Formát knihy, ako vidieť z fotografií, a grafická úprava sú totožné s prvým dielom. Len na zadnej strane obálky, na vnútornej obálke a niekoľkých ďalších stranách je namiesto zelenej farby použitá modrá. Titulok je opäť v anglickej a poľskej verzii, fotografie sú taktiež plnofarebné.

Autor sa v knihe venuje názvosloviu hlavného hrebeňa Tatier od Javorového sedla po Východnú Železnú bránu a všetkých ďalších hrebeňových výbežkov. Okrem hrebeňov a stien uvádza tiež názvy dolín, kotlín a žľabov. Názvy plies, jaskýň, chát či osád v publikácii nehľadajte, autor ich spomína len ojedinele, keďže jej zameranie je iné.

Názvoslovie v sprievodcovi pochádza podľa autora najmä zo starších publikácií od Puškáša, Kroutila či Bohuša. Používa najobvyklejší názov. Ak nie je k dispozícii slovenský ekvivalent, autor názov vytvoril, pričom prihliadal na historické súvislosti a okolité pomenované objekty.

Nasledujú dve schematické mapky hrebeňov Vysokých Tatier, jedna zobrazuje časť hrebeňa, spracovaného v tejto knihe, druhá ho zobrazuje podrobnejšie, s názvami štítov a dolín.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Potom prichádzajú na rad fotografie s popismi, vždy jedna fotografia na stranu. Viktor Uherka je autorom schematických máp a tiež všetkých fotografií. Názvy sú v dvoch veľkostiach písma, väčšia je použitá pri významnejších bodoch.

Za fotografickou časťou sa nachádzajú dva registre. Hrebeňové časti a skupiny je detailnejší popis častí hrebeňov alebo skupín vyvýšených bodov, ktoré majú osobitné pomenovania. Je to pre fanúšika názvoslovia celkom zaujímavé čítanie, nájdeme tu nielen „hrebene", ale aj „piliere", „vežičky" či „chrbty." Obzvlášť sa mi páčili Javorové mníšiky a Zbojnícke buly.

Napokon nasledujú jazykové mutácie a po nich slovensko-poľský register názvov a známych nadmorských výšok. Úplne v závere je zoznam použitej literatúry.

Kniha je určená tiež poľsky a anglicky hovoriacemu čitateľovi. Onedlho by mal vyjsť tretí diel tohto sprievodcu.

Fotogaléria k článku