Privstať má dosť odlišný význam, ak idem sám alebo ak ideme s manželkou. Pre náš debutový manželský výstup na Kriváň si dávame štart na Troch studničkách o 7.00. Čo sa, samozrejme, nepodarilo, ale o 7.20 vyrážame. Na parkovisku nie sme zďaleka prví, ale rozhodne sme medzi prvými. A kráčame úplne sami.

Trasa

Tri studničky – Grúnik – Krivánsky žľab – Kriváň a späť

Dá sa to vysvetliť tým, že ráno je úplne sivé. S ľahkou námrazou na vyschnutej vegetácii a beznádejne sivou oblohou. Takto rozhodne nevyzerá deň, kedy by ste sa vybrali na Kriváň. Preto všetci spontánni turisti, čo hodnotia počasie pohľadom z okna, asi dnes ostali doma. A my, čo testujeme aladinovu úspešnosť na vlastnej koži, teraz stúpame s malou dušičkou. Je nad nami len tenká vrstva nízkej oblačnosti, nad ktorou je jasno? A rozpadne sa doobeda, ako by malo byť jej dobrým zvykom v jesennom čase? Alebo stúpne hore a obalí vrchol do hmly práve v čase, keď tam budeme? Nuž uvidíme, nie je to vabank, šanca na dobré počasie tam hore je dnes slušná.

Výstup

A tak kráčame sivým ránom, sivým, zničeným, obnovujúcim sa lesom v ústrety Grúniku, čo je prvý výraznejší pahorok pri ceste na Kriváň. Stúpanie je citeľné, ale znesiteľné. Už zhruba po pol hodine sa na nás usmeje slnko a neprestane s tým až do konca dňa. Nie že by sme sa dostali nad nejakú krásnu inverziu, skôr sa len oblačnosť začala najprv odtrhávať od tatranských svahov. Kúsok ďalej nad Liptovskou kotlinou je stále zamračené. Avšak ani vzduch nad oblakmi nie je ktovieako čistý, rozhodne nie tak, ako by človek v októbri očakával. Ďumbiersku časť Nízkych Tatier síce vidíme, ale len tak voľajako letne, cez opar. Aspoň že Západné Tatry sa nám cez jarabinu, postupne stále viac, ukazujú v plnej, ničím nezakalenej kráse.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kúsok pod Grúnikom, v nadmorskej výške okolo 1500 m, prechádzame traverzom kratučko cez prvý malebný, neporušený kúsok prírody. Sú to akési lúčky prizdobené redšie rastúcou smrečinou, kde po prvýkrát zaregistrujem vrchol Kriváňa pomedzi stromy. Len o trochu ďalej sa chodník stáča doľava a Kriváň máme priamo pred sebou. Ešte chvíľu traverzujeme východný svah Grúnika, neustále míňajúc nevzhľadný jarabinovo kýpťový porast. Avšak odhadom po hodine výstupu a zhruba vo výške 1600 m prechádzame do kosodreviny, kde je všetko v poriadku, príroda aj výhľady konečne začínajú zodpovedať vynaloženej námahe.

V kosodrevine získava chodník serpentínový charakter, vďaka čomu je stúpanie stále znesiteľné. Sme na južných svahoch, spadajúcich z hrebeňa, ktorý klesá z Kriváňa ku Grúniku. Slnko sa do svahu slušne opiera, hlavne vďaka pohybu vôbec nie je zima. Po pravej strane vidíme výrazný Krivánsky (Veľký) žľab. Zatiaľ je v tieni druhého hrebeňa, ktorý z vrcholu klesá na juh. Pred nami je teraz krásna priama široká "ceprostrada" na Kriváň. Súvislá vrstva kosodreviny sa začína pretrhávať na jednotlivé ostrovy a ostrovčeky, keď sa chodník dostáva pod Vyšnú priehybu. Stúpame už vyše dvoch hodín, je najvyšší čas dať si prestávku. Hneď pri chodníku nachádzame vhodné miestečko, kde sa usalašíme a doprajeme si výdatnú desiatovú prestávku. Kým počas prvých dvoch hodín sme boli na chodníku úplne sami, akoby ani nešlo o Kriváň, teraz je premávka rušnejšia. Ani zďaleka to však nie sú letné zástupy.

Po prestávke pokračujeme vo výstupe, opúšťame posledné zbytky kosodreviny a stále viac sa blížime ku Krivánskemu žľabu. Kúsok po jeho pretnutí prichádzame k rázcestníku s názvom "Rázcestie v Kriváňskom žľabe", s mäkčeňom na "en". Pripája sa tu druhá výstupová trasa na Kriváň, vedúca od Jamského plesa (resp. zo Štrbského Plesa), razom sa počet turistov zdvojnásobí. Nachádzame sa teraz na zatienenom, strmom západnom svahu južného hrebeňa a máme dve možnosti. Buď kolmo hore na hrebeň alebo šikmým traverzom pozdĺž žľabu. Traverz vyzerá byť vítanou skratkou, ktorú využíva viacero turistov. Zdá sa mi však dosť suťový. Značka vedie hore na hrebeň, mierime tam preto aj my. Strmý výstup pomedzi skaly nie je veľmi prehľadný, značku po chvíli strácame a ako tak pozerám, nie sme jediní. Úsek je to ale krátky, zablúdiť sa nedá.

Orientačne za 20 minút sme na hrebeni, kde nás opäť privíta pohodlný chodník a citeľný studený vetrík. Nahodíme vetrovky a pokračujeme hore. Kým na Liptove sa oblačnosť postupne rozpadáva, smerom na východ panuje nekonečné biele more, z ktorého len tak-tak vytŕča neďaleká Kráľova hoľa. Po chvíli stúpania máme pred sebou na hrebeni výraznejší skalný hrb, chodník ho obchádza zľava. Ide o Malý Kriváň (2334 m), akýsi predvrchol veľkého brata. Nechávame sa pozvať a na jeho vrchole si dávame druhú prestávku. Vypĺňame ju hlavne fotením a obdivovaním výhľadov. Z tejto výšky je pekne vidieť najbližšie susedné tatranské hrebene či Liptov s poslednými oblačnými baránkami. Krásny je pohľad kolmo dole vyše 300 metrov na nádherné Krivánske Zelené pleso a Malé pliesko.

Po prestávke klesneme pár metrov do Daxnerovho sedla (2327 m). Za ním pokračuje stúpanie suťovo-balvanovým chodníkom, až prichádzame k záverečnému strmému výšvihu v pevnej, ale dosť členitej skale, kde prichádzajú na rad ruky. Zhruba po pol hodine od sedla sme na vrchole Kriváňa. Je presne poludnie, celý výstup nám trval 4.40 h, s dvomi 20- až 30-minútovými prestávkami. Prekvapuje ma, aký rozľahlý je vrchol. Ľudí tu nie je málo, ale zďaleka tu nie je tlačenica.

Nachádzame si miesto otočené na juh, kde je na slniečku naozaj príjemne. Kriváň je famózna vyhliadková veža, napriek obrovskej návštevnosti a z toho plynúceho množstva fotiek kade-tade po internete si vychutnávame každý jeden pohľad, akoby bol pre nás úplne nový. Čo sa týka dojmu z výšky, tak Kežmarský štít ma ohromil viac, avšak iba smerom do krajiny. Kriváň prevyšuje všetko vo svojom blízkom okolí, úžasné pohľady do hlbín sú tu preto kruhové. Z krajiny veľa nevidieť, panuje tam dole slušný opar zo všetkej rozplynutej oblačnosti, ale to neprekáža. Hore je vzduch krištáľovo čistý, preto sú pohľady na Vysoké či Západné Tatry uchvacujúce.

Zostup

Náš pobyt na vrchole sa natiahol na zhruba hodinu. Ako je pomaly pravidlom pri našich manželských výstupoch, ja by som ešte ostal, ale keďže zostup bude minimálne rovnako zdĺhavý, ako výstup, musíme ísť. Pozerám, že fotenie som si mal nechať na koniec, ostalo tu len zopár posledných turistov, roztratených po okrajoch. Pri kríži je to vyľudnené. Zdarne, aj keď rozvážnym tempom, spoločne prekonáme úvodný, najkomplikovanejší úsek zostupu. A keďže ďalej je chodník celkom pohodlný, nechávam manželku zostupovať samu a ja si ešte raz vybehnem na Malý Kriváň. Keď si doprajem dostatočnú porciu výhľadov, expresným tempom uháňam za svojou polovičkou, ktorá sa mi medzitým stratila z dohľadu.

Hrebeňová časť chodníka je naozaj dosť bezpečná, takže skôr bežím ako kráčam. Po nejakom čase mi začína vŕtať v hlave, že veď som nemohol zaostať až toľko a po ďalšej chvíli mi bliká varovné červené svetlo, nevidím totiž ani značku. Pozvoľným tempom pokračujem ešte kúsok v zostupe, stále presvedčenejší, že som v rozlete minul odbočku. Napriek tomu, že pohodlný hrebeňový chodník pokračuje lákavo ďalej, otáčam sa a poďme naspäť do stúpania. Je to úplne iný pocit. Fuj!

Po pár minútach nachádzam odbočku a v nepríjemnom svahu i manželku. Pri jednom väčšom balvane s jasne viditeľnou značkou nevieme, či ju obchádzať sprava, či zľava. Výrazne vychodenejšia časť vyzerá vľavo, ideme tam. Nasledujúce minúty sa trápime vo veľmi suťovom svahu, až kým konečne nezídeme na značený chodník. Tu zisťujeme, že sme pri balvane mali ísť doprava, teraz sme na chodníku vedúcom k Jamskému plesu, čo nie je náš cieľ. Takže si opäť k dnešnej túre pridávame dodatočný, našťastie nie dlhý výstup k rázcestníku. Odtiaľ pokračuje, tak trochu nekonečný zostup bez problémov. Prerušíme ho len malou odbočkou na Vyšnú priehybu.

V spodnej časti zostupu medzi jarabinami nás zastihuje zlatá hodinka. Po západe slnka sa Kriváň vo výšinách ešte chvíľu kúpe v nádhernom oranžovom svetle, žiaľ, vidíme z neho len kúsok. Chcelo by to byť na "ceprostráde" v kosodrevine alebo aspoň dole na parkovisku. Smola. K autu prichádzame v nastupujúcom šere, veľmi podobnom, v akom sme ráno začínali.

Zhodnotenie

Kriváň, v oficiálnom tatranskom rebríčku desiaty najvyšší vrchol, je dokonalá vyhliadková veža, preto sa výstup dvojnásobne oplatí v peknom počasí s dobrou dohľadnosťou. Pohľad na celé Vysoké Tatry z ich úplného okraja je parádny, napriek tomu, že sa jednotlivé štíty a hrebene trochu zlievajú v popredí najvyšších kúskov na opačnom konci. Celkom ma prekvapil pohľad na Pieniny, aj keď dnes trochu hmlistý. Tak nejako by som čakal, že sú schované hlboko za opačnou stranou Tatier. No keď ide o pohľad na Západné Tatry, lepšie miesto ako Kriváň neexistuje. Ide o náročný vysokohorský výstup, porovnateľný s Rysmi.

Video z túry:

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek