Zopár nádherných jesenných dní trávime v milovaných Tatrách. Dnes má manžel iné povinnosti, tak si vyberám trasu na vychádzku len pre seba. Dávno som nebola na Popradskom plese, ďalej pôjdem letnou trasou po červenej značke na Štrbské Pleso a po dlhom čase navštívim symbolický cintorín pod Ostrvou.

Trasa

Popradské pleso (zastávke TEŽ) – Popradská poľana – symbolický cintorín pod Ostrvou – Popradské pleso – Trigan – Štrbské Pleso

Ráno opúšťam električkou Nový Smokovec, štíty v hustej hmle iba tuším. Verím, že predpoveď počasia sa splní a užijem si pekný slnečný deň. A veru, keď vystúpim na zastávke Popradské pleso, po hmle ani chýru, mám nad sebou krásnu modrú oblohu. Veselo vykročím. Vzduch je chladný.

Premostím riečku Poprad po primrznutom drevenom mostíku a pomaly stúpam asfaltkou hore po modrej značke do Mengusovskej doliny. Farby stromov hrajú paletou neskorej jesene. Prevláda žltá smrekovcov opadavých, červená zrelej jarabiny, rôzne farby uschnutej trávy. Otvorí sa mi panoráma štítov. Po pravej ruke mám odbočku Smrekovica - Holá úboč. Predbehnú ma dve dvojice cyklistov, neskôr stretnem pána so psom. Spätný pohľad do podhoria ma uistí, že toto bola dobrá voľba, je inverzia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po 1,5 km slnečného kúpeľa sa vnáram do krásneho hustého ihličnatého lesa, ktorý vetrová kalamita našťastie nepoznačila. Pomedzi vysoké stromy presvitá slniečko. Premostím potok Krupá, ktorý vyteká z Popradského plesa, po spojení s Hincovým potokom bude ďalej pokračovať ako rieka Poprad až do Baltického mora. A je tu besiedka, neodolám a posedím si so šípkovým čajom z termosky.

Pokračujem a za chvíľku sa mi po pravej ruke pomedzi stromy otvorí výhľad, v diaľke vidím hotel Sorea Trigan pri Novom Štrbskom plese. Pristaví sa pri mne pani, ktorá v ňom donedávna pracovala. Kráčame debatujúc ďalej spolu. Cesta opustí les a otvára sa Mengusovská dolina s Popradskou poľanou v obkolesení štítov. Je až symbolické, že pani je príbuznou zakladateľa symbolického cintorína - Otakara Štáfla. Pri rázcestníku sa rozlúčime, pani čaká na manžela a ja pokračujem po žltej značke, ktorá ma cez symbolický cintorín privedie k Popradskému plesu

Symbolický cintorín obetí hôr pri Popradskom plese

Strávim tichú chvíľu kráčajúc po serpentínach ku kaplnke. Pietne miesto v limbovom háji pod skalnou stenou Ostrvy poniže Popradského plesa s pamätnými tabuľami menovite pripomínajúcimi ľudí, zahynulých vo Vysokých Tatrách ako aj iných svetových horstvách. Začal sa budovať v roku 1936 z iniciatívy a za veľkého osobného vkladu českého maliara Otakara Štáfla a Alojza Lutonského, tajomníka Klubu československých turistov v Novom Smokovci s cieľom sústrediť na dôstojnom mieste na rôznych miestach Tatier pribúdajúce tabuľky ich obetí. Stojí v ňom kaplnka, naprojektovaná Róbertom Vosykom podľa vzoru spišských kaplniek, a vyše sedem desiatok drevených zdobených podpolianskych krížov, z ktorých päťdesiat od rezbára Jozefa Fekiača Surovca-Šumného z Detvy osadil v roku 1938 sám Otakar Štáfl. Cintorín bol vysvätený a sprístupnený v roku 1940. Od roku 1963 je kultúrnou pamiatkou. Najstaršou je tabuľka z roku 1911 venovaná Jenö Wachterovi, ktorý zahynul v roku 1905 pri zlaňovaní zo Žabieho koňa. Dnes je v cintoríne vyše 370 pamätných tabúľ s viac ako 500 menami. Umiestňovanie nových pre obmedzený priestor podlieha prísnym kritériám. Cintorín je prístupný po turistickom chodníku, a to len sezónne (od 15. júna do 31. októbra).

Popradské pleso

K Popradskému plesu prichádzam od symbolického cintorína, je to monumentálny pohľad. Nádhernú scenériu okolitých štítov vidím hneď dvakrát (nebojte sa, v termoske mám naozaj iba šípkový čaj), v priezračnej vode plesa je odraz okolitých štítov ich dokonalou kópiou. Žblnkot potoka ešte dotvorí atmosféru vzácnej chvíle.

Jazero v južnej časti Vysokých Tatier v Mengusovskej doline vo výške 1 494 m n. m. je ľadovcového pôvodu. Má hĺbku 17 m, rozlohou je to piate najväčšie pleso slovenskej časti Tatier. V okolí sú dobre viditeľné bloky hornín opracované ľadovcom – guliaky. Na severozápadnom brehu jazera stojí horský hotel Popradské pleso z roku 1961 na mieste predchádzajúcich objektov, budovaných tu od roku 1879, a Majláthova chata (z roku 2011).

Slnečný kúpeľ pokračuje pri jazere, na občerstvenie si vyberiem terasu hotela, zaliatu slnkom. Som v nadmorskej výške 1499 metrov. Posedím si pri pivku a polievke a už sa teším na letnú cestu na Štrbské Pleso po červenej značke. Chvíľku idem v objatí vysokých stromov, no opätovne mám okolo seba iba mohutné štíty.

Náučný chodník Lesom medzi Plesom a plesom.

Míňam poslednú (14.) tabuľu náučného chodníka, bude ma sprevádzať až na Štrbské Pleso. Chodník je kamenistý, premostí Hincov potok a pokračuje prakticky po vrstevnici. Mám pocit, akoby ma všetky štíty objímali, kam pozriem, tam vidím krásu. V tejto nadmorskej výške rastie vzácna borovica limba.

Dozviem sa z náučnej tabule: Na Slovensku je limba pôvodnou drevinou iba v Tatrách. Prirodzene sa tu vyskytuje v nadmorských výškach 1450 - 1700 m n. m. Ihličie na rozdiel od bežnej borovice lesnej, ktorá rastie v nižších polohách, je oveľa dlhšie a na rozdiel od kosodreviny nízkej oveľa jemnejšie. Má výnimočné šišky, ktoré sa neotvárajú ani po dozretí veľkých semien - "orieškov". Semená nemôže roznášať vietor, pretože nemajú krídelká. Obľubujú ich a rozširujú niektoré vtáky - napr. orešnica.

NCH je príjemným spestrením vychádzky. Jednotlivé náučné tabule sa venujú úlohe lesa v prírode, jeho vzťahu k vode, pôde… Každá je oživená úryvkom básne od našich autorov.

Chodník sa mení, chvíľku je otvorený, chvíľku ho zatienia stromy, sem-tam je lavička, neodolám a posedím si. Pri rázcestníku Trigan, ktorý má len tak pre zaujímavosť rovnakú nadmorskú výšku ako Popradské pleso (1499 m n. m.), sa stretávajú dva chodníky - zimný (zelená značka) a letný (červená značka). Klesanie k Štrbskému plesu opäť núka krásne výhľady, po pravej strane sa pomaly otvára Mlynická dolina, podo mnou celý areál Štrbského Plesa.

Posledný úsek cesty po širokom chodníku v tieni vysokých smrekov dáva možnosť ponoriť sa do seba, nádherné vyrušujúce štíty, ktoré treba fotiť z každej strany, sú už za mnou. Cítim sa nimi vyobjímaná, prehriata slniečkom - krásny pocit. A verše z prvej tabule NCH od S. B. Hroboňa ho ešte umocnia:

Keď máš vstúpiť do hôr, do oblakov,
do sveta krásot božích a zázrakov,
zlož bremä hriechov horám na podnožia,
bo kade kráčaš svätyňa je božia.

Takto naladenú ma chodník vypľuje do reality, neďaleko bývalého liečebného domu Helios, veru nie je dobré tým smerom ani otočiť hlavu, zbúranisko ako nemý svedok neúcty k prírode, aj k práci človeka. Rôzne plány na výstavbu veľkého parkovacieho domu či novej lanovky síce zatiaľ nevyšli, no v najväčšom návale tu veru aj tak autá parkujú.

Záver

Nenáročná vychádzka vedie nádherným prostredím, dá sa ísť v lete či v zime a vždy prekvapí niečím novým. Milovníkom krásy ju určite odporúčam. Na Štrbskom Plese ma čaká manžel, prejdeme sa okolo jazera a nevynecháme obed vo Furkotke. Deň bol krásny.

Poznámka redakcie: V zimnom období môžete túto túru tiež absolvovať, no bez zachádzky k symbiolickému cintorínu, ktorý je v tomto čase uzavretý.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek