Trasa

Udiča, časť Upohlav – sedlo Zábavy – Holíš a späť

Po žltej značke k sedlu Zábavy

Popod Orlové smerujeme na Udiču a za ňou odbočujeme na Upohlav. Parkujeme pri miestnom cintoríne. Prechádzame Upohlavom – v centre stojí mohutná lipa a všímame si drevenú zvoničku s krížom. Túto som videla na internete, keď som googlila informácie o Upohlave. Nemáme problém nájsť žltú turistickú značku, ktorá vedie strmšie na kraj dedinky a potom pokračuje cez peknú aleju listnatých stromov. Po ľavej strane je pekná lúčka s ovocným sadom. Šípim výhľady, a tak sem na chvíľu vybieham. Usmievajú sa na mňa Klapy zvané Cigánka. Z lesíka vychádzame do lúčneho sedielka, potom značka vchádza opäť do lesíka. Mierne stúpame. Na lúkach, ktoré striedajú lesík, stoja solitérne stromy, pekne zafarbené, a tak to má správny šmrnc.

Po modrej značke na Holíš

Samotné sedlo Zábavy napokon obchádzame a zastavíme sa tu na spiatočnej ceste. Značka sa mení na modrú. Po pohľade do mapy je zrejmé, že začína v Nosiciach a cez Holíš vedie postupne celými Javorníkmi až na horskú chatu Portáš na moravsko-slovenských hraniciach. Pokračujeme lúčkou k solitérnemu stromu s krížom. Je to ďalšie utešené miesto. Všímame si vytŕčajúce skalky Vršatca. Teraz nás čaká prudší výšvih na Holíš. Sme milo prekvapení, keď v strmom teréne vidíme medzi stromami natiahnuté kožené remene, ktorých je možné sa pridŕžať. Ja to aj využívam. Výšvih nie je dlhý a cez úzky hrebienok vychádzame na prvú skalnú vyhliadku. Nabrali sme výškové metre a sú tu krásne kruhové výhľady. Samotný vrchol Holíša je ešte kúsok ďalej, a tak pokračujeme po hrebienku. Dokonca pár metrov schádzame, aby sme sa cez skalky znova vyšvihli hore.

Na Holíši

Prichádzame na hlavný vrchol. Je tu kríž, vlaje tu slovenská zástava. Výhľady popisuje kruhová ružica. Nechýba drevený stôl s lavicami a menšie ohnisko. Vychutnávame si chvíľku samoty. Potom prichádza od Nimnice, z opačného smeru dievčina, ktorá sa chce otočiť na spiatočnú cestu. Vravíme jej o prvej vyhliadke, kde by bola škoda nejsť, keď už je tu. Na pár chvíľ sme znova sami a potom prichádza manželský pár. Sú domáci a, podobne ako my, sú natešení z pekných výhľadov. Vraj sme na najkrajšej časti hrebienka. Berieme do rúk ďalekohľad. Pod nami je Nosická priehrada, nad ňou nechýbajú spomínané skalnaté Klapy s maličkým Záklapím a jeho domčekmi. Viac v diaľke vidíme skalnatú Bradu v Súľovských skalách. Pri vodnej nádrži sú Uhry a Udiča, všímame si aj železničný most a tunel. Viac vpravo vidíme Nimnicu, Púchov a jeho mosty a cyklotrasu popri Váhu. Z kopcov spoznávame Malý a Veľký Manín či vysoký Strážov a špicatý Vápeč v Strážovských vrchoch.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Keby bola lepšia viditeľnosť, kochali by sme sa viac pohľadmi na Malú Fatru a rozložitú Krížavu, ale je opar. Lepšie pozorovateľný je Považský Inovec a nádherné sú Vršatské bradlá a bližšie Javorníky. Keď sme nasýtení výhľadov, tak sa dávame na spiatočnú cestu – musíme sa vrátiť k autu.

Na hrebienku stretávame ďalších turistov. Pri záverečnom strmšom zostupe opätovne využívame kožené remene. Vychutnávame si cestičku lúčkami a vychádzame do samotného sedla Zábavy, kde nechýba smerovník. Pár stromov tu vytvára pekné zákutia. Pre zostup využívame iba lúky a vynechávame aleju, ktorou sme kráčali hore. Máme totižto pred sebou v zornom uhle neustále Klapy, ktoré pôsobia ako magnet, a tak schádzame aj nad Upohlavom cez lúky okolo ovocných stromov. Už mi v hlave mátajú myšlienky, že by sme sem mali prísť aj na jar, keď budú lúky šťavnato zelené a ovocné stromy budú kvitnúť. Chodník nás privádza na bočnú ulicu s modernými domami. Prechádzame okolo lipy a odtiaľ je to iba chvíľka k autu.

Záver

Vychádzka netrvala dlho, ešte nás čakali povinnosti, ale bola krásna na výhľady s pravými jesennými farbami. Potvrdilo sa, že za krásnymi miestami netreba chodiť ďaleko a ani vysoko. Ak niekedy zavítate na stredné Považie a ste milovníkom pekných výhľadov, Holíš vysoký 533 metrov môžem iba odporúčať.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek