Každý turista môže legálne vystúpiť aj na najvyššie vrcholy ako Rysy, Giewont či Świnica. Na jesenné a zimné obdobie sa oplatí odporučiť nie nevyhnutne ťažké štíty v poľských Vysokých Tatrách, ale oveľa miernejšie Západné Tatry. V tomto článku sa zameriam na mierne a bezpečné trasy hlavne v poľských dolinách, kam sa dá ísť aj s deťmi.

Na niektoré trasy v poľských Západných Tatrách sa dá dostať zo slovenskej Oravy a Popradu prímestskou hromadnou dopravou, aj keď jej ponuka je značne obmedzená.

Praktické informácie o poľských Tatrách

Poľské Tatry zaberajú len štvrtinu územia Tatier, no na tomto malom území sa sústreďuje množstvo atrakcií. V poľskej časti Tatier je tiež oveľa väčšia koncentrácia turistických trás ako v slovenských Západných Tatrách.

Najbližšie k Tatrám je Zakopané s 27 000 obyvateľmi, kde sa oplatí zostať dlhšie kvôli bohatej kultúrnej ponuke - množstvo múzeí, dve kiná, divadlo, množstvo umeleckých galérií, zaujímavá architektúra. Mesto je najzaujímavejšie mimo sezóny: v novembri, decembri a apríli tu nie sú davy a negatívne javy vrátane gýču, ktoré sú bežné v lete a v zime. Druhou horskou obcou ležiacou v blízkosti Tatier je Kościelisko - je to veľmi pekná, dosť veľká dedina, ktorá je východiskovým bodom do Západných Tatier.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Celá oblasť poľských Tatier sa nachádza v území Tatranského národného parku (TPN). Môžete sa tam pohybovať len po vyznačených turistických chodníkoch a platí sa vstupné do parku. Lístky sa dajú kúpiť v pokladniach pri vstupe do dolín, vstupenky je možné zakúpiť aj online na webovej stránke parku. Bežný lístok stojí 8 PLN / deň (menej ako 2 eurá), znížený 4 PLN / deň, môžete si kúpiť aj 7-dňový lístok (20/40 PLN). Ľudia cestujúci do poľských Tatier autom musia počítať s pomerne značnými nákladmi na parkoviská a nedostatkom parkovacích miest, lístky na parkovanie zvyčajne stoja 30-50 PLN, podľa možnosti je lepšie cestovať verejnou dopravou, ktorej kvalita je však v Poľsku oveľa nižšia ako na Slovensku.

Poľskú menu je najlepšie kúpiť na Slovensku. V minulosti sa zmenárne nachádzali na hraničných priechodoch Lysá Poľana a Suchá Hora, no zanikli vstupom Poľska a Slovenska do schengenského priestoru. Žiadna zmenáreň nie je ani na Kościelisku či pri vstupe do obľúbených tatranských dolín. Väčšina zmenární sa nachádza v centre Zakopaného, ​​na obľúbenej ulici Krupówki, kam sa však nedá dostať autom ani zaparkovať v blízkosti. Zloté si môžeme vybrať aj v Poľsku z bankomatu, ale žiaľ, bankomaty nenájdeme pri vstupe do Kościeliskej a Chochołowskej doliny. Nedostatok poľskej meny je veľmi akútny: vo väčšine horských chát a bufetov nezaplatíme kartou ani eurom, hoci obchody a bufety na slovenskej strane Tatier väčšinou prijímajú platby v PLN.

Tipy na výlety

Čo si vybrať na jesenné a zimné výlety? Ak ideme na jeden deň zo strany Oravy, najlepšie je začať dvoma veľkými dolinami: Chocholovskou alebo Kościeliskou. Dostaneme sa tam autobusom z Trstenej a vrátime sa ešte v ten istý deň večer. Veľa možností ponúka aj Zakopané, odkiaľ sa môžeme vydať na krátke výlety do malých dolín a na dlhšie výlety z osady Kuźnice.

Chochołowská dolina

Chochołowska dolina je najväčšia a najdlhšia dolina v poľských Tatrách, má 10 km. Pre porovnanie, Tichá dolina má dĺžku 16 km a Žiarska 7 km. Chochołowská dolina sa nachádza na samom konci poľských Západných Tatier, priamo na slovenských hraniciach. Vstup do doliny sa nachádza 6,5 ​​km v priamom smere od Oravíc a 12 km od hraničného prechodu

Chochołów - Suchá Hora

Do Siwej Poľany pri výstupe z Chochołowskej doliny sa dostanete verejnou dopravou z oravskej Trstenej, autobus má prestup na hranici a dostanete sa tak aj do susednej Kościeliskej doliny a Zakopaného. Chodník začína na širokej Siwej Polane na úpätí Tatier. Trasa spočiatku vedie niekoľko kilometrov po asfaltovej ceste, potom je to široká kamenná cesta vedúca k horskej chate. Chochołowská dolina je aj najdlhšou dolinou v poľských Tatrách, kde sa dá legálne bicyklovať. Dolina je široká, nič tu nehrozí. V zime je trasa ako stvorená na bežkovanie až po horskú chatu.

Na konci doliny sa nachádza horská chata Schronisko na Polanie Chochołowskiej, ktorá patrí k najväčším v poľských Tatrách. Tu končí široká cesta a začínajú vysokohorské chodníky, po ktorých sa v lete dostaneme do slovenských Oravíc (od novembra do 15. júna len po hranicu) a na hraničné vrcholy Lúčna, Rákoń a Wołowiec. Keď skončí sezónna uzávera, dá sa odtiaľ ísť aj na Roháče, do Roháčskej a Žiarskej doliny a Bystrú - najvyšší štít Západných Tatier.

Kościeliska dolina

Chochołowská dolina je však trochu monotónna, susedná Kościeliska dolina je oveľa zaujímavejšia. Je o niečo kratšia a tiež končí horskou chatou, kde sa môžeme najesť, vypiť niečo teplé a prenocovať (ubytovanie treba si však rezervovať v dostatočnom predstihu). Aj sem vedie chodník po širokej kamennej ceste popri potoku, ale cestou míňame malebné vápencové skaly, máme to bližšie aj k vysokohorským štítom.

Najväčšou atrakciou Kościeliskej doliny sú sprístupnené jaskyne: Mroźna, Mylna, Raptawicka, Obłazkowa a Smocza Jama. Pre porovnanie, v štyrikrát väčších slovenských Tatrách sú sprístupnené iba dve jaskyne: Belianska a Brestová, tu máme štyri len v jednej doline (ďalšia je jaskyňa Dziura pri Zakopanom). Jaskyňa Mrozna je osvetlená a platí sa do nej vstupné, otvorená je od 26. apríla do 30. októbra. Ostatné jaskyne sú otvorené celoročne, no v zime sú dosť ľadové a nebezpečné.

Vstup do Dračej jaskyne (Smocza Jama) vedie cez malebnú Krakovskú tiesňavu, ktorá je odbočkou doliny Kościeliskej. Ide o jedno z najzaujímavejších miest v celých Tatrách. Smocza Jama je neosvetlená, ale krátka a zvládneme to aj bez baterky. Názov pochádza od rovnomennej jaskyne Smocza Jama na hrade Wawel na Starým meste v Krakove, a Wąwóz Kraków je odtiaľ, že jeho steny ludiam pripomínali vysoké kamenné budovy starého Krakova, ktorý je vzdialený 110 km od Tatier. Jaskyňa má dva otvory - vchádzame zdola, stúpame nahor a potom jednosmerným chodníkom klesáme lesom do Kościeliskej doliny. Zvyšné jaskyne (Mylna, Raptawicka a Obłazkowa) sú dlhé a úplne tmavé, dá sa v nich ľahko stratiť, takže bez dobrej baterky do nich rozhodne nevstupujte.

Na konci Kościeliskej doliny pri horskej chate vedie krátky chodník k Smreczynskemu plesu. Je to jedno z mála jazier v poľskej časti Západných Tatier a oplatí sa ho navštíviť počas nášho výletu.

Malé doliny v Zakopanom

Chochołowska a Kościeliska dolina sa nachádzajú v blízkosti slovenskej Oravy, v obci Kościelisko, asi 9-12 km od centra Zakopaného. Na krátke tatranské výlety sa však môžeme vydať aj v samotnom Zakopanom. Dva a pol km dlhá dolina Białego sa nachádza najbližšie k centru mesta a vyzerá podobne ako Juráňová dolina v Oraviciach. Má podobnú banskú históriu: tesne po 2. svetovej vojne bola dolina uzavretá, boli tu sovietske uránové bane a banská železnica, ktorá slúžila ťažbe.

Svedectvom tejto ťažby je uzavretá štôla nachádzajúca sa v strede doliny, z ktorej vyteká voda. Nazvá pochádza od pretekajúceho dolinou Bieleho potoku, pričom biela farba je od bielych vápencových skál a pieny, ktorú tvorí voda pri početných vodopádoch. Do ústia Doliny Białego sa z centra mesta ľahko dostanete pešo. Začíname na ulici Krupówki (mestské korzo) a ideme hore ulicou Grunwaldzka a potom ulicou Droga do Białego. Prechádzka trvá len 25 minút, ideme cez peknú vilovú štvrť Zakopaného a potom cez les. Do doliny sa môžeme dostať aj zo známych skokanských mostíkov v Zakopanom. Samotná prechádzka dolinou Białego trvá asi 40 minút.

Ak máme viac času a síl a sú priaznivé podmienky, môžeme ísť ďalej - na hornom konci doliny chodník strmo stúpa a po chvíli sa dostávame na rozdvojku. Vľavo vedie chodník na poľanu Kalatówki pri Kuźnicach, prechod trvá asi hodinu. Smerom doprava sa dostaneme na vrchol Sarnia Skała a do susednej doliny Strążyska.

Dolina Strążyska je druhé typicky „mestské“ údolie nachádzajúce sa v oblasti Zakopaného. Je o niečo väčšia ako Dolina Białego a ponúka najkrajšie výhľady na Giewont nachádzajúci sa priamo nad dolinou. Na konci doliny je malá chatka - čajovňa a vodopád Siklawica. Začína tu aj chodník do Giewontu - symbolickej hory, ktorá je pre Poliakov tým, čím je Kriváň pre Slovákov. Hora nie je príliš vysoká (má 1894 m, menej ako Červené vrchy a Kasprov vrch), ale je veľmi nebezpečná.

Medzi dolinami Białego a Strążyska sa nachádza už spomínaná Sarnia Skała. Je to nízky vrchol, na ktorý sa dá vystúpiť aj na jeseň a v zime, je vysoký 1 378 metrov. Napriek svojej nízkej výške ponúka krásne výhľady na Tatry (najmä na Giewont, ktorý sa nachádza hneď vedľa neho) a nižšie ležiace Zakopané.

Kuźnice a jej okolie

Kuźnice je malá horská osada, ktorá je najvzdialenejšou časťou mesta Zakopané smerom do srdca Tatier. Chodia sem mestské autobusy a taxíky, je tu sídlo Tatranského národného parku a dolná stanica lanovky na Kasprowy Wierch. Nachádza sa tu asi 20 budov vrátane obchodu, niekoľkých barov a reštaurácií, hájovne a hospodárskych budov. Kuźnice sa nachádzajú v Bystrej doline, 2 km do stredu Tatier, 4 km od slovenskej hranice. Je to zaujímavé miesto na prechádzky a zároveň najdôležitejšia vstupná brána do hôr v poľských Tatrách. Kuźnice sa nachádzajú presne v strede poľských Tatier - počas jednodňového výletu sa odtiaľto dostanete takmer do každého kúta poľskej časti veľhôr, ako v Západných Tatrách, tak aj vo Vysokých Tatrách. Najväčšou atrakciou je už spomínaná lanovka, ktorá vás vyvezie na Kasprowy Wierch, vrchol na poľsko-slovenskom pohraničí, na hlavnom hrebeni Tatier. Kasprowy Wierch je zároveň najvyššie položená poľská zjazdovka, jediná s alpským charakterom.

Lanovka premáva pocelý rok a na jej vrchole sa nachádza najvyššie položená reštaurácia v Poľsku - bez ohľadu na počasie môžete ísť do vrchol, prejsť sa po okolí a potom stráviť čas pri kávičke alebo pive. Z vrchu vedie tiež veľmi malebný chodník do slovenskej Tichej doliny, odkiaľ môžete zísť do dediny Podbanské, ktorá je časťou mesta Vysoké Tatry a obce Pribylina. Z Kasprovho vrchu sa môžete prejsť aj do Kôprovej doliny. Obe tieto možnosti sú však dostupné až po 14. júni, keď skončí sezónna uzávera.

Kam môžete ísť z Kuźnic mimo sezóny? Len pol hodiny pešo odtiaľto je malebná poľana Kalatówki s horským hotelom a reštauráciou. Je to jednoduchá a bezpečná trasa pre každé ročné obdobie, v podstate ide o prímestskú prechádzku, nie horskú túru. Je to nieco ako cesta zo Starého Smokovca na Hrebienok. Napriek tomu sa v Kalatówkach môžeme cítiť ako uprostred vysokých hôr. Pri dobrých podmienkach sa dá dostať aj na čistinku Kondratowa alebo do už skôr opísanej doliny Białego a Strążyska.

Trochu náročnejšia, no stále bezpečná trasa vedie z Kuźnic do Haly Gąsienicowej. Kuźnice ležia v nadmorskej výške cca 1000 metrov, Hala Gąsienicowa cca 1500, takže musíme prekonať 500 metrové prevýšenie, ale trasa nie je náročná ani v zime. Prechod trvá cca 3 hodiny, cesta späť 2 hodiny. Keď už sme tu, oplatí sa ísť k neďalekému Čiernemu plesu (Czarny Staw Gąsienicowy, pol hodiny). Na čistinke Hala Gąsienicowa sa nachádza horská chata Murowaniec, je tu ubytovanie a bufet. Je to dobrý východiskový bod do Vysokých Tatier, ktoré však bez vysokohorskej prípravy neodporúčame.

Nedostatok autobusov spájajúcich poľskú a slovenskú stranu Tatier je jedným z najtrápnejších problémov poľsko-slovenského pohraničia. Tento problém sa doteraz nepodarilo vyriešiť ani Prešovskému, ani Žilinskému samosprávnemu kraju, napriek tomu, že iniciatívu v tejto veci v roku 2017 prejavila samospráva Malopoľského vojvodstva, pod ktoré poľské Tatry patria.

V súčasnosti sa do Zakopaného dá dostať z Popradu autobusmi Flixbus, aj keď nie je isté, dokedy táto ponuka bude platiť. Ďalšou možnosťou je využiť miestny autobus na trase Poprad - Starý Smokowiec - Tatranská Lomnica - Lysá Poľana, financovaný Prešovským samosprávnym krajom a dostupný vo vyhľadávači www.cp.sk. Na Lysej Poľane ideme na poľskú stranu hranice a po 300 metroch sa dostávame na zastávku poľského autobusu. Cestovné poriadky tam nie sú, ale mikrobusy do Zakopaného jazdia v priemere každých 20-40 minút medzi 7:00 a 19:00. Lístok stojí 15 PLN, nedá sa platiť kartou, musíme mať so sebou zloté v hotovosti.

Na Lysej Poľane, na slovenskej strane hranice, sú dva obchody, ktoré akceptujú platby v poľskej mene, tu si môžeme skúsiť zameniť peniaze. Cesta z Lysej Poľany do Zakopaného trvá 30-40 minút. Z centra mesta do Kuźnic sa pešo dostanete za 40-50 minút, môžete sa odviezť aj mikrobusom.

Zo slovenskej Oravy do poľských Tatier sa dostanete autobusmi, ktoré spoločne zriadili Žilinský kraj a Malopoľské vojvodstvo. Autobusy premávajú 3x denne na trase Trstená - Suchá Hora - Chochołów - Chochołowska dolina - Kościeliska dolina - Zakopané - Bukowina Tatrzańska, no na štátnej hranici medzi Suchou Horou a Chochołówom treba prestúpiť zo slovenského autobusu do poľského (rovnakým spôsobom na ceste späť). Miesto prestupu ako aj samotné značenie nie je dobre zorganizované: v slovenskom vyhľadávači sa napríklad nedá nájsť poľský autobus. Žilinský kraj a Malopoľsko túto ponuku aktívne neinzerujú, v dôsledku čoho o nej nevedia ani miestni obyvatelia. Napriek tomu autobusy premávajú a sú zatiaľ jednou z mála možností, ako sa dostať zo slovenskej Oravy do poľských Tatier. Nadšenci horských výletov stále volajú po návrate priamych cezhraničných autobusov, aké premávali medzi Dolným Kubínom a Poľskom v rokoch 2019 – 2020 a boli financované Malopoľským vojvodstvom, ale Žilinský kraj o takúto spoluprácu nemá záujem.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek