Je 17. januára 1985 a na Chate pod Rozsutcom je živo. Pomaly sa blíži 16-ta hodina a lyžiari z lyžiarskeho kurzu sa ešte naposledy vyvážajú na vrch zjazdovky, pretože majú vlek zaplatený len do 16-tej hodiny. V hospodárskej budove pri chate brkoce naftový agregát a lyžiari vedia, že o chvíľu zastane a pre dnešok bude dolyžované. A naozaj. Takmer presne s úderom 16-tej hodiny sa agregát odmlčí a vlek sa zastaví. Tento raz však nie je príčinou dochvíľny chatár či údržbár, ale technická porucha na agregáte.

Takmer vzápätí sa začína z hospodárskej budovy dymiť a vyšľahnú plamene požiaru. Ten sa šíri veľmi prudko, pretože roztečená nafta zapáli sud s naftou a celá drevená budova je takmer okamžite v plameňoch. Vybuchujú ďalšie sudy s naftou. Požiar je nezvládnuteľný. Ako jediná možnosť uchrániť samotnú chatu sa javí možnosť zhrnúť buldozérom celú hospodársku budovu do rizne. Buldozér je už naštartovaný, ale vzápätí zaznejú ďalšie nebezpečné výbuchy, pochádzajúce pravdepodobne od plynových fliaš na zváranie. Oheň zúri. Hostia sú čo najrýchlejšie evakuovaní zo samotnej chaty, pretože tá sa nachádza len asi 5-6 metrov od hospodárskej budovy a je veľmi pravdepodobné, že oheň preskočí aj na budovu chaty. A skutočne. Pod obrovským žiarom sa začína najskôr dymiť zo stien chaty a onedlho je už v plameňoch aj samotná chata. Na uhasenie nie je šanca. Našťastie sa podarilo včas vysťahovať všetkých hostí aj s ich majetkom a čo-to zachrániť z majetku personálu a bytu chatára. Napriek zľadovatenej ceste zo Štefanovej sa podarilo hasičom dostať ku chate. Lenže už niet čo hasiť. Vysušená, drevená chata horí ako stoh slamy a niet jej pomoci. Koks uskladnený v pivnici bude tlieť ešte pár týždňov.

Takto skončila jedna z najpopulárnejších chát na hrebeňoch Malej Fatry. Bohužiaľ, chata nebola obnovená, pretože ochranári nedovolili výstavbu novej chaty. Ešte dnes môžete nájsť základy bývalej chaty kúsok pod sedlom Medziholie, kde stávala a slúžila dlhé roky turistickej verejnosti. Chata mala ideálne miesto na križovatke deviatich turistických chodníkov a bola veľmi frekventovaná v lete i v zime. Pôvodne na mieste chaty stála maličká chatka, ktorá bola počas druhej svetovej vojny vypálená Nemcami, rovnako ako aj Chata pod Suchým, Chata pod Chlebom, alebo napr. Žiarska chata či Chata na Hrbe a mnohé iné chaty. Po vojne postavil KSTL na mieste bývalej chatky novú chatu.

Chata mala až 86 postelí v dvoj a viac posteľových izbách. Na prízemí boli dve jedálne, kuchyňa, sklad, a lyžiareň. Na prvom poschodí bol byt chatára a izby pre ubytovaných. Na druhom poschodí boli izby personálu chaty. Chata bola zásobovaná lesnou cestou zo Štefanovej, v lete na gaziku a v zime na saniach ťahaných koňom. Spomeniem len niekoľko mien chatárov, ktorí sa vystriedali na tejto chate: Laco Dubec, Fero Zicho, Tóno Ďuriník (1971-1972), Štefan Cingeľ a Oto Šiška. Použité fotografie pochádzajú z fotoalbumu Tóna Ďuriníka a jeho manželky Odetty, ktorí po odchode z tejto chaty pracovali najprv na podnikovej chate vo Fačkovskom sedle a potom chatárčili 31 rokov na Chate pod Suchým, kde ukončili svoju profesionálnu dráhu koncom roku 2007. Za uvedené informácie a poskytnuté fotky, ako i za činnosť na Malej Fatre im zároveň týmto ďakujem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek