Východiskový bod

Pre Vysoké Tatry odporúčame začínať na Lysej Poľane, prípadne v Zakopanom. Pre vstup do Západných Tatier sa dá tiež použiť Zakopané, keďže leží takpovediac na rozhraní. Prípadne pre tých, čo to majú bližšie od severu, tak pripadá do úvahy príchod hraničným prechodom Suchá Hora. Prechádzky na podhorí v okolí Tatranskej Bukoviny či Jurgova možno absolvovať buď priamo z daných miest alebo z Podspádov.

Doprava do Zakopaného

V Lysej Poľane na poľskej strane za modrým hraničným mostom je zastávka. Je tu rušný pohyb minibusov na trase Palenica Białczańska (Morskie Oko) a Zakopane. Jazdia ráno aj cez deň v krátkych intervaloch, keďže sem vozia zo Zakopaného turistov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Aj v rámci Zakopaného je výhodné použiť dopravu minibusmi do miestnych častí ako Kościelisko, Kiry alebo Kuźnice. Cena je okolo 5,- PLN, prípadne 15,- PLN až na hranicu (Lysá Poľana). Platí sa až pri vystupovaní.

Vstupné

V poľskom Tatranskom národnom parku (Tatrzański Park Narodowy, skrátene TPN) sa vyberá poplatok pri vstupe do väčšiny dolín. Momentálne je to 8,- PLN a zľavnený vstup sú 4,- PLN. Dá sa zaplatiť tiež elektronicky.

Sezónne uzávery

V poľských Tatrách sa v zime môžete pohybovať po všetkých turistických chodníkoch s výnimkou troch úsekov, na ktoré sa vzťahuje uzávera (viď zoznam nižšie). TPN však upozorňuje, že väčšina chodníkov nemá zimné značenie (tyčovanie). V čase snehovej pokrývky tak môžu byť letné značky pod snehovou pokrývkou. Na chodníkoch, ktoré sa nachádzajú nad hornou hranicou lesa je povolený pohyb s odchýlkou od trate v najbližšej vzdialenosti zabezpečujúcej postup.

TPN ďalej pripomína, že trasy neuzatvára z dôvodu lavínového nebezpečenstva. Je zodpovednosťou návštevníka, aby vedel vyhodnotiť riziko lavín.

V období od 1. decembra do 15. mája sú uzavreté TZT z dôvodu ochrany prírody:

• Przełęcz v Grzybowcu – Wyżnia Kondracka Przełęcz (červená značka);
• Dolina Tomanowa – Chuda Przełączka (zelená značka);
• Dolina Pięciu Stawów Polskich – Świstówka Roztocka – Morskie Oko (modrá značka).

Obsah

1. Husí krk (Gęsia Szyja),
2. Beskyd (Beskid) - ľahko dostupný vrch s výhľadmi,
3. Kozí vrch (Kozi Wierch) - najvyšší štít mimo hranice,
4. Hrubý štít (Szpiglasowy Wierch) na jar s výhľadom do troch dolín s plesami,
5. Jarné Chalubinského vráta (Wrota Chałubińskiego)
6. Rysy v zime,
7. Svinica (Świnica),
8. Kopa Kondracka (Kondratova kopa),
9. Lúčna (Grześ) v zime,
10. Koščielec (Kościelec),
11. Wiktorówki - symbolický cintorín,
12. Kasprov vrch (Kasprowy Wierch)
13. Od Piatich Poľských plies k Morskému oku,
14. Orlia prť (Orla Perć) - najťažšia značená tatranská cesta,
15. Bájny vrch Giewont,
16. Doliny Západných Tatier pri Zakopanom,
17. Dolina Kościeliska a jaskyňa Mroźna,
18. Potulky okolo Tatranskej Bukoviny (Bukowina Tatrzańska),
19. Jurgov (Jurgów) alias Slovensko v Poľsku,
20. Túry s deťmi: Nosal, Wielki Kopieniec, Dolina Strążyska a Srnia skala (Sarnia Skala)
21. Gubałówka,
22. Salaše - bacówki.

Väčšina chodníkov je otvorená celoročne, ale bez zimného značenia a na vlastné nebezpečenstvo. Ak nejaká túra podlieha uzáverám, na skutočnosť upozorníme v texte.

1. Husí krk (Gęsia Szyja)

Východzím bodom bude Lysá Poľana. Užijeme si netradičné pohľady na známe naše aj poľské štíty. Na lúke Rusinowa Polana spoznáme horskú architektúru tamojších salašov a dreveníc. Odskočíme si do lesa ku kaplnke Matki Boskiej Jawoŕzyńskiej s prameňom, pri ktorom sú tabuľky ako na našom symbolickom cintoríne pod Ostrvou. Cestou späť z Husieho krku môžeme zájsť na horskú chatu Schronisko w Dolinie Roztoki. Zvyšok túry späť sa troška potrápime asfaltkou vedúcou z Morského oka.

Prečítajte si

• V zime: Gesia Szyja (Husí krk) v zime
• V lete: Gesia Szyja (Husí krk) s deťmi

2. Beskyd (Beskid) - ľahko dostupný vrch s výhľadmi

Vyberieme sa na hrebeň Západných Tatier, ktorých najvýchodnejší vrchol je Beskyd (Beskid) s výškou 2012 m. V jeho blízkosti si nenecháme ujsť dominantnejší vrchol Kasprov vrch (Kasprowy Wierch) s vrcholovou stanicou lanovky a meteorologickým observatóriom. Pridanou hodnotou výletu je pohľad na zimnú zatvorenú slovenskú krajinu Tatier. Túru si môžeme uľahčiť zostupom lanovkou.

Vystupujeme z minibusu v časti Kuźnice. Žltou po krátkom stúpaní prichádzame na poľanu Javorinka (Jaworzynka). Stoja tu štyri kolibky (bacówki). Na konci lúky začína prudké stúpanie Sedlovou prťou (Siodlowa Perć). Naberanie výškových metrov je rýchle. Od sedla medzi Kopami (Przełęcz Między Kopami) sa spájame s modrou. Vchádzame do Doliny Gąsienicowej, ktorá je poslednou dolinou patriacou do Vysokých Tatier. Je tu roztrúsených zopár dreveníc a bačoviek.

Prvé, čo zaujme, je pohľad na štít pripomínajúci slávny Matterhorn, pričom nemenej význačné meno nesie, a to Kościelec podľa tvaru kostolnej veže. Napokon prechádzame okolo chaty Murowaniec a hydrometeorologickej stanice IMGW (Instytut Meteorologii i Gospodarki Wodnej). Na prekvapenie tu premáva sedačková lanovka, rady veľké nie sú, ani lyžiarov na svahu nie je enormné množstvo.

Z diaľky na ľavej strane vidíme zimné tyčové značenie pre peších a plot oddeľujúci zjazdovku. Ideme priamo hore do Suchého sedla (Sucha Przełęcz) ležiace bezprostredne pod Kasprovým vrchom. V sedle po hrebeni sa pokračuje na Beskid. Ide sa po diaľnici medzi lanovkármi.

Dostávame sa k výhľadom na Kriváň, záver Tichej doliny či more vrcholov Západných Tatier. Teraz najviac zaujme takmer v bezprostrednej blízkosti Świnica (Svinica) tvaru ihlana, ktorej kontruje v pozadí Kriváň. Vraciame sa po hrebeni v ústrety horizontu so stavbami na Kasprovom vrchu s pozadím tvoreným Giewontom a Červenými vrchmi. Pri budove lanovky je džavot asi ako na našom Skalnatom plese.

Pri zakúpenom spiatočnom lístku je umožnený pobyt hore maximálne okolo 1.40 h, po prekročení tohto času môže byť kvôli preplnenosti problém sa dostať na jazdu dole. Ale limit je ďaleko dostačujúci na prechádzku hrebeňom na Beskyd.

Prečítajte si

• V zime: Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v zime
• V lete: Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v lete

3. Kozí vrch (Kozi Wierch) - najvyšší štít mimo hranice

V zime za dobrých podmienok je nezabudnuteľným výstupom Kozí vrch (Kozi Wierch, 2291 m). Je to najvyšší vrchol Poľska, ktorý celý leží na poľskom území, teda mimo hranice. Budeme vychádzať z Lysej Poľany a v rovnaký deň pri svetle čeloviek sa vrátime naspäť.

Štít sa vypína z juhovýchodnej strany nad dolinou Piatich Poľských plies (Dolina Pieciu Stawów Polskich) a jeho severná časť je nad Gasienicowou dolinou, čím máme zaručené nezabudnuteľné kruhové výhľady. Končiar je súčasťou bájnej najťažšej tatranskej cesty Orla Perć (Orlia prť). Hore sa vydáme najľahšou cestou z juhu po čiernej značke od Veľkého Poľského plesa (Wielki Staw Polski).

Skoro ráno prechádzame hraničný most v Lysej Poľane. Cesta - Droga Oswalda Balzera nás dovedie k Mickievičovým vodopádom (Wodogrzmoty Mickiewicza). Vchádzame do doliny Roztoki. Za lanovkou na dopravu materiálu na chatu Schronisko Górskie PTTK w Dolinie Pięciu Stawów Polskich pokračujeme ďalej po zelenej okolo Wodospadu Siklawa (70 m dlhý, druhý najdlhší). Krásu, mohutnosť a kaskády vodopádu v zime často zakrýva sneh.

Záverečné stúpanie k plesu môžu miestami znepríjemňovať zľadovatelé priesaky z plesa. Po 3,5 hodinách prichádzame k rázcestiu pri plese. Vľavo pokračuje chodník k chate, kde by sme v prípade zlých podmienok ukončili túru. Ak počasie praje, prechádzame modrou okolo zasneženej plochy najhlbšieho a druhého najväčšieho plesa v Tatrách - Wielki Staw Polski (hĺbka 79,3 m, rozloha 34,1 ha). Otvárajú sa pohľady na okolité štíty, nakláňajúce sa do kotla.

Pred sebou máme podľa letného času 1.45 hod. V zimných podmienkach môže výstup trvať aj tri hodiny. Trasa ide neďaleko žľabu. Z vrcholu vidíme dole pod nami dolinu s chatou, Kriváň a celú hradbu hraničných štítov až po Belianske Tatry. Na severe Gasienicowa Dolina s chatou Murowaniec, Kościelec a ďalej, ako napríklad Świnicu a Kasprowy Wierch či Giewont. Pri pohľade na juhozápad vidíme hrebene Západných Tatier, Liptov, Nízke Tatry.

Cesta späť k plesu môže zabrať 1,5 h. Treba počítať aj s tmou. Ľahšie by bolo absolvovať výstup so spaním na vysokohorskej chate v doline.

Prečítajte si

• Kozi Wierch (Kozí vrch) v zime

4. Hrubý štít (Szpiglasowy Wierch) na jar s výhľadom do troch dolín s plesami

Prinášame jeden z tipov na jarný prechod, keď sa Tatry v tomto čase na slovenskej strane dočasne uzatvárajú aj pre skialpinistov. Tak prečo nie Poľsko?

Východzím bodom je Lysá Poľana. Za hranicou pokračujeme po asfaltovej ceste k Palenici Białczańskej s veľkým parkoviskom pre autobusy a autá zo Zakopaného. Cesta nás zavedie k Mickievičovým vodopádom. Stretávajú sa tu dve doliny. Posledná možnosť výberu. Či pôjdeme okruh zľava alebo sprava. Dolina Rybiego Potoka, by mohla byť prešliapanejšia, je lepšie ju absolvovať čím skôr ráno, lebo keď sa do nej oprie slnko, sneh sa bude rýchlo topiť. V doline Pięciu Stawów Polskich sa bude zase ľahko identifikovať Szpiglasowa Przełęcz. Z Morského Oka je možnosť zvozu konským povozom. Vyberáme si dolinu Roztoki - údolné predĺženie Pięciu Stawów Polskich, teda vpravo po zelenej.

Teraz sa ide lesom, chôdzu oživuje potok Roztoka. Za nákladnou lanovkou sa stáčame priamo do takmer kolmého kopca. Sme na čiernom značení, ktoré by sme videli, ak by nebol sneh. Prichádzame k chate Schronisko w Dolinie Pięciu Stawów Polskich. Jej drevená architektúra a umiestnenie takmer pri plese Przedni Staw Polski ju radí k tatranským skvostom.

Pokračujeme modrou okolo zasneženej plochy najhlbšieho a druhého najväčšieho plesa v Tatrách - Wielki Staw Polski (hĺbka 79,3 m, rozloha 34,1 ha). Prechádzame okolo smerovníka, ktorý hľadí na Kozi Wierch vyššie. Z týchto miest sa začína zreteľne ukazovať sedlo, kam sa musíme dostať. Pokračujeme pláňou bez porastu. Od smerovníka Szpiglasowa Przełęcz / Przełęcz Zawrat vedie žltá cesta medzi plesami Wielki a Czarny Staw Staw Polski. Dostávame sa pod svahy hrebeňa Liptovských múrov (Liptowskie Mury). Sedlo vidíme v diaľke pred sebou, nie je kde zablúdiť. Sme v nebezpečnom lavinóznom teréne. Pri vyššom stupni nad 2. je NEVHODNÉ sem chodiť, čoho je svedkom tragická udalosť z 30. decembra 2001.

V strmom žľabe pod sedlom môže byť sneh zmrznutý na kameň. Tesne pod vrcholom sedla sa chodník stáča vpravo, kde môžu byť vyfúkané - holé kamene a reťaze. Chodník zo sedla na vrchol je chodecký, na jar je to mix snehu, kameňov a hliny. Za rádovo 10 - 15 minút stojíme hore. Pod nami je zamrznuté Nižné Temnosmrečinské pleso, Kôprova dolina, Liptovské kopy, Západné Tatry. Ďalším pohľadom patrí Kôprovský štít, Čubrina, Mengusovský štít. Kriváň sa hrá na schovávačku za hrebeňom pred ním. Oproti sú Červené vrchy, pred nimi pokračuje hranica Svinicou (Świnica) a nasledujú poľské končiare doliny Pięciu Stawów Polskich.

Je opájajúce vidieť teraz do troch dolín naraz, do spomínanej prejdenej, ďalej do tej, ktorá nás čaká - dolina Rybiego Potoku a do našej spiacej Temnosmrečinskej doliny s jej plesami. Ďalej vidieť dominanty Belianskych Tatier a nespočet ďalších vrcholkov od Kolového až po Rysy či Vysokú. Vraciame sa cez Dolinu Rybiego Potoku. Pri klesaní vpravo vídať cik-cak vyšliapaný do Chalubinského vrát (Wrota Chałubińskiego). Zostup končí na asfaltke pri schronisku PTTK Morskie Oko. Chata je typická starým interiérom a výzdobou historickými fotografiami. Zdobené stoličky a hlavne rozety na trámoch dotvárajú atmosféru. Ale je známa veľkým množstvom výletníkov. Napokon musíme takmer 2 hodiny kráčať späť asfaltovou cestou alebo si ju skrátiť 20-minútovým konským zvozom na Palenicu Białczańsku. Lysá Poľana je odtiaľ blízko.

Prečítajte si

• Szpiglasowy Wierch (Hrubý štít) na jar

5. Jarné Chalubinského vráta (Wrota Chałubińskiego)

Variant s prespaním na horskej chate PTTK Morskie Oko z toho robí za dobrých podmienok ľahkú dvojdňovú túru na precvičenie si chôdze v mačkách (stúpacie železá) a nácvik brzdenia čakanom.

Príchod na chatu volíme z Lysej Poľany po asfaltovej ceste. Voľný čas do zotmenia môžeme tráviť napríklad prechádzkou ku krížu pri Čiernom plese (Czarny Staw pod Rysami). Je tu krásny výhľad na chatu s Morským okom a Hrubým štítom (Szpiglasowy Wierch). Potom večer je správny čas na vychutnanie si geniusu loci najstaršej poľskej chaty.

Ráno je možnosť si nechať na chate prebytočné veci a ísť hore naľahko. Vyrážame smerom po žltej. Stúpanie je pozvoľné až po zrázy Mnícha. Hľadajúc najľahšiu cestu stúpame ku koncu horného gánku doliny za Mníchom. Pri smerovníku Dolina za Mnichem meníme smer vľavo a po červenej pokračujeme do zreteľne viditeľného sedla. Prechádzame dolinou, na ktorej konci začíname stúpať do mierneho kopca.

Naberanie výškových metrov je veľmi pozvoľné avšak od polovice začína byť stúpanie prudkejšie. Ku koncu takmer po štyroch prichádzame do úzkeho sedla. Sme na hranici. Pozeráme sa na zamrznuté Temné smrečiny a oproti nám je Kôprovský štít.

Návrat je rovnakou cestou, keďže prechod na slovenskú stranu je takmer 70 rokov zrušený. Pri schádzaní na Lysú Poľanu sa naskytá možnosť utiecť na chvíľu pred davom a vychutnať si obed v chate Schronisko PTTK w Dolinie Roztoki. Zachádzka zaberie len približne 10 minút odskočením si po zelenej pri Mickiewiczových vodopádoch.

Prečítajte si

• Jarné Wrota Chalubińskiego

6. Rysy v zime

Štít netreba nikomu špeciálne predstavovať. Pre Poliakov je to najvyšší vrch krajiny. Výšľap naň je v zime veľmi náročný. Je preto dobré prespať na chate PTTK Morskie Oko a z nej na druhý deň zavčasu vyraziť. Stúpanie predstavuje úctyhodných 1106 m, hoci vzdialenosť tam a späť je necelých 10 km, tak dĺžka letnej túry je 6.40 h. V zime (podľa podmienok) sa čas môže predĺžiť.

Upozorňujeme, že výstup na Rysy je v zime náročným VhT výstupom a potrebné je mať primeranú znalosť pohybu v zimných horách.

7. Svinica (Świnica)

Medzi top lokality patrí hora Svinica. Je najzápadnejším štítom Vysokých Tatier, teda leží na ich rozhraní so Západnými Tatrami. To umožňuje zaujímavé kruhové výhľady do dolín a na okolité štíty. Leží na poľsko-slovenskej hranici, no značený chodník vedie iba z Poľska.

Najľahší výstup je z hrebeňa spájajúceho Kasprov vrch a Svinické sedlo (Świnicka Przełęc). Sem môžeme prísť z Gasienicowej Doliny (túra ako na vyššie opisovaný Beskyd) alebo zeleným chodníkom popod lanovku cez medzistanicu Myślenickie Turnie. Tretia možnosť je sa odviezť lanovkou na hrebeň.

Štít je ľahko identifikovateľný, výrazne sa vypína nad svojím okolím. Má typický dvojvrchol. Prvý, nižší, sa v niektorých mapách označuje ako Taternicka Świnica (Horolezecká Svinica). Ako meno napovedá, vedú naň lezecké cesty. Zadný vrchol je dostupný červenou značkou. V zime sa zvyčajne chodí na Taternicku Świnicu.

Z hrebeňa sú výhľady excelentné. Pod nami vľavo sú plesá Doliny Gąsienicowej a vpravo Tichá dolina s Liptovskými kopami. Pred nami je Kościelec, Orla Perć, Świnica, Kriváň. Za nami sú Červené vrchy (Czerwone Wierchy), Giewont, Babia hora, Pilsko. V diaľke sú rozoznateľné siluety Západných Tatier - Baranca, Troch kôp či Baníkova, ale aj Ďumbiera a Chopku na juhu.

Prechádzame Beskid, Ľaliové sedlo (Przełęcz Liliowe), vyvýšeninu Krajná kopa (Skrajna Turnia). Napokon traverzovaním Prostrednej kopy (Pośrednia Turnia) prichádzame do Svinického sedla (Świnicka Przełęcz). Začíname stúpať miestami po schodoch a skalách. Sme nad Dolinou Gasienicowa. Po čase sa dostávame na druhú stranu. Teraz sme nad záverom Tichej doliny. Prichádza žľab, treba ho pretraverzovať, reťaz v čase mokrej a namrznutej skaly je nápomocná. Prichádzame k menšiemu skalnému rebru. Pod nami je záver doliny Piatich Poľských plies (Pięciu Stawów Polskich) s jej posledným plesom Zadni Staw Polski. Na vrchol vedú reťaze. Každým výšvihom sa otvárajú ďalšie a ďalšie výhľady na zvyšok Tatier. Rozpoznávame Rysy, Vysokú či Havran. Po chvíli sme hore. Doteraz jednotlivé výhľady sa spájajú do jedného kruhu.

Prečítajte si

• Svinica a Kondratova kopa zo Zakopaného

8. Kondratova kopa (Kopa Kondracka)

Od hornej stanice lanovky sa dáme červenou na západ. V čase letnej sezóny sa sem môžeme dostať z Tichej doliny. Terén je až na jedno či dve krátke miesta výlučne chodecký, prechádzkový a hôľny.

Hlavné vrchy hrebeňa ako Prostredný Goričkový vrch (Pośredni Goryczkowy Wierch), Goričková kopa (Goryczkowa Czuba) a Suchý Kondracký vrch (Suchy Wierch Kondracki) sa traverzujú. V čase jesene sa kopce sfarbujú do červena, nielen od trávy, ale aj od lístkov čučoriedok. Postupne sa nám Svinica vzďaľuje a pod nami vidíme horský hotel Kalatówki a napokon Polanu Kondratowu s chatou Schronisko PTTK na Hali Kondratowej. Napokon klesáme do Kondratovho sedla (Kondracka Przełęcz) pod Giewont. Naň to je pol hodina, sem-tam s reťazami, ktoré tu sú pre prípad mokrej či namrznutej skaly. Klesanie zo sedla je prudké. Čochvíľa sme na chate. Pokračujeme smerom pod Hotel Górski PTTK Kalatówki, kde sa sezónne pásavajú ovce. Odtiaľto je to kúsok do Kuźníc.

Prečítajte si

• Svinica a Kondratova kopa zo Zakopaného

9. Lúčna (Grześ) v zime

Zo Západných Tatier má z uzávery výnimku (zatiaľ) Baranec a Plačlivé (Plačlivô). Ale ak vystúpime z poľskej strany na Lúčnu (Grześ), a prípadne ďalej na Rákoň či Volovec, tak uvidíme Roháče zo severnej strany.

Východzím bodom je Dolina Chochołowska - parkovisko. Keďže nás čaká prechod jednou z najdlhších dolín Západných Tatier, tak je výhodou sa ubytovať na chate Schronisko PTTK na Polanie Chochołowskiej. A ďalší deň sa môžeme vydať na okruh hrebeňom.

Prečítajte si

• Na zimnú Lúčnu z poľskej strany

10. Koščielec (Kościelec)

Medzi výrazné značkou prístupné štíty poľských tatier patrí Koščielec (Kościelec). Názov vrcholu pravdepodobne odzrkadľuje jeho podobnosť pripomínajúcu kostolnú vežu. Silueta pyramídy je charakteristickým prvkom panorámy Doliny Gąsienicowej a kto ho raz zočí, zatúži naň vystúpiť. Pôsobí aj dojmom malej napodobeniny Matterhornu. Je prístupný celoročne, pričom cesta vedie cez skalné platne, miestami exponované. Sú z neho excelentné výhľady na celú dolinu, Hala Gąsienicowa či pleso Czarny Staw Gąsienicowy.

Prečítajte si

• Kościelec a Svinica zo Zakopaného

11. Wiktorówki - symbolický cintorín

Ako v našich Tatrách, tak aj v poľskej časti môžeme nájsť pietne miesta venované obetiam, spätým s nepriazňou osudu v horách. Navštívime nádvorie dreveného kostola, ktorý nesie pomenovanie Sanktuarium Matki Bożej Jaworzyńskiej, Królowej Tatr (Svätyňa Javorinskej Matky Božej - kráľovnej Tatier).

Na Lysej Poľane prestupujeme na poľsky minibus a po pár minútach vystupujeme na zastávke Zazadnia. Vydáme sa na krátku prechádzku údolím Filipka. Jej pravá odnož, Dolina Złota nás dovedie ku kostolu so symbolickým cintorínom. Výšľap si obohatíme piknikom na veľkej lúke Rusinowa Polana s bacówkou a sezónnym pasením oviec. Druhým magnetom dňa sú tunajšie nevšedné panorámy štítov z poľskej strany. Cez Wierch Poroniec sa vrátime k ceste na Lysú Poľanu, prípadne môžeme zísť modrou poza lúku cez les na cestu vedúcu z Morského oka.

Alternatíva: Ak by sme chceli ešte širšie pohľady, ponúka sa z poľany zamieriť na malé skalné bralo Husí krk (Gesia Szyja), čo opisujeme v osobitnom tipe.

Prečítajte si

• Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier

---

Prechody cez a po hranici, z chaty na chatu

Ďalšou kapitolou sú prechody cez hranicu alebo z chaty na chatu. Pozor, prechádzať hraničné priechody na slovenskú stranu je možné iba mimo slovenskej zimnej uzávery.

12. Kasprov vrch (Kasprowy Wierch)

Jedným z najľahších putovaní je sa vydať Tichou dolinou pod Kasprov vrch, vyjsť na vrchol a zviezť sa lanovkou do Zakopaného.

Začiatok je na Podbanskom. Spočiatku sa ide 12 km po asfalte k rázestiu Liptovský košiar, potom po asi dvoch hodinách stúpania sme na vrchole Kasprovho vrchu (Kasprowy Wierch). Tu sa môžeme prejsť po hrebeni k vrcholu Beskid.

13. Od Piatich Poľských plies k Morskému oku - za tatranskými naj

Pôjdeme okolo jedného z najdlhších vodopádov v Tatrách, uvidíme z vtáčej perspektívy jedny z najväčších plies. Navštívime najstaršiu poľskú chatu Schronisko PTTK przy Morskim Oku. A tiež chatu Schronisko Górskie PTTK w Dolinie Pięciu Stawów Polskich, na ktorú ako jedinú v Tatrách premáva nákladná lanovka.

Východzím bodom je Lysá Poľana. Za hranicou pokračujeme po asfaltovej ceste k Palenici Białczańska s veľkým parkoviskom pre autobusy a autá zo Zakopaného. Cesta nás zavedie k Mickiewiczovým vodopádom (Wodogrzmoty Mickiewicza). Tu zabočíme vpravo do Doliny Roztoki. Prejdeme až na jej koniec, kde sa zastavíme pri jednom z najväčších vodopádoch Tatier - (Wielka) Siklawa.

Za ním výstúpame na dno Doliny Pięciu Stawów Polskich. Je tu pleso Wielki Staw Polski, ktoré napája spomínané pleso. Rozlohou 34,1 ha je druhé najväčšie pleso a s hĺbkou 79,3 m je najhlbšie v Tatrách. Odtiaľto je to kúsok na prvú chatu. Na druhú chatu pokračujeme popri vrcholku Swistowa Czuba. Terén je miestami náročný, náročnosť podobná nášmu sedlu pod Ostrvou, ale ide o podstatne kratší úsek. S narastajúcou výškou sa nám otvára neopakovateľný pohľad na okolité štíty ako sú Svinica, Kozi Wierch (Kozí vrch) a veľa ďalších, majestátne stojacich nad rozsiahlymi plochami doliny s jej veľkými plesami.

Nasleduje mierne klesanie a stúpanie. Ani sa nenazdáme a sme z druhej strany úbočia kopca Opalony Wierch a hľadíme na ďalšiu hradbu štítov ako Gerlachovský štít, Rysy a na Belianske Tatry. V diaľke je vidno Rybie pleso (Morskie Oko, Rybi Staw), ktorého plocha 34,93 ha je najväčšia v Tatrách. Nad ním je Čierne pleso (Czarny Staw pod Rysami), ktoré je hĺbkou 76,4 m druhé najhlbšie. Teraz nás čaká padák skoro 400 metrov. Keď náš zostup skončí na známej asfaltke, vydáme sa vpravo a cesta nás po chvíli dovedie k chate a plesu. Dostali sme sa sem z predošlej chaty po troch hodinách. Naspäť sa vrátime asfaltovou cestou.

V období od 1. decembra do 15. mája je prechod Dolina Pięciu Stawów Polskich – Świstówka Roztocka – Morskie Oko zatvorený kvôli ochrane prírody.

Prečítajte si

• Cez Roztoku a Morské oko s deťmi
• Dolina Pięciu Stawów Polskich a Morskie Oko
• Morské oko, Kepa a Päť Poľských plies

Výber dlhších náročnejších prechodov po hranici a z chaty na chatu:

• Drak sa vracia - 1. deň
• Z poľskej strany Tatier na slovenskú a späť
• Poľsko-slovenským pomedzím Tatier
• Vysoké Tatry: Záverečná na Svinici
• Polana Chochołowska – Volovec – Zverovka
• Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany
• Hala Ornak – Klin – Polana Chochołowska
• Drak sa vracia - 3. deň
• Ornak - Murowaniec
• Cez Červené vrchy na Halu Ornak
• Drak sa vracia - 2. deň
• Murowaniec - Lysá poľana

---

14. Orlia prť (Orla Perć) - najťažšia značená tatranská cesta

Ide o celodennú náročnou vysokohorskú túru v ťažkom teréne s početnými umelými zaisťovacími prostriedkami. Začiatok z Lysej Poľany si môžeme skrátiť o 3 hodiny prespaním na chate Schronisko PTTK w Dolinie Pięciu Stawów Polskich. Samotná cesta začína v sedle Zawrat a končí sedlom Krzyżne. Samozrejmosťou je si počkať na dobré počasie a skorý nástup. Tiež je výhodne vystihnúť dni, keď je v horách menej návštevníkov.

Prečítajte si

• Orlia prť (Orla Perć) zo Slovenska
• Poľský „triplet“ za 3 dni
• Orla Perć? Uwaga! / Orlia prť? Pozor!

Zimná verzia

• Pomsta orlov – zimná Orlia prť I.
• Pomsta orlov – zimná Orlia prť II.
• Pomsta orlov – zimná Orlia prť III.

15. Bájny vrch Giewont

Bájna poľská hora v Západných Tatrách priamo nad Zakopaným. Vápencové bralo má tvar siluety spiaceho rytiera. Legenda hovorí, že keď bude Poľsku najhoršie, tak mu prídu na pomoc rytieri z útrob hory. Na samotnom vrchole Wielkiego Giewontu stojí zďaleka viditeľný kríž so železnou konštrukciou. Bol tu umiestnený farníkmi pri pohrebe farára Kazimierz Kaszelewskiego v roku 1901. Výška kríža je 17,5 m. Oceľová konštrukcia a reťaze majú za následok, že miesto v čase búrok býva veľmi nebezpečné.

Z okolia Zakopaného máme niekoľko prístupových smerov. Najľahšie sa sem dostaneme z časti Kuźnice cez Hotel Górski PTTK Kalatówki, okolo lúky so salašmi a výhľadom na celú dráhu lanovky na Kasprov vrch. Ďalej pokračujeme na poľanu Kondratowa s drevenou chatou Schronisko PTTK na Hali Kondratowej. Na konci doliny prudko stúpame do sedla Kondracka Przełęcz. Tu zamierime cez sedlo Wyżnia Kondracka Przełęcz priamo k vrcholu. Tesne pod vrcholom sú osadené reťaze pre prípad vlhkej skaly. Chodník sa tu rozdvojuje na jednosmerný výstupový a zostupový. Z vrcholu je kruhový výhľad. Priamo pod nami je Zakopané a Gubałówka. Vzadu vidieť Babiu horu a Oravskú priehradu. K dominujúcemu pohľadu jednoznačne patria Tatry. Vidieť ich temer celé. Od Belianskych cez Vysoké s výraznou Svinicou a Kriváňom až po Západné Tatry.

Ďalším variantom je výstup cez hrebeň Grzybowiec, a to buď z Doliny Małej Łąki alebo spomínanej Doliny Strążyska. Táto verzia je obohatená výhľadmi na Červené vrchy a Západné Tatry. Ako bolo v úvode spomenuté v období od 1. decembra do 15. mája platí uzávera trasy Przełęcz v Grzybowcu – Wyżnia Kondracka Przełęcz. Taktiež sa sem dostaneme z hrebeňa Červených vrchov a to z Kondratovej kopy.

Zimný variant

• Kondracka Przełęcz (Kondratovo sedlo) v zime
• Červené vrchy a Giewont v zime

Letný variant

• Červené vrchy, Giewont a Zakopané
• Giewont a Červené vrchy
• Giewont - okruh s deťmi

16. Doliny Západných Tatier pri Zakopanom

Dolina Za Bramką

Do časti Krzeptówki sa môžeme dostať prechádzkou po ulici Kościeliska, ktorá je označovaná ako “staré mesto” Zakopaného. Nájdeme tu pôvodné drevené domy z 19. storočia. Prv než sa ponoríme do lesa, ponúka sa pozrieť dom legendy Podhalia a tunajších hôr - Jan Krzeptowski, zvaný Sabala. Pred samotnou dreveničkou sedí drevený Sabala so svojimi husličkami. Keď vkročíme do domu, začína cestovanie časom nazad dobrých viac ako 100 rokov. V predizbe je studnička, ďalej je jedna veľká izba a za ňou ešte jedna malá, kde Sabala ako šoltýs prijímal hostí. Na stenách sú dobové rodinné fotografie.

Poza humná cez lúku sa dostávame priamo pred vchod do doliny. Hneď na začiatku nás víta potôčik a na jednej aj druhej strane je skalné bralo, sťaby brána (bramka). Voľakedy tu naozaj bol skalný blok ako brána, ale neskôr ho pri rozširovaní chodníka odstránili. Vstup do dolinky je zadarmo, dávnejšie bola dolina celá sprístupnená až k Strąžyskej doline, v súčasnosti kvôli prísnej ochrane prírody sa treba v polovici vrátiť. Prechádzame cez zopár mostíkov, tam kde sa z niekoľkých strán zbiehajú pramene, sa značenie končí. Je to sem pol hodina nenáročnej chôdze. Vraciame sa na širokú lesnú cestu pod Rýgľami (Droga pod Reglami), volaná Żelazną Drogą (Železná cesta), keďže pôvodne slúžila ako spojnica medzi hutníckymi centrami Kiry a Kuźnice. Prevážali sa tu rudy, uhlie a polotovary.

Dolina ku Dziurze a jaskyňa Dziura

Ideme okolo dymiacej koliby (bacówka). Po chvíli počuť hluk, ktorý naberá viac a viac na intenzite. Sme pri vstupe do Doliny Strążysk(a). Tú si spomenieme neskôr v spojení s výstupom na výhľadové bralo Srnia skala (Sarnia Skala, 1378 m) ako prechádzku s deťmi. O kúsok ďalej napokon vchádzame do Doliny ku Dziurze. Potok je tu viac-menej len cícerok. Vyzerá, že tu bude najväčším lákadlom voľne prístupná jaskyňa s dĺžkou 175 m a deniveláciou 40 m. Po 20 minútach stúpame ku vchodu. Nad hlavou máme skalnú dieru s kvapkajúcou vodou. Klesáme opatrne 40 metrov. Tma je poriadna, bez svetla je ťažké spraviť kroky. Nakoniec nás čaká cesta späť.

Dolina Bialego

Prichádzame k miniatúrnej reštaurácii a domčeku s výberom vstupného, keďže dolinou sa dá dostať ďalej do Tatier. Dolina je široká, priam prispôsobená na vozy. Dravá bystrina Bialy Potok spolu s kulisou skalných vápencových brál vyvoláva dojem, akoby sme boli v Strąžynskej doline. Po chvíli zbadáme v ľavom svahu dieru s drevenými mrežami. Pravdepodobne to súvisí s tunajšou banskou činnosťou. V 50. rokoch 20. storočia tu boli údajne pokusy Sovietov dolovať urán. Potok zurčí, prechádzame niekoľkými mostíkmi. V diaľke vidno vodopád, ale prístup k nemu je zatarasený. Napokon chodníček v lese opúšťa riavy a stúpame prudko do lesa. Môžeme pokračovať ďalej k bralu Srnia skala a dolinou Dolina Strążyska sa vrátiť späť.

Prečítajte si

• Dolina Kościeliska a tri blízke doliny Zakopaného

17. Dolina Kościeliska a jaskyňa Mroźna

Vystupujeme z autobusu v miestnej časti Kiry. Hneď ako vystúpime, je z množstva áut a autobusov jasné, že sme prišli na masovú akciu. Vstupné je samozrejmosťou. Začína sa širokým záverom doliny. Chodník prechádza veľkou lúkou, vpravo tečie bystrina Kirowa Woda. V ľavom úbočí vidieť pozostatky štôlne. Na konci poľany je “bacówka”. Značky sa tu rozbiehajú až na hrebeň Červených vrchov. Pokračujeme s davom po zelenej. Čochvíľa sa k nám z pravej strany pripája chodníček z Doliny Chochołowska (Schronisko na Polanie Chochołowskiej). Opodiaľ je zbojnícka kaplnka (Kaplica Zbójnica) s vyobrazenými banskými symbolmi. Po pravej strane si môžeme vybehnúť na Polanu na Stołach, kde sú roztrúsene staré salaše. Avšak je to dvojhodinová zachádzka s prevýšením 500 m.

Pokračujúc Dolinou Kościeliska prichádzame k bralám, ktoré v sebe skrývajú voľne prístupné jaskyne. Hlavný magnet krasovej doliny je návšteva elektricky osvetlenej voľne prístupnej spoplatnenej Jaskinia Mroźna. Prehliadka trvá približne 40 minút, závisí od rýchlosti pohybu ľudského hada. Sintrová výzdoba je skromná. Z východu je očarujúci pohľad na hraničné kopce, hlavne Bystrú a záver práve prechádzanej doliny. Ďalej po pravej strane míňame odbočku k Jaskinia Raptawicka a Mylna Jaskinia.

Na poľane Hala Pisana majú konečnú konské povozy. Z ďalšej Polany Smytnia je nádherný pohľad na vápencový masív Vysokej veže (Wysoka Turnia). Zakrátko stojíme pred chatou Schronisko PTTK na Hali Ornak. Z lúky sú vidieť impozantné vrcholy Blyšť (Blyszcz) a Bystrá. Zo smerovníka vidieť, že miesto je dobrým východzím bodom či už na hrebeň Západných Tatier, spomínaných Červených vrchov alebo do susednej Doliny Chocholowskej. Ak máme čas, môžeme sa ešte prejsť k Smrečinovému plesu (Smreczyński Staw). Je celé obkolesené smrekovým lesom, jeho brehy sú bažinaté a je odpočívadlom pre migrujúce vtáctvo. Zaberie nám to hodinku aj s návratom. Napokon sa vraciame späť do Zakopaného, časť Kiry.

Upozornenie: Jaskyňa Mroźna pred rekonštrukciou, ktorá by mala skončiť v apríli 2023, bývala otvorená od mája do novembra, čo si treba aktuálne overiť pred túrou.

Prečítajte si

• Dolina Kościeliska a tri blízke doliny Zakopaného
• Kondracka Przełęcz (Kondratovo sedlo) v zime
• Jaskyne Koščeliskej doliny

18. Potulky okolo Tatranskej Bukoviny (Bukowina Tatrzańska)

Tatranská Bukovina (Bukowina Tatrzańska) je typická najmä nenáročnými ľudoprázdnymi prechádzkami s neopakovateľnými pohľadmi na Tatry. Dajú sa tu obdivovať kde-tu roztrúsené “živé” salaše (bacówki). Miestne trasy sú taktiež zjazdné na horskom bicykli.

Vystupujeme z autobusu za kruhovou križovatkou na zastávke Klin. Vraciame sa kúsok späť smerom na Wysoki Wierch. Pred ním odbočíme vľavo na miestnu značku. Stúpame. Z lúky zjazdovky sa otvárajú prvé výhľady na hrebeň oproti Wierch Przedomiański / Wierch Spiski a za ním hlavnú ulicu Bukowiny Tatrzańskej pod kopcom Rusiński Wierch, kam máme namierené neskôr. Len čo sme hore, klesáme dole, ako na “húsenkovej dráhe”, tak typicky pre kraj. Pokračujeme medzi lúkami a lesom. Občas sa kde-tu vynorí drevenica. Neďaleko miesta Niski Wierch sa črtajú Belianske Tatry.

Teraz “padáme” ešte nižšie k potoku. Za ním fučíme do kopca k rázcestiu Pod Niskim Wierchem na hrebeni Wierch Przedomiański / Wierch Spiski. Opäť klesáme a stúpame, aby sme prišli na hlavnú ulicu Tatranskej Bukoviny. Tu pri novom a starom kostole prechádzame na Rusiński Wierch a Kurucowski Wierch. Postupne sa otvárajú výhľady na vŕšky doteraz prejdené a samozrejme Tatry. Cesta pokračuje pomedzi lúky. Pri odbočke k vlekom Rusińskeho Wierchu je salaš - Bacówka u Tadka. Postupne prechádzame na Kurucowski (Kurucowy) Wierch, Koszarków Wierch, osadu Szewcy (Obuvníci) pod Koszarków Wierch.

Neskôr stúpame poľnou cestou, pričom sa opäť otvárajú výhľady doširoka. Teraz zreteľne vidíme Rusiński Wierch a za ním kopčeky Zamaguria. Od Kaplice na Janiołowym Wierchu sa pozeráme na to, čo nás čaká. Pôjdeme do osady Wojtusice na protiľahlom kopci. Len čo dosiahneme dno doliny s potokom Leśnica, stúpame k usadlostiam Wojtusice. Fučanie nám spríjemňujú pohľady na hrebeň, ktorým sme pred chvíľou išli, severu dominuje hradba pohoria Gorce.

Návrat realizujeme po hrebeni asfaltovou cestou v časti Gliczarów Górny. Postupne sa otvárajú výhľady až na Gubalówku s vysielačom nad Zakopaným. Juhu dominujú Belianske, Vysoké i Západné Tatry. Na najvyššom bode prechádzky (1002 m) je opäť dymiaca “bačovka”. Za zjazdovkou Fiśkowa Dolina vchádzame do Tatranskej Bukoviny.

Prečítajte si

• Potulky okolo Bukowiny Tatrzańskej

19. Jurgov (Jurgów) alias Slovensko v Poľsku

Odporúčam taktiež nazretie na pravý breh riečky Biela voda (Białka), ktorý sa vzhľadom na polohu Spišskej Magury etnograficky označuje ako Zamagurie (Zamagurze). Pre niekoho budú prekvapením slovenské nápisy v obciach okolo Jurgova (Jurgów). Čerešničkou sa stane mlyn či zachovalé drevenice a zoskupenie takmer 60-tich pastierskych kolíb. Budeme si môcť vychutnávať pohľady na Tatry od zamagurskej obce Repiská (Rzepiska) nad Jurgovom (Jurgów). Trasa je vhodná na cyklovýlet.

Prečítajte si

• Potulky okolo Bialky

20. Túry s deťmi: Nosal, Wielki Kopieniec, Dolina Strążyska a Srnia skala (Sarnia Skala)

Nosal (1206 m)

Mohli by sme použiť nadpis „Jeden z najrýchlejšie dosiahnuteľných výhľadov v Tatrách“. Po hodinke stúpania budeme mať pred sebou poľské Tatry ako na dlani. Po ďalšej 1,5 h stojíme na druhom vrchole dňa a v diaľke budeme rozpoznávať nielen poľské a hraničné štíty, ale aj slovenské končiare. Poldenný výšľap absolvujeme s ratolesťami okolo šiesteho roku, pričom nie je raritou stretnúť mladšie deti.

Východiskom je Zakopané - zastávka Oswalda Balzera pri lyžiarskych vlekoch. Vydávame sa zelenou značkou. Hneď od začiatku začína pomerne prudké stúpanie, ktoré je miestami zmiernené traverzmi. Po 20 minútach sa chodník občas dostáva z lesa ku skalným bralám, pod ktorými je hlboký zráz dole do Kuźnic. Otvárajú sa prvé výhľady na Giewont či Kasprowy Wierch. Vrchol sa s nami pohráva. Vynoríme sa z lesa, stojíme na ďalších bralách a opäť sa chodníkom stáčame do lesa. Scenár sa opakuje hádam do nekonečna. Ale po necelej hodine sme hore. V diaľke je vidieť náš ďalší vrchol - Wielki Kopieniec.

Wielki Kopieniec (1328 m)

Obchádzame bralo po skalách. Na jednom exponovanejšom úseku by sa možno pre prípad mokrej skaly hodila dvojmetrová reťaz. Klesáme príjemným lesným chodníkom do sedla Nosalowa Przelecz. Pokračujeme žltou na Polanu Olczyska, kde je opustená koliba a zurčiaci potok. Prechádzame na zelenú značku. Za pol hodinu sme na poľane pod vrcholom, na ktorý vystúpime po ďalších pätnástich minútach.

Tak ako sme sem prišli, sa vraciame späť na Polanu Olczyska, Na lúke sa stáčame vpravo sledujúc zelenú značku pokračujeme dolinou Olczyska. Užívame si hukotu potoka. Ideme okolo obrovských lopúchov a nasávame sviežu vlhkú vôňu doliny. Tesne pred vstupom do časti Zakopaného - Jaszczurówka nachádzame ohradenú minirezerváciu plazov - Ośrodek czynnej ochrony plazów i gadów. Pokračujeme chodníkom, ktorý nás popri hlavnej ceste dovedie do východiska. Po hodine a desiatich minútach od vrcholu sme na zastávke.

Prečítajte si

• Nosal a Wielki Kopieniec zo Zakopaného

Dolina Strążysk(a) a skalný útvar Srnia skala (Sarnia Skala)

Túra bude trvať do 5,5 hodiny. Srnia skala (Sarnia Skala, 1377 m) je výhľadové bralo pod bájnou horou Giewont, z ktorého okrem končiarov uvidíme rozosiate domčeky po okolí Zakopaného. Dostaneme sa k nej dolinou Dolina Strążysk pomenovaná podľa slova „strąga“, (strunga je ohrada, v ktorej valasi doja ovce). Pôjdeme popod skalné vežičky a popri potoku. Budeme mať možnosť sa na poľane občerstviť v malej dreveničke s názvom "Herbaciarnia Parzenica" (čajovňa Parenica). Tu je videnia hodný vodopád Wodospad Siklawica, ktorého spodná časť je 12 m dlhá, avšak treba si sem odskočiť od hlavného chodníka.

Potom nás čaká okolo 330 m stúpania na skalu. Výhľadu dominuje spomínaný hrebeň Giewontu a domčeky v okolí Zakopaného. V diaľke je možné vidieť Belianske Tatry. Po návrate späť do Červeného sedla (Czerwona Przelecz) pokračujeme čiernou značkou v klesaní na rázcestie Dolina Bialego a Kalatowki. Na rázcestí máme na výber, či pôjdeme po žltej priamo dole Dolinou Bialego, kde by sme vyšli neďaleko skokanských mostíkov v Zakopanom, alebo sa vydáme ešte ďalej na Kalatówki a Kuźnice s výhľadom na celú trasu lanovky na Kasprov vrch.

Prečítajte si

• Zakopane – Sarnia Skala – Kuźnice

21. Gubałówka

Ide o výhľadový hrebeň ponad Kotlinu Zakopiańsku s pozemnou lanovkou. Z minibusu vystupujeme v časti Kościelisko neďaleko dreveného kostola Kościół św. Kazimierza Królewicza w Kościelisku. Na dverách je nádherná veľká rozeta, samotný interiér je dych vyrážajúci. Ideme pomedzi domy do kopca zelenou značkou. Míňame náučnú tabuľu. Sú tu s krátkym popisom vyobrazení “Tworcy i bohaterowie tatrzanskiej legendy”. V dlhom zozname je napríklad slovenský zbojník Juraj Jánošík či Jan Krzeptowski-Sabala, najznámejší Goral, rozprávač, muzikant a tatranský vodca, ktorý sprevádzal poľské osobnosti spomínané aj na tabuli. Čítaním zisťujeme, že nie náhodou vrcholy, sedlá či vodopády nesú mená osvietencov ako Jan Kasprowicz, Stanislaw Witkiewicz či Tytus Chalubinski.

Naberáme výšku. Ponad tunajšie ostré strechy začínajú vykúkať prvé vrcholy. Zástavba končí kaplnkou. Pod ňou sú lúky a nádherné neokukané pohľady od Belianskych po Západné Tatry. V diaľke odhadujeme Rákoň či Baníkov. Hrebeň Gubalówky je známy svojimi výhľadmi, avšak tu na zelenej je to bez ľudí. Za lúkou je zopár dreveníc. Vchádzame do lesa. Čoskoro les končí a sedačková lanovka nám dáva na známosť, že prechádzame na Butorowy Wierch. Za ním ideme po asfalte a o chvíľu sme v dave ľudí. Pri obhliadnutí vidíme v diaľke Babiu horu. Na cestu do Zakopaného využívame pozemnú lanovku.

Prečítajte si

• Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v zime

22. Salaše - bacówki

Jedným z fenoménov poľských Tatier je zachovalá pôvodná architektúra. Priamo v Zakopanom je najstaršia ulica Kościeliska, ktorá je označovaná aj ako “staré mesto” Zakopaného. Nájdeme tu pôvodné drevené domy z 19. storočia, ktoré sú súčasťou Náučného chodníka drevenej architektúry Malopoľska (Szlak Architektury Drewnianej w Małopolsce). Nachádza sa tu starý cintorín Cmentarz Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku, kde sú pochované významné osobnosti Tatier a Poľska.

Ďalšou zaujímavosťou sú staré salaše (bacówki). Nájdeme ich takmer v každej doline či na poľane. Napríklad na poľanách Chochołowska, Stoły, Kondratowa, Jaworzynka, Polana Kopieniec či Rusinowa Polana.

Perlou spomedzi všetkých sú drevenice na lúke Hala Gąsienicowa neďaleko chaty Schronisko PTTK Murowaniec. Viacej o lúke a poľane Kopieniec sa dočítame na konci zimného článku.

Tiež odporúčam sa poprechádzať po lúke pred Jurgovom (Jurgów) za hraničným prechodom Podspády. Je tam zoskupenie takmer 60-tich pastierskych kolíb, o čom si prečítame v druhej časti článku Potulky okolo Bialky.

Zaujímavé odkazy

• Tatranský národný park v Poľsku,
• Aktuálna situácia na chodníkoch v TPN,
• Predpoveď počasia pre TPN,
• Výstrahy a predpoveď počasia pre Tatry,
• Predpoveď počasia podľa horskej služby TOPR,
• Lavínová situácia v Tatrách,
• Turistická mapa v Poľsku,
• Turistická infraštruktúra v TPN.

Fotogaléria k článku