Reportáž Vodopád Bystrô na Poľane má nové rebríky a zbytočnú ferratu
Zeleno značená trasa k vodopádu Bystrô na Poľane je zrekonštruovaná. Na trase sa vymenili rebríky, stúpačky, pribudol prístrešok a via ferrata. Ferrata na rozdiel od ostatného istenia nebola nevyhnutná z hľadiska bezpečnosti, ide o atrakciu pre deti. Otázne je, či majú byť takého atrakcie v najvyššom stupni ochrany.
Mesto Hriňová, Chránená krajinná oblasť Poľana a dobrovoľníci zrekonštruovali zeleno značenú turistickú trasu vedúcu k vodopádu Bystré (Bystrô). Vymenili stúpačky a rebríky v žľabe nad vodopádom, preložili krátky úsek chodníka a vybudovali zaistenú cestu.
CHKO Poľana navrhla podľa jej riaditeľky Vladimíry Fabriciusovej preloženie trasy a vybudovanie nových drevených schodíkov kvôli charakteru svahu, ktorý je sopečného pôvodu, neustále pracuje a doterajší chodník nebol v dobrom stave. V zlom stave bolo aj istenie nad vodopádom, ktoré sa naposledy rekonštruovalo v roku 2014.
Prekvapujúce je vybudovanie zaistenej cesty v spodnej časti žľabu, jej autorom je Pavol Rajčan, staviteľ ferrát na Skalke pri Kremnici.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Vodopád je každý rok vyšší
Vodopád Bystrô sa nachádza neďaleko Horského hotela Poľana, ktorý je v súčasnosti nevyužívaný. Leží v pralesovom zvyšku Bystrý potok, ktorý je súčasťou Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska s najvyšším, 5. stupňom ochrany.
Tvoria ho sutinové a jedľovo–bukové lesy. Stromy tu dorastajú do úctyhodných rozmerov. Najhrubší zaevidovaný buk mal obvod 446 cm. V povodí Bystrého potoka bolo podľa OZ Prales ešte v 50. rokoch 20. storočia niekoľko desiatok hektárov lesov podobného charakteru, no v súčasnosti sa zachovali iba ich zvyšky.
K vodopádu vedie zeleno značená trasa, zhora od horského hotela Poľana, zdola od rázcestia Bystré - Vrátka, kam sa dá dostať z Hriňovej alebo zo Skliarova. Chodník stúpa dolinou popri Bystrom potoku, najprv mierne, neskôr od tabuľky s informáciami o vodopáde strmšie, pomedzi objemné balvany, suť a estetický les vrátane hrubých odumretých stromov.
Návštevník sa onedlho ocitne pri samotnom vodopáde. Podľa náučnej tabule sa vytvoril na hrane lávového prúdu stratovulkánu Poľana. Tektonickou poruchou poklesla južná časť stuhnutého andezitového prúdu a vytvorila prepadovú stenu vysokú 23 metrov. Podľa Vladimíry Fabriciusovej sa podložie neustále prepadáva a výška vodopádu sa zväčšuje.
Chodník vedie po pravej strane širokého otvoreného priestoru, od vodopádu pokračuje úzkym strmým skalným žľabom. Prvá časť chodníka je preložená tesne pod skalnú stenu. Vedie k nej chodník a zároveň zjavne detská zaistená cesta. Tú predstavuje niekoľko kramlí vo veľkom balvane a nie veľmi ergonomicky natiahnuté oceľové lano. Už o trochu vyššie dieťa sa k nemu musí zohnúť.
Kameň sa dá obísť chodníkom popri vyrezávanom drevenom medveďovi, ktorý upozorňuje na to, že v lese treba byť ticho, a drevenom odpočívadle vytvorenom z polienok dreva. Rovnaké oddychové miesto je aj o pár metrov nižšie.
Zaistená cesta následne pokračuje po kramliach ďalším balvanom a preklenuje dva balvany po krátkej drevenej lávke. Potom vedie po pravej strany skalnej steny ako opora zrejme v nepriaznivom počasí. Inak nie je potrebné sa lana pridržiavať.
V tejto časti sú vybudované nové skalné schody, po ktorých sa kráča veľmi dobre, oveľa lepšie než v zosúvajúcom sa svahu.
Turista sa dostane až tesne pod vodopád. Prietok vody nie je veľký, no kvapky skackajúce po skalných stupienkoch sú nádherné. Vľavo je ďalšia vysoká stena porastená výrazne zelenými lišajníkmi.
Odtiaľto nasleduje ďalšia časť opravenej trasy, ktorá je urobená účelne a určite zvyšuje bezpečnosť turistov oproti doterajšiemu stavu. Tvoria ju kovové stúpačky a drevený a kovový rebrík, po boku je natiahnuté oceľové lano. Dojem kazili staršie zhrdzavené stúpačky ležiace v žľabe. Podľa riaditeľky správy CHKO ich odtiaľto odstránia, no nemali na to techniku.
Rebrík končí na plošine, kde je po ľavej strane skalná vyhliadka na dolinu, takisto s novým zábradlím. Vedľa tečie Bystrý potok. Turistický chodník pokračuje rovno oproti rozostavanému prístrešku bez strešnej krytiny a staršiemu stolu s lavicami. Na dokončení prístrešku sa pracuje.
Je tu aj ďalšia náučná tabuľa, venovaná geologickej stránke vzniku vodopádu. Staršia tabuľa onedlho informuje o rastlinstve a živočíšstve. Hovorí aj o tom, že vodopád sa chráni od roku 1981. Po chvíli sa dostaneme na lesnú cestu a odbočíme doľava.
Trasa stúpa lesom, chodník tvorí rozhranie medzi hospodárskym lesom po pravej strane a pralesom po ľavej strane. Krajinársky zaujímavá je nízka kamenná hradba, po jej ľavej strane vyjdeme na lúky, ktoré nás privedú na asfaltovú cestu.
Vladimíry Fabriciusovej sme sa pýtali, aký bol zámer vybudovania zaistenej cesty. „Tým, že to je prvý zo siedmich divov Poľany, je to najnavštevovanejšie miesto na Poľane. Keď je tam veľa ľudí a idú naraz po schodíkoch, tak sme chceli vytvoriť oddychové zóny, aby sa tam rodičia s deťmi trocha zahrali a išli pomaly hore."
Nebojí sa riaditeľka Správy CHKO, že z hľadiska ochrany prírody bude návštevnosť lokality už priveľká, keď pribudli atrakcie ako ferrata a drevený medveď? Jedným zo zámerov rekonštrukcie bolo podľa webstránky CHKO aj zabezpečenie zvýšenej ochrany prírody.
„Myslím si, že nie. V rámci biosférickej rezervácie Poľana možno budeme mať do budúcna nejakú reguláciu, ale myslím, že nám nehrozí niečo také, ako je v Slovenskom raji. Mnoho ľudí už vodopád neabsolvovalo, lebo sa báli. Myslím si, že sme neurobili takú veľkú atrakciu, aby sa tam zhromažďovalo veľa ľudí. Skôr sme zaistili ich bezpečnosť."
Vybudovanie ferraty však priamo so zaistením bezpečnosti nesúvisí. Keďže ide o najvyšší stupeň ochrany, Vladimíry Fabriciusovej sme sa pýtali, či správa CHKO dostala na túto činnosť výnimku zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Na otázku priamo neodpovedala, uviedla, že „na vodopáde je udelená výnimka pre horolezcov na lezenie na ľadopáde a tieto malé prvky dotvárajú atmosféru." Zaistená cesta je však mimo vodopádu a horolezci ju nepotrebujú.
