Trasa

Malinovo – rozhľadňa Hniezdo – Lesný hon – Preplav železnej lávky – U Rusa – Zálesie – Lodenica Zálesie – Gešajovský mlyn – Most pri Dunaji – popri Malom Dunaji – odbočka k letisku gen. M. R. Štefánika – Bratislava, časť Vrakuňa

S Vladom sme si naplánovali stretnutie pri kaštieli v Malinove. Jemu prišiel autobus s Ivanky skôr, a tak, keď som vystúpil, už mi hlásil, čo zaujímavé pri čakaní na mňa videl. Vkročili sme do parku okolo kaštieľa a hneď ma viedol k pamätnej tabuli na kameni, ktorá oznamovala, že 17. 4. 1910 navštívil sídlo grófa Alberta Apponyiho v Eberhorde (dnes Malinovo) americký prezident Theodore Roosevelt. Nás tu vítala veverička, ktorá behala po oplotení chátrajúceho kaštieľa a ja som nie po prvýkrát v ten deň ľutoval, že som si nezobral Canon so zoomom, ale len mobil. Nuž ale pred týždňom som ho mal a videli sme len jedného kormorána!

Štekot psa z nádvoria kaštieľa nás sprevádzal počas celej prechádzky okolo kaštieľa. Za bývalou vodnou priekopou sa rozprestiera veľký park, no teraz v zime pôsobil bez listov dosť smutne, ostatne aj sám kaštieľ. Ďalej sme sa pobrali k Pamätnej studni, lebo ako ma informoval Vlado, v Malinove majú Náučný poznávací chodník po pamätihodnostiach obce. V minulosti bola studňa miestom stretávania obyvateľov, nakoľko až do prvej svetovej vojny neboli bežné pumpy v domoch, ale len jedna studňa pre celú obec. Aj dnes je tu kvalitná pitná voda v hĺbke 5 m. Naše kroky potom nasledovali k miestnej zvonici. Na trávniku je Miléniový kameň pripomínajúci prelomový rok 2000. Pokračovali sme ku kostolu sv. Juraja. Postavili ho v roku 1872 v neogotickom slohu ako pohrebné miesto rodiny Apponyiovcov, podľa projektu baróna von Schmidta a od roku 1954 slúži na katolícke bohoslužby. Potom sme sa vybrali von z Malinova, pričom sme ešte minuli sošku Panny Márie.

Popri Malom Dunaji

Cesta – aleja smerovala poľom k Malému Dunaju. Na jej začiatku je informačná tabuľa náučného chodníka Na dobrej stope, kde sa okrem iného dočítame, že v okolí Malého Dunaja žije 80 druhov vtákov, pričom 60 druhov ich tu hniezdi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Došli sme k rozhľadni Hniezdo a ja som aj vyšiel hore. Pohľad nič moc, ale deti sú možno nadšené z výstupu na ňu. Po drevenom chodníku sme došli k toku Malého Dunaja a začalo sa naše kochanie pohľadmi na odraz stromov na hladine neregulovanej riečky. Lesom sme došli k altánku s latrínou. Kým som si odskočil do kríkov, Vlado obdivoval v rukách rybára šťuku, ktorá zabrala po prvom nahodení. Po odfotení ju rybár vrátil do vody. Kým Vlado pil čaj, ja som si čítal ďalšiu informačnú tabulu Náučnej cesty Žilíp Malinovo. Územie okolo ramena Malého Dunaja je navrhnuté ako územie európskeho významu SKUEV0541 a na obrázkoch sú ryby, vtáky a cicavce, ktoré pri ramene žijú. Prešli sme po mostíku ponad rameno a došli k Bobriemu domu. Z veľkých hranolov je tu postavený model bobrieho obydlia a z informačnej tabule sa dozvieme okrem iného, že drevo nosí samec, ale stavia samica aj že najstaršia nájdená kostra má 32 miliónov rokov.

Z lesa sme vyšli na pole, po okraji ktorého sme kráčali vpred a občas zašli chodníčkom k rieke. Tak sme uvideli na pontónoch postavenú stavbu, pravdepodobne búdu niektorej z mnohých ivanských trampských osád. Cesta poľom nás doviedla k dvom veľmi čerstvo postaveným altánkom s latrínami. Určite si tu s vďakou odpočinú mnohí z bežcov, ktorých sme stretali, alebo cyklisti či miestni na pikniku. Na stromoch na druhom brehu sedeli volavky biele, ale bez zoomu to nemalo zmysel fotiť. Ale odrazy stromov, modrej oblohy, padnuté stromy do vody nás neustále fascinovali a k pohľadom sme využívali každý chodníček, vedúci pomedzi stromy k vode. Len sme si museli dávať pozor, aby sme neskončili zapadnutí v pobrežných bažinách. Je k neuvereniu, že pár minút jazdy autom z Bratislavy je niečo také krásne, neporušené. Na člne som splavil celý Malý Dunaj, ale pešo je to zase iný pohľad.

Späť proti toku Malého Dunaja

Došli sme k mostíku na druhý breh. Pred ním je záchytná plávajúca stena a okrem konárov a špiny sme tam videli kopec sklenených fliaš. Po peknom chodníčku sme sa vybrali doľava späť proti prúdu Malého Dunaja. Lesík okolo neho nie je moc široký. Pomedzi stromy bez listov sme videli obrobené polia.

Došli sme k rybárskemu mólu a rozhodli sme sa pre obedňajšiu pauzu. Sadli sme si na lavičku, vybrali poživeň a slnili sa. Na zábradlí sme našli na špagátiku pripevnenú orechovú škrupinku a v nej bábiku z plodov. Nádherná vec. Labute, ktoré neďaleko plávali, sa zrazu rozbehli, vzlietli a v trojuholníkovej formácii doslova prehučali nad našimi hlavami. Celkom silný zážitok.

Nakŕmení sme sa vrátili na breh a pokračovali v objavovaní čarovných zákutí. Častokrát sme objavili len zvyšky mól vybiehajúcich do toku. Na brehu medzi stromami nás zase rozosmievali záchodové sedadlá. Rybári si ich tu v pravidelných rozostupoch asi vybudovali, aby sa ľudsky mohli vyprázdňovať.

Vlado ma upozornil na chodníček odbočujúci do lesa. Vraj nás dovedie k mostíku a po ňom sa dostaneme na ostrov. Nuž sme sa vybrali na prieskum. Zelená voda a plytčina na konci ostrova zarastená trsmi trávy ma moc neoslovili. V lete tu musí byť more komárov. Vrátili sme sa späť a pokračovali smerom k Zálesiu. Časom sme na druhej strane toku uvideli „Domček na rieke“ To som vedel, že sa blížime k trampskému fleku U Rusa. Po násype sme prešli ponad Bielu vodu. Vlado ma upozornil, že vlastne do nej tečie Malý Dunaj.

Na druhom brehu nás vítala prosba, aby sme sa na území Trampských osád ivanských správali, no povedzme, slušne. Viem, ako sa Špricek, šerif TOI, sťažuje, že im sem chodia venčiť psov a vôbec ničiť Totemové územie.

Uvedomil som si, že som tu nebol roky. Keď som naposledy prišiel na jesenné táborenie peši z Bratislavy, spôsobil som normálne rozruch, lebo všetci ostatní prišli na autách či aspoň bicykloch. S úctou a obdivom som si prezrel totemy, ticho postál nad pomníčkom, pripomínajúcim jedného z nás, ktorý odišiel na večný vander. Žiaľ, vzhľadom na náš vek sa to deje stále častejšie.

Vlado medzitým odišiel kúsok ďalej k Včelárovi. Na brehu Malého Dunaja je prístrešok, latrína a uzamknuté mólo k plávajúcej chajde. Opekali si tu mladí a toto je miesto, kde môžu návštevníci bez zneuctenia Totemového územia piknikovať.

Pokračovali sme k bufetu U Rusa. Vladov spolužiak a člen T. O. Stopári tu oživuje usadlosť, ktorú vraj založil niekedy po prvej svetovej vojne naozajstný Rus a pôsobili tu bylinkári a iní liečitelia. On tu choval teraz pštrosy, ale musel ich dať preč. Teraz sú tu sliepky, rotvajlery a trampskými výrobkami a fotkami nádherne vyzdobená miestnosť. Dá sa tu prespať v troch izbách a Miloš má veľké plány, ako sem na kočiaroch ťahaných koníkmi dovážať záujemcov o pobyt v prírode. Dali sme si kávu, čaj, pokecali a nastal čas pobrať sa ďalej.

Zálesie – Vrakuňa

Rozbitou cestou, po krajoch ktorej sa rozrastajú haciendy, sme došli do Zálesia. Vlado sa vybral doprava domov a ja doľava k lodenici Zálesie. Stojí tu rozhľadňa Maják a na móle sú momentálne rozvešané fotografie Michala Zajačka a básne Miloša Karáska. Hore na rozhľadni sú fotografie živočíchov Malého Dunaja. V lete je možné si tu požičať loďky, deti určite s radosťou využijú možnosť zahádzať si kameňmi do visiacich terčov rôznych tvarov nad riekou.

Vlado mi tvrdil, že po pravej strane Malého Dunaja, proti toku, sa nedá dôjsť do Vrakune. Tak som si to išiel overiť. Netrvalo dlho a došiel som k detskému kútiku. Na vode plávali domčeky, na brehu trampolína, mapa Malého Dunaja a otravné labute, ktoré sa dožadovali kŕmenia.

Prešiel som popod cestný most a kráčal lesíkom. Domy som videl na oboch stranách, neskôr aspoň na jednej strane pole. Došiel som k altánku, o kúsok ďalej nejaká rodinka opekala, každú chvíľu som narazil na auto a rybárov. Došiel som k sútoku Malého Dunaja a Šúrskeho kanála. Spalo tu asi šesť labutí a nepohli sa ani keď som prišiel maximálne blízko po brehu. Ponad vodu ma previedol most a o chvíľu tu bol ďalší na ceste do Mosta pri Dunaji.

Pokračoval som ďalej, ale cesta začala pripomínať tankodrom. Jamy plné vody som ako tak vedel obchádzať, ale keď som zbadal blížiacu sa štvorkolku, zatrnulo mi. Našťastie, majiteľ pribrzdil a cyklisti ma tiež neošpliechali. Tok už fotograficky nebol zaujímavý, žiadne padnuté stromy, a tak som vcelku upaľoval k Bratislave. Na pravej strane ma sprevádzala panoráma Malých Karpát, a keď som podišiel most na autostráde D4, kráčal som po asfaltke. Letecký navádzací most ponad Malý Dunaj som fotografoval so zapadajúcim slnkom.

Okolo oplotenia letiska ma míňalo dosť cyklistov, ktorí však odbočovali k Mohyle gen. M. R. Štefánika za letiskom. Došiel som k budovám čistiarne odpadových vôd. Na druhom brehu gágali husi, ktoré tu roky na oplotenom brehu Malého Dunaja niekto chová. Prešiel som popod železničný most, popod hlavný ťah a bolo mi jasné, že tretiu rozhľadňu dnes nenavštívim, lebo bola tma. Zbadal som zastávku Arriva autobusov a akoby som si to naplánoval, práve jeden prichádzal.

Krásny slnečný deň bol za mnou a naplnil ma optimizmom, že keď v pondelok vykročím po Route 66, budem schopný po nej ešte plnohodnotne kráčať za zážitkami v prírode. Akoby na potvrdenie, prišiel v autobuse mail od Tomáša. Ideš v máji na vander?

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek