Hore dolinou Josertal

Ako obyčajne, z domu som vyrážal skoro. Keď som prechádzal cez Thörl, pomaly svitalo. Trochu mrzlo a cesta mala ľadový povrch. Zistil som to za St. Ilgen, keď som dobrzďoval na tráve vedľa asfaltky. O 7.45 h som prišiel na parkovisko pri Gasthofe Bodenbauer. Až sem sa dá ísť autom a pred hostincom je veľké bezplatné parkovisko. Dostať sa tak hlboko do hôr vozítkom je snom každého turistu. Prezul som sa, vyhodil som si na chrbát batoh a vybral som sa hore dolinou Josertal.

Stúpal som po zvážnici a obdivoval som slnkom nasvietené bralá. Hrali oranžovými farbami. Proti mne išlo auto a šofér ma zdravil. Skoro ako na Slovensku. Nadopovaný endorfínmi som ho s úsmevom odzdravil. Prišiel som na Heinzler Alm. Stadeto sa dá pokračovať k plesu Joser See a ďalej na Buchbergkogel. Chodník však na mape nemám vyznačený ani ako zimnú trasu. Neskôr mi jeden turista povedal, že je tam bralnatý úsek a lepšie je vybrať sa týmto chodníkom v lete. Vyšiel som do sedla Scheideck a začal som klesať. Chodník ide serpentínami v strmom svahu. Bol som rád, že bol bez snehu. Nižšie sa schádza povedľa parádneho žľabu.

Cez Klammboden na Sackwiesenalm

Zbehol som do Klammboden. Široká dolina je zovretá strmými vysokými svahmi, takže do nej slnko nesvietilo. Na tráve bol srieň a omŕzali mi prsty na nohách. Snažil som sa nimi krútiť, ale moc to nepomáhalo. Zlepšilo sa to až v strmom stúpaní v závere doliny. Konečne som na slnku. Dolu na rovine sa váľajú husté hmly, tu je jasno a bezvetrie. Počasie mi vyšlo. Na lavičke som si chvíľu oddýchol a stúpal som ďalej.

Vyšiel som na planinu Plotschboden. Tu už bol sneh. Boli v ňom hlboké diery od stôp, no dnes doobeda mrzlo, takže som sa do snehu neprepadával. Potešilo ma to, pretože snežnice som so sebou neťahal. Strmším žľabom som vyšiel na Sackwiesenalm. Je tu rozľahlá lúka s dvomi chatami. Lúka bola zasnežená a jej stredom sa kľukatil potok. Nádherné miesto. Prišiel som na Häuslalm Hütte. Je to sedlo, v ktorom bola otvorená chata. Doteraz som nestretol jediného turistu, no otvorená chata ľudí láka ako cukor osy. Začal som stretávať turistov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Buchbergkogel

Pod Häuslalm začína neznačený chodník na Buchbergkogel. Spočiatku sa ide strmo. Keby bolo viac snehu, dal by som si mačky, ktoré som ťahal v batohu. Snehu však bolo málo. Vyšiel som na hrebienok. Sú z neho pekné výhľady, ale z tejto strany okolité kopce nepoznám. Tesne pod vrcholom je skalné okno, no zísť k nemu som si netrúfol.

Máme 12.30 h a stojím na vrchole Buchbergkogela (1700 m). Pozdravil som sa s dvojicou Rakúšanov, spravil som im s ich mobilom fotku a zložil som sa do trávy. Obed. Je začiatok januára, no keďže svieti slnko a nefúka, je teplo. Postupne sa však na nebo nasunula vysoká závojová oblačnosť. Ďalšie dni sa počasie pokazí.

Ako som spomínal, okolité kopce som určiť nevedel. Spoznal som Karlhochkogel, na ktorom som bol na snežniciach pred šiestimi rokmi, Messnerin a masív TAC Spitze. Brandstein som považoval za Ebenstein. V medzere medzi kopcami bolo v diaľke vidno ploský kopec, ktorý sa podobal na Schöckl. Vysielač na vrchole som však na diaľku nevidel (52 km), takže som si tým nebol istý. Až doma som pomocou program na internete zistil, že to bol naozaj Schöckl.

Rýchly zostup

Na Buchbergkogeli som si dal rukavice a do rúk som vzal čakan. Takto vyzbrojený som sa cítil na zostupe trochu istejší. Zbehol som na Häuslalm a začal som zostupovať. Na šotolinových severných svahoch Buchbergkogela sú väčšie kamenné bloky. Vyzerá to zaujímavo.

Kdesi v polovici svahu sa ku mne pridal Rakúšan z Kapfenbergu, s ktorým som sa rozprával. Potrebujem trocha potrénovať nemčinu. V družnej debate nám cesta rýchlo ubehla, no akosi som zabudol, že si mám dať pozor na nohy. Keď som o 14.40 h prišiel k autu, šľapy som mal, ako keby mi ich zomleli v mlynčeku. Aspoň na pár dní budem musieť dať turistike pokoj.

Záver

Po prvých návštevách Hochschwabu som si pohorie neobľúbil, ale postupom času mu prichádzam na chuť. Nie sú tu špicaté štíty ako v Gesäuse, sú tu však malebné vysokohorské lúky a dá sa sem ísť aj v neskorú jeseň či v zime.