Trasa

Červenica – Slovenské opálové bane – náučný chodník kutiskom Dubník – osada Dubník – Za Dubníkom – Dubník – Grimov laz – Šimonka – Grimov laz – Temný les – Zlatá Baňa

Slovenské opálové bane

Z prešovského Solivaru sa ráno vezieme autobusom smer obec Červenica. Po necelej hodine sa blížime na miesto určenia. Ešte pred vystúpením z okien autobusu vidíme Dubník (877 m) a Makovicu (981 m). Dubníku dominuje anténny stožiar dlhý 318 m, čím je jednou z najvyšších stavieb Slovenska. Na Makovici sú rôzne telekomunikačné objekty, vrátane vojenských.

Vystupujeme na konečnej nášho spoja, pod kostolom. Za ním nájdeme modrú značku, ktorou si vykračujeme do mierneho kopca po cestnej komunikácii. Cesta je málo používaná, je to vlastne spojnica so Zlatou Baňou. Pred nami ako maják čnie anténa Dubníka, za chrbtom máme Makovicu. Pod lesom prichádzame ku krížu. Po chvíli značka odbočuje do lesa. Tu si všímame akúsi čistinu - lom, zvedavosti dáme zadosťučinenia a nakukneme. Je tu opustená dedičná štôlňa Viliam. Vraciame sa na značku a o 150 m sme v areáli Slovenských opálových baní.

Začiatky hlbinnej ťažby opálu na Dubníku odborníci odhadujú od 11. storočia. Bane boli známe po celom svete od konca 16. storočia, čím ide o najstaršie opálové bane na svete a jediné na našom kontinente. Najväčší i najkrajší opál vážil 607 gramov. Našli ho v potoku v Červenici v roku 1775 a dostal pomenovanie Harlekýn. Bol venovaný panovníčke Márii Terézii. Je umiestnený v Prírodovednom múzeu vo Viedni. Viaže sa k nemu povesť, ktorú si čítame na tabuľke pri klopačke (nájdete ju v závere článku).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Je pondelok, prázdniny, niečo pred desiatou hodinou, z návštevníkov nikoho nikde. Tesne pred prehliadkou sa predsa nejakí nájdu, ale dav to nie je. Je tu skôr komorná atmosféra do desať ľudí, vrátane nás štyroch. Obliekame si všetko, čo máme, veď ideme do podzemia, ako do jaskyne. Dostávame prilby a hor sa dovnútra. Vchádzame do štôlne Jozef. Dozvedáme sa čo-to z baníckej terminológie, techniky razenia a dolovania. Samozrejme, zaujme opis, ako opál vznikol. V hornine si ukazujeme sopečnú lávu a opál. Celkový úpadok a koniec ťažby začína zahájením povrchovej ťažby opálu v Austrálii. Prehliadka sa približne po hodine blíži ku koncu. Zmrznutí sa ideme zohriať do bufetu k teplému čaju.

Náučný chodník kutiskom Dubník

Prechádza chráneným areálom, pričom predmetom ochrany je mimoriadne významné zimovisko viacerých druhov netopierov (okolo 16). Aj keď teraz nie je zima, tak dnu do štôlní nebudeme chodiť, len nakukneme z portálov. Zisťujeme, že NCH je v zúboženom stave. Značky na stromoch sú veru len výnimočne kde-tu a z náučných tabúľ zostali zvyšky bez textov. Napriek tomu vychodenými chodníkmi sa nám darí nájsť zopár štôlní. Ďalej pokračujeme modrou k osade Dubník. Je tu čitateľná infotabuľa. Chvíľu je náznak zopár značiek NCH, ale tie sa po čase “míňajú”. Napriek tomu zopár “dier” nachádzame. Napokon vychádzame z lesa na modrú do bývalej osady. Z budov, ktoré obývali baníci, brusiči a banskí úradníci, zostal len jeden polorozpadnutý objekt, pri ktorom je opäť náučná tabuľa. Tu NCH končí.

Dubník – Šimonka – Zlatá Baňa

Stúpajúc ponad osadu míňame pamätník Emmy D. Goldschmiedtovej, ktorá bola niekdajšou nájomkyňou baní. Z vďačnosti jej robotníci postavili opracovaný blok andezitu s erbom a nápismi v nemčine. Pokračujeme lesom s prevažne bukovým porastom. Naberajúc nadmorskú výšku, prichádzame k rázcestiu za Dubníkom. Tu modrá končí a pokračujeme červenou prichádzajúcou od Makovice. Po chvíli sa odpájame a o pár metrov stojíme pri plote vysielača Dubník. Začína popŕchať, vraciame sa späť a ďalej naberáme výškové metre do sedla Grimov laz.

Z malej lúky je obmedzený výhľad na východ. V sedle čítame z infotabule, že NPR Šimonka bola vyhlásená v roku 1950 a má rozlohu 33,52 ha. Predmetom ochrany je klimaticky formovaný listnatý prales. Chránené sú najmä porasty bučín, jedľových bučín a na balvanovitých sutinových svahoch i bučiny s javorom horským a jaseňom štíhlym. Veľkou vzácnosťou je oplietavá liana – zákonom chránený plamienok alpínsky, ktorý v rezervácii rastie na niekoľkých miestach. Mimochodom, v mapovom prehliadači Štátnej ochrany prírody SR je severné úbočie Šimonky zaradené do novej prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska.

Stúpanie žlto značeným chodníkom je spočiatku prudké po schodenom chodníku. Záverečné partie sú pozvoľnejšie. Vychádzame z lesa. Stojíme na andezitovom vrchole s malou nezalesnenou plochou, odkiaľ je výhľad najmä na západ, sever a severovýchod. Pod nami je Zlatobanská kotlina, kopčeky Šarišskej vrchoviny a Oblík (925 m). Severovýchodným pohľadom dominuje Východoslovenská rovina. V čase zimnej dohľadnosti bývajú vraj vidieť Vysoké Tatry či Kráľova hoľa. Sme na najvyššom bode Slanských vrchov, čo je najvyššie miesto stratovulkánu Zlatá Baňa.

Hádam zo všetkých smerov sa na nás valí búrka. Ešte stále sme nezabudli na blesky vo Vtáčniku. Volíme rýchly presun z andezitového vrcholu do sedla Grimov laz a ďalej po zelenej značke na autobus vychádzajúci zo Zlatej Bane. Pri zvážnici je balvan tvarom vhodný na sedenie. Tabuľka hovorí, že sa nazýva Kameň spravodlivosti. Údajne tu v 19. storočí stál prístrešok vartášov, aby strážili nachystané drevo pred zlodejmi. Drevo bolo určené pre potreby výroby soli v Solivare. Veľkú časť ideme po zvážnici, pre nás našťastie suchej. Na rázcestí Temný les sa pripájame na cestu z východiskovej dedinky Červenica. Napokon nás búrka zachytáva až v autobuse.

Zlatá Baňa

Obec je známa neúspešnými pokusmi o ťažbu zlata v rokoch 1730 – 1861, ktoré sa skončili vybudovaním erárneho podniku na ťažbu hliny a výrobu kachieľ. Tieto boli známe v celom Rakúsko–Uhorsku. Pokračovaním baníckej činnosti bola ťažba antimónu. V centre obce sa vyníma technická pamiatka postavená v rokoch 1819-1821 – KLAUZÚRA – priehradný múr bývalej umelej priehrady, ktorý slúžil na zadržanie vody za účelom splavovania dreva do Solivaru. V roku 1917 plavebný kanál nahradila úzkokoľajná lesná železnica. Počas druhej svetovej vojny bola Zlatá Baňa za pomoc partizánom vypálená fašistami. Ťažké časy a hrdinstvo pripomína pamätník v strede obce s názvom Útek z horiacej obce.

A keď sme spomínali Solivar, tu sa oplatí navštíviť zrekonštruované objekty národnej kultúrnej pamiatky. Prehliadkou pôvodných objektov sa dozvieme, ako sa prešlo od ťažby kamennej soli k získavaniu soľanky. Odparovaním soľanky vo varniach sa získavala soľ. Unikátnu technológiu si bola pozrieť aj samotná rakúska cisárovná Alžbeta Bavorská, nazývaná tiež Sisi. Na Šariši by som ešte upozornil na neďaleké pralesové zvyšky PR Dubová hora či Prešovskú hradnú cestu, ktorá obsahuje šesť ruín hradov.

Legenda o Harlekýnovi a opáloch

Jedna z povestí hovorí, že pastier Šimon dostal opál Harlekýn od víly Libanky. Miestni ľudia si medzi sebou vraveli, že opál, ktorý nachádzali v potokoch a na poliach pochádza z dúhy. Verilo sa, že opál prináša smolu, je kameňom zla. V Číne veria, že silu opálu môže využiť len osoba čistého srdca a ostatným ľuďom sa opál vypomstí. Iní zase uvádzajú, že kameň preberá vlastnosti majiteľa a potom ich umocňuje. Teda, kto je pozitívny a koná dobro, nemá sa čoho obávať, kto je negatívny, ten sa môže báť jeho znásobujúcej sily.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek