Zo Šípkovej do osady Balátovci

Auto parkujeme v terchovskej časti Šípková. Odtiaľto nás vyvedie žltá turistická značka do osady Balátovci. Tá má spočiatku rovnakú trasu ako žltá cyklotrasa 8429. Darí sa nám tu byť pomerne skoro. Je začiatok augusta a je zrejmé, že bude teplo. A tak sa aj z tohto dôvodu tešíme rannému, ešte sviežemu vzduchu. Obzeráme si chalúpky popri ceste, na jednej z nich sa stavia nový krov. Potom opúšťame domčeky. Slnko hádže na chodník pekné lúče. Cesta je spevnená, popri nej stoja elektrické stĺpy. Netrvá dlho a prichádzame do osady Balátovci. Ozývajú sa tu snáď všetky psy, sem sa jednoducho nedá prísť nepozorovane a potichu. Zo žltej značky sa v osade odpájame po spomínanej cyklotrase 8429. Po serpentíne nás v miernom stúpaní po spevnenej ceste, čiastočne ešte v tieni privádza do osady Rogoňovci.

Osada Rogoňovci

Hútam nad tým, aké terény majú terchovské cyklotrasy, ale v tejto lokalite je to jednoducho tak, že musíte mať kondičku alebo elektrobicykel, alebo jednoducho do kopca tlačíte. Na začiatku osady nás víta tabuľka s jej názvom, tak aspoň vieme, že sme tu dobre. Osadu tvorí iba pár domov a hospodárskych budov. V jednom domčeku je pán domáci. Obzerám si pohľady od chalúpok dolu do doliny. Spoza striech vykukuje nesmelo Mravečník. Všímam si pietne miesto – ku kostolu je z týchto osád veru ďaleko, a tak je to prirodzené, že tu nájdete kríže či obrázky svätých.

Bezprostredné okolie chalúpok má vzorne pokosenú trávu. Aj to prezrádza, že sem domáci chodia. Dvere a okná chalúpok sú chránené mrežami. Na stene pomerne veľkej stodoly je zvonka upevnený dlhý drevený rebrík. Takéto lokality majú svoje genius loci, tu nie sú húfy turistov, ale ticho a pokoj (ak práve nebrešú psy). Od krajných chalúpok pokračujeme vykoseným trávnatým chodníčkom vyššie strmším hrebienkom. O chvíľu míňame ešte jednu modernú chalúpku, ktorá má drevenú ohradu a dokonca vidím na jej streche solárny panel.

Výhľady z hrebienka

Ako sa dostávame vyššie, postupne sa ukazujú výhľady – v spätnom pohľade na terchovský chotár - od Mravečníka po Kováčku s nižšie položenými roztrúsenými terchovskými osadami. Spoznávame osadu Gažovci, ktorí majú veľmi peknú lokalitu a vždy sa na lúkach vynímajú. Viac v diaľke vidíme okolie Zlieňa v Kysuckej vrchovine a nechýbajú strmé svahy Ľadonhory. Obzeráme si miesta, kadiaľ vedie žltá turistická značka, z ktorej sme sa v osade Balátovci odpojili. Terén je tu pomerne členitý, a tak skôr len odhadujeme jej presnú trasu smerom ku Kýčerke.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Popri našom mäkkom chodníku stoja sem-tam rozložité solitérne ihličnaté stromy. Majú veru riadne rozkonárené a široké koruny. Pre istotu sa stále rozprávame, aby sme tu nestretli nebodaj macka. Po pravej strane sa začína ukazovať Pupov - vidíme jeho východný vrchol. Bohužiaľ, pozeráme sa na prevažne vyťažené svahy – sú zo strany, ktorú ľudia idúc do Dier alebo na Malý Rozsutec neobzerajú, a tak ma tento pohľad vždy nepríjemne šokuje. Ťažba, ktorej zdravá miera tu bola, podľa môjho názoru, prekročená za rozumnú hranicu.

Za svahmi Pupova sa ukazuje skalnatý a rozorvaný Veľký Rozsutec a pred ním je zalesnená čiapočka Malého Rozsutca. Vidieť aj hornú, už rovnejšiu časť zalesneného hrebienka, vedúceho do sedla Zákres. Vychádzame na hrebienok a už rovnejším terénom pokračujeme do sedielka s názvom Chotár, kde sa pripája zelená cyklotrasa od Zázrivej.

Križovatka cyklociest Chotár

V sedielku stojí cyklosmerovník. Hľadáme miesto, odkiaľ by bolo viac vidieť do zázrivského chotára na kríž stojaci v časti Mäkčiny, kadiaľ sme išli pri spomínaných potulkách v júni. Čoskoro také miesto nachádzame – kríž je na dohľad. Akurát že na fotenie týmto smerom nie sú teraz doobeda vhodné svetelné podmienky. Ale aj tak fotím pár záberov. Vraciame sa naspäť. Vľavo od chodníka objavujeme na vykosených častiach zachovanú zastrešenú drevenú chajdu. Prichádzame k nej - z jednej strany sa jej strecha zvažuje až ku zemi.

Ľubova útulňa na Chotári

Chajda stojí na šikmom svahu na mieste s výhľadmi na prevažne zázrivský chotár. Na počudovanie, je otvorená, a tak vchádzame dnu a obzeráme si jej interiér. Neviem, kto sa pričinil o jej výstavbu, ale je to výborné miesto na posedenie v prírode, s výhľadmi k oravskému Minčolu a Kubínskej holi. A pritom je to pekne zašité miesto, chajdu by som tu vôbec nečakala. Keď sme boli pri kríži v júni, tak zospodu sme si ju vôbec nevšimli, objavil ju až manžel na bicyklovaní okolo Pupova.

Na priedomí je na tabuľke nad vchodom na drevenej tabuľke vyrytý mobilný kontakt s názvom - Ľubova útulňa. Pod ním je text Monitorované fotopascou. Táto informácia je aj vo vnútri chatky. Vnútri vpravo od dverí stojí piecka - vonku na šindľovej streche je vyvedený komín. Na poličkách sú sklenené poháre. Pre prístup na horné poschodie je rebrík, dolná podlaha je drevená. Na šindľovej streche je vidieť, že má sem- tam škáry.

Obďaleč sa medzi ihličnanmi dá pohojdať na hojdačke či urobiť ohník na ohnisku, je tu drevený stolík so sedením. Naozaj pekné miesto a už mám v hlave plány, že sem prídeme s deťmi niekedy na opekačku. Na viditeľný alebo označený prameň sme v okolí nenarazili, domáci by asi vedeli dať presnejšie informácie. Ale nikoho tu nestretávame, nemáme sa koho spýtať.

Keď sa nabažíme samoty a výhľadov, dávame sa na spiatočnú cestu. Slnko sa už na oblohe pohlo. Schádzame k Rogoňovcom. Do údolia pokračujeme potom rovno dolu po starej ceste, ktorá je viditeľná na turistickej mape. Pán domáci nám povedal, že sa po ceste dá ísť, tak sme ju vyskúšali. Nižšie bola cesta dosť zarastená, odhadujem, že sa veľmi nepoužíva.

Záver

Bola to iba pomerne krátka prechádzka, ale išla malebnými končinami, stúpanie na hrebienok bolo celkom výživné a objavená Ľubova útulňa bola veľmi príjemnou čerešničkou na torte. Dúfam, že jej existencia bude mať dlhé trvanie a bude mať šťastie iba na samých príjemných a ohľaduplných návštevníkov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek