storočí. V čase najväčšieho rozkvetu tu stálo až 40 domov a osada mala asi 200 obyvateľov. Život tunajších ľudí bol veľmi spätý s prírodou. Domy stavali len z prírodných materiálov (kameň, drevo, slama, hlina), chovali hospodárske zvieratá, obrábali malé políčka a pestovali ovocné stromy. Dodnes tu rastú veľmi staré odrody ovocných stromov. Zdrojom vody bola jediná dedinská studňa, ktorá je dnes upravená na studničku. Voda zo studne musela vystačiť nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá a na zavlažovanie políčok.

Po roku 1945 bola väčšina nemeckých obyvateľov zo Slovenska odsunutá. To isté postihlo aj obyvateľov Brezovej. Nenašla som však nikde údaj prečo?! Bola dôvodom kolaborácia s nacistami alebo len smola, že mali nemecký pôvod?

Zostup do Radobice

Pri návrate na značku hore strmou stráňou sme sa trochu zadýchali, ale zbytok kolektívu na nás čakal, tak sme ďalej kráčali jesenným lesom relaxačným tempom. Dlho nám to nevydržalo. Keď sme prechádzali cez vrch Krahulec, začalo popŕchať. Rosničky sa tentoraz nezmýlili. Blížila sa totiž štrnásta hodina. Ešte som rýchlo kolegov upozornila, že netreba hneď zísť do dediny, ale treba prejsť cez nenápadné návršie Hôrka. Domáci si tu vybudovali celkom pekné oddychové miesto a bola by ho bola škoda obísť. No spustil sa dáždik a lavičky s hojdačkami sme si veľmi neužili i na „rebrík do neba“ išla pózovať len naša 77-ročná veľmi aktívna dôchodkyňa Zuzka.

Žiaľ, pivná bodka za túrou tentoraz nebola, lebo v Radobici krčma neprežila covidovú éru. Alebo žeby to mala na svedomí povestná tribečská „trhlina“?

Záver

Kolegovia turisti boli veľmi spokojní s trasou. Pochvaľovali si farebné tribečské lesy, krásne skaly, výhľadové lúky i nakuknutie do histórie kraja. Ja som bola rada, že som im ukázala ďalší neokukaný kút našej prírody, ktorý sa im navyše veľmi páčil. No a pre seba som získala ďalší materiál na článok.

Seriál o zaniknutých dedinách

• Zaniknuté dediny (1) – Horné Opatovce
• Zaniknuté dediny (2) – Mochovce
• Zaniknuté dediny (3) – Hadviga
• Zaniknuté dediny (4) – Piesky
• Zaniknuté dediny (5) – Dara a Starina
• Zaniknuté dediny (6) – Javorina
• Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor
• Zaniknuté dediny (8) – Dubník
• Zaniknuté dediny (9) – Selce a vodný tunel
• NKP Kalište - náučné prechádzky
• Podproč – koniec sveta na Spiši
• Málinec – Chocholná – Látky (po starých značkách) (Hámor)
• Levoča – Záľubica – Hradisko – Levoča (Ruskinovce)
• Levoča – Dvorce – Vinná – Tichý Potok (Dvorce)
• Chmeľov, Čiernohuzec a Kuligura - okruh z Blažova (Blažov a Blažovská Dolina)
• Cyklistika s malými deťmi nad Bystrickou dolinou (Riečnica)
• Okolo vodnej nádrže Nová Bystrica (Harvelka a Riečnica)

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek