Rada Ako si vyrobiť návleky na zimné táborenie
Každý, kto táboril vo vyslovene chladných podmienkach, pozná okamih, keď sa ho začne zmocňovať chlad, ktorý ide odspodu. Telo začne rýchlo strácať teplo a práve nohy sú časťou tela, ktoré začne prehrávať boj. Počas pochodu sú dolné končatiny hlavným zdrojom tepla, ale keď sme v tábore, staviame stan, varíme večeru, nohy sú oblasťou, cez ktorú teplo citeľne strácame. Pre tento účel som si vyrobil špeciálne návleky, ktoré sa používajú práve pre ten úsek dňa, keď sa motáme v tábore, ale ešte si nedoprajeme izoláciu karimatky a pohodlie spacáku. Tu je obrazový návod, ako som ich vyrobil. Ak by ste tento artikel chceli googliť, v angličtine sa im hovorí footbags.
Ako sa používajú
Návleky sú pomerne objemné, aj keď sú zbalené, preto sa v mojom prípade dostanú k slovu len na akciách, kedy za sebou ťahám pulk (popis je v samostatnom článku). Návleky sú koncipované tak, aby sa dali obliecť aj na turistické topánky, či back country lyžiarky. Keď dorazíte na miesto tábora, treba ich navliecť na nohy a pozaťahovať šnúrky, aby neunikalo teplo. Dá sa v nich normálne chodiť aj v hlbšom snehu, keďže odspodu je normálna podrážková guma a hrubá vrstva z karimatky. Stavať stan, variť či zbierať drevo na oheň, to všetko robím s návlekmi na nohách.
Materiál
Opäť som siahol po klasickom hrubom socialistickom šušťáku (v dnešnej dobe tomu zodpovedá Cordura a pod.), podrážku som mal ešte z 80. rokov zo zásob gumy, ktorú sme lepili na bežné kopačky, na ktorých sme zrezali štuple a vyrábali si z nich lezečky. V dome sme mali nepoužívanú karimatku hrúbky asi 15 mm a 4 cm hrubý polystyrén, ktorý som chcel pôvodne použiť len ako kopyto pri lepení podrážky, ale potom som sa rozhodol, že to je predsa ďalšia účinná izolačná vrstva. Spomenul som si, že keď sa chodilo loviť “na dierky”, teda na zamrznuté jazero, základom výbavy bola okrem rybárskeho náčinia veľká doska polystyrénu, keďže najviac chladu na rybára preniká práve od ľadu. Potreboval som ešte tenkú semišovú kožu na spevnenie očiek, cez ktoré som prevliekal sťahovacie šnúrky a šesť kusov brzdičiek. Na lepenie podrážky som použil obyčajný Chemoprén.
Postup
Nemal som k dispozícii žiadny strih, tak som si na stôl položil topánky, v ktorých plánujem podobné výpravy, buď Prabos Pular, alebo moje Garmonty na BC bežky. Návleky musia byť dostatočne voľné, aby sa dali navliecť cez topánky, ale dosť tesné, aby sa v nich dalo chodiť.
Najprv som si vymeral a vyrezal podrážky, ktoré mierne presahovali obrys topánok, k tomu som vyrezal izolačnú vrstvu z karimatky. Tým som sa dopracoval k maximálnemu obvodu látky, ktorú musím zošiť do tunela, ktorý bude základom zvršku v oblasti chodidiel, odtiaľ sa však musí rýchlo uberať, aby sa zúžil na obvod tunela (sáry), ktorý bude obopínať nohu od priehlavku až po stehná tesne nad kolenami. Toto sa mi zdalo ako najnáročnejšia operácia, donekonečna som meral krajčírskym metrom topánky a látku, postupne som zošil tunel pre chodidlo, ktorý som potom zužoval k priehlavku tak, aby sa to celé dalo po dohotovení navliecť.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Šuštiak v žiadnom prípade nie je moderný ripstop, tak ho bolo treba ihneď po odstrihnutí obšiť. Na toto som si požičal manželkin obnitkovací stroj, ktorý je veľkou výhodou, lebo z troch-štyroch nitiek vytvorí kvalitne obšitý okraj a zároveň rovno odreže prebytočný materiál.
V chodidlovej časti som nechal na spodku zo 7 cm rezervu, aby ju bolo možné zlepiť s podrážkou na dostatočne veľkej ploche, k tomu sa však dostanem neskôr. Najprv som zošil oblasť chodidla s tunelom návlekov, čo sa robí omnoho ľahšie, ak nie sú nalepené podrážky. Našitie samotných “nohavíc” či sár by bola triviálna operácia, keby nebolo potrebné zdrhovať návleky na troch miestach – nad priehlavkami, pod kolenami a na hornom okraji nad kolenami. Tam som musel vytvoriť akýsi záhyb tak, aby sa vytvoril kanál pre šnúrky, čo bola piplavá robota. Aby sa látka nestrapkala, tak som dierky obšil tenkou semišovou kožou.
Najväčší otáznik som mal ohľadom nalepenia podrážok. Po dlhšom rozjímaní som sa rozhodol, že si vyrežem kopytá z polystyrénu, napasujem ich do látky a zafixujem špendlíkmi. Pretŕčajúcu látku som potom pritiahol k sebe ručným šitím. Tajomstvo lepenia s chemoprénom spočíva v tom, že na obidve lepené plochy treba natrieť súvislú vrstvu lepidla a nechať zvädnúť. Trvá to zo 10 - 15 minút, kým sa nanesené lepidlo stuhne tak, že na dotyk takmer vôbec nelepí. Vtedy treba naniesť ďalšiu vrstvu a opäť počkať, až zaschne. Celkovo som takto obe styčné plochy natrel tri razy. Potom treba podrážku opatrne priložiť na miesto, upozorňujem, že sa to musí spraviť úplne presne, lebo obe časti sa okamžite spoja tak silno, že nie je možné vykonať nijakú korekciu. Následne som na 24 hodín stlačil lepené plochy na stolárskom ponku a využil niekoľko svoriek. Lepenie mi vyšlo perfektne.
Pôvodne som chcel polystyrénové kopytá po lepení vybrať, ale pri skúšaní som zistil, že návleky sa dajú s polystyrénom stále obuť a tvorí ďalšiu nezanedbateľnú izolačnú vrstvu, tak som ho tam zatiaľ nechal. Pocitovo je to, akoby som mal navlečené hrubé korkové dreváky.
Zostávalo len došiť chýbajúce spevnenia dierok zo semišovej kože, s pomocou zatváracieho špendlíka prevliecť šnúrky, namontovať brzdičky a dielo bolo hotové. Návleky sú nielen užitočné, ale priniesli radosť aj pri tvorení.
