Začiatok prechádzky

V zime sa na ferraty nechodí. Ani na ľahšie trasy. Lenže na prelome rokov 2022/2023 počasie pripomínalo skôr jar ako zimu. Sneh zliezol aj z vyšších polôh. V decembri som vybehol na Sauwand (1413 m), ktorý má na vrchole krátku ferratu náročnosti B. O pár dní som išiel cez Türndlmauer na Kleines Ötscher (1552 m) a ani tam na vrchole veľa snehu nebolo. A tak som sa začiatkom januára vybral na Gippel (1669 m) v Mürzstegerských Alpách (Mürzsteger Alpen).

O 7.40 h som zaparkoval na veľkej odstavnej ploche v Kernhofe. Prezul som sa a začal som stúpať. Nad dedinou sa zabávali drevorubači a všetko zahádzali čečinou, no pomocou smartfónu som našiel správny chodník.

Asi v polovici stúpania je vedľa chodníka nádherné bralo. Je z neho pekný výhľad na dedinu. Mňa na ňom zaujali kvetiny. Čemericu čiernu som fotil už prv, no kvitne počas celej zimy. Na brale však kvitol buxusček alpský a vresovec mäsový. Tieto rastliny by mali kvitnúť na jar, v marci či v apríli, lenže teraz je začiatok januára.

Schnalzstein a zubatý hrebienok

Nad bralom ma dobehla turistka v rokoch. Mierila na Göller. Súdiac podľa batoha, ťahala so sebou snežnice. Zbytočne. Ja som snežnice nechal doma, v batohu som si vliekol cepín a mačky. Tiež zbytočne. Vyšiel som do sedla Waldhüttsattel (1266 m). Trochu v ňom fúkalo, ale vietor sa postupne utíšil a bolo bezvetrie. Nórske rosničky sa nemýlili.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vystúpal som na Schnalzstein (1546 m). Značka kopec obchádza, pretože ide k Hofalm Hütte, je tu však chodník. Z vrcholu som sa snažil určiť okolité kopce, ale viaceré som netrafil. Zo vzdialenejších sa najľahšie určujú Schneeberg a Ötscher. V tráve kvitol horec jarný.

Zbehol som do sedla a napojil som sa na značku. Tou nechodí skoro nikto. Chodník je vychodený zle, pritom je parádny. Je členitý, pár metrov stúpa a potom prudko klesá. Vedie cez bralá takmer po hrane zvislej skalnej steny. Medzi kosodrevinou boli fľaky topiaceho sa snehu. Prepadával som sa doň. Dnes malo byť hore 10 stupňov a verím tomu, že toľko aj bolo. Aby som sa dokázal hýbať, musel som si vyzliecť spodky aj bundu.

Bergrettungssteigom na Gippel

Prišiel som na začiatok chodníka Bergrettungssteig. Je tu tabuľa s opisom trasy a základnými údajmi. Čaká ma ešte 190 výškových metrov, pritom už teraz mám pomaly dosť. Dĺžka istenia je však iba 25 metrov.

Chodník sa mi páčil. Je trocha náročnejší ako predchádzajúca trasa hrebeňom, ale nie o moc. Dohromady je tu asi päť značiek, takže značený nie je. Raz som zablúdil, no poradil som sa so smartfónom a čoskoro som bol späť na správnej trase. Na istenie sú použité staré kolíky, nejaké kramle a tenké lano.

Vyšiel som na Gippel (1669 m). Na vrchole kopca bola dvojica turistov. Posledného, štvrtého, som stretol počas zostupu. Nie je tu veľká premávka. Keďže bolo 12.30 h, zložil som sa a zjedol som tradičný obed. Dva chleby s paštétou a dvomi jablkami z našej záhrady. Počas obeda som sa kochal panorámou a hádal som, na ktorých okolitých kopcoch som bol.

Zostup cez Gippeltörl

Po obede som zbehol do sedla Gippeltörl (1533 m). Keď som tu bol pred piatimi rokmi s bráškom, na strome visela poštová schránka. Teraz sa váľa na zemi a z vtipnej recesie sa stal odpad. Prešiel som cez skalné vráta a začal som zostupovať.

Značeným chodníkom som zbehol do výšky 1200 metrov a zahol som na zvážnicu. Cesta značená nie je, avšak podľa Bergfexu ju turisti hojne využívajú. Spočiatku cesta ide takmer horizontálne. Prudšie klesá až keď príde na severozápadné úbočie Gippela. Zbehol som do doliny a o 15.40 h som sa vrátil k autu. Prechádzka mi teda trvala 8 hodín, čiže celý deň.

Záver

Gippel s Gölleroom predstavujú najsevernejšie výbežky Mürzstegerských Álp (Mürzsteger Alpen). Sú to krásne kopce, na oboch som bol dvakrát. A už mám naplánované trasy na tretie výstupy.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek