Trasa

Plavecký Mikuláš – Plavecký Mikuláš, vodojem – Pod Čiernou skalou – Čierna skala – Pod Čiernou skalou – Mon Repos – Kubašová – Amonova lúka – sedlo Uhliská – Mesačná lúka – Vápenná (Roštún) – Pod Malou Vápennou – Sološnica

Je polovica januára, konečne sa ochladilo. Na sociálnych sieťach sa objavujú prvé zábery bielych Malých Karpát. Zatiaľ to vyzerá na inovať popadanú na zem alebo malý symbolický poprašok snehu. Prvým prieskumom kopírujeme trasu z tohto článku. Zisťujeme, že pod Vysokou nad obcou Kuchyňa mrzne približne od 620 m. Pod vrcholom je už náznak snehu a na východnom úpätí je ho aj vyše členkov. Napokon prišlo dvojdňové sneženie, chceme vybrať niečo na celý deň.

Vďaka Klubu slovenských turistov, Mirovi Svítekovi a jeho Oblastnému turistickému odznaku (OTO - 24 vrcholov Malých Karpát v Bratislavskom samosprávnom kraji) sa vydávame na Kršlenicu. Navštívime aj ďalšie výhľadové body - Čierna skala, Klokoč, Vápenná (miestny názov Roštún). Podľa nadmorských výšok to vyzerá na mierne stúpanie a následne pohyb po vrstevnici, ale v skutočnosti sa budeme pohybovať ako na húsenkovej dráhe. Celkové stúpanie bude mať približne takmer 1000 m a prekonáme vzdialenosť do 18 km.

Kršlenica - Čierna skala

Auto nechávame v Plaveckom Mikuláši. Vydávame sa modrou značkou. Pri vodojeme sa stáčame do lesa na žltú. Stúpanie začína byť príkre. Prechádzame okolo tabule označujúcej príchod do národnej prírodnej rezervácie (NPR). Ideme okolo statných, ale už odumretých dubov. Po chvíli stojíme na prvom výhľadovom bode. Sme na jednom z najväčších zoskupení brál v Malých Karpatoch a teda niet divu, že Kršlenica je vyhľadávanou lezeckou oblasťou. Oproti je vidieť kopec Pohanská, pod ktorým je učupený hradný vrch so zrúcaninou Plaveckého hradu. Pod nami sa rozprestiera Plavecký Mikuláš. Je tu mini lesík borovíc, podobný ako na neďalekej Jelenej hore. Uvažujem, či sú pôvodné. Skôr by som čakal duby. Na protiľahlom kopčeku sa kvôli odznaku fotíme s ceduľou. Je tu pätník s rokom 1936. Ideme ďalej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ako sa slnko opiera do lesa, sneh pomaly mäkne, ale topánky sa nepremáčajú. Sme v miestach, kde na jar bude medvedí cesnak. Klesáme k zvážnici, ktorou vedie červené značenie. Kde sa vzal, tu vzal, ťažko naložený cyklista s elektrobicyklom. Zdravíme sa. Teraz začína stúpanie. Keď si už myslíme, že cieľ je na dohľad, zisťujeme, že to je len rúbaň. Prechádzame cez ďalšiu zvážnicu a fučíme do kopca. V tejto výške je už sneh zmrznutý. Napokon sme hore. Skalný útes nám ponúka výhľad na rovinu v okolí Trnavy. Pod nami je kameňolom Lošonec. Fotíme si pokrivené stromy na skalách a vraciame sa späť na cestu s červenou značkou.

Klokoč - Vápenná

Schádzanie v snehu je rýchle, nešmýka sa, nesmeky netreba. Klesáme odhrnutou, blatovou zvážnicou. Prechádzame popri horárni Mon Repos. Na tomto mieste bol kedysi pálffyovský zámoček, po ktorom ostali len ruiny. Dodnes prežila iba stavba horárne s pálffyovským erbom. Neďaleko sa nachádza studnička. Teraz máme možnosť sa po asfaltke popri potoku Libuša vrátiť do Plaveckého Mikuláša. Po ľavej strane potoka v kopci stojí za návštevu jaskyňa, teda skôr diera - Deravá skala (Dzeravá skala).

My sa poberáme ďalej. Na rázcestí Kubašová by sme mohli zelenou vyšliapať na odlesnenú Javorinku (562 m), odkiaľ sú výhľady na samotnú Kršlenicu. Pozorné oko môže tiež zbadať hrad Ostrý kameň vykúkajúci spoza Veterlínu. Ešte pred záverečným stúpaním po pravej strane je puklina v skalnej vyvýšenine s jaskyňou - dierou Javorinka. Ďalej by sa pokračovalo na Jeleniu horu s úžasnými pohľadmi na Pohanskú a Plavecký hrad, najmä pri západe slnka. Vápencové skalky ma tu vždy prenesú do prostredia „Vinetuoviek”.

Ale to sme odbočili, vráťme sa späť. Od spomínaného rázcestia Kubašová pokračujeme v stúpaní. Ešte než dorazíme na Klokoč, robíme si prestávku na Amonovej lúke. Práve prišla vhod. Hlad a smäd sa ozývajú. Pred vetrom sa schováme v tunajšom prístrešku. Stopy k studničke sú zasnežené. Slnko pláva v prevaľujúcej sa hmle. V prípade potreby skrátenia túry by sme využili modrú značku. Tá by nás priviedla do Plaveckého Podhradia okolo skál pod kopcom Báborská s výhľadmi na Vápennú a Veľký Petrklín.

Začína záverečný boj s vetrom a kondíciou. Chodník je našťastie prešliapaný. Už-už sme na vrchole, ale zisťujem, že nie sme. Klokoč ako keby ich mal dva. Hmla, sneh, staré solitérne stromy s konármi až po zem a kríž so zabitými klincami (aj náš z leta je tu niekde) dodáva tomuto miestu čarovnú atmosféru. Pripomeniem, že vrchol sa ráta do odznaku OTO 24. V lete tu kvitnú dlhočizné „tyčky” divozelu. Toto miesto, oproti vápencovému okoliu, je vulkanického pôvodu a tak sa im tu dobre darí. Opäť sme v NPR. Výhľady by boli hlavne smerom k Vápennej a Vysokej, ale v terajšej hmle nie sú.

Klesáme do sedla Uhliská. Miernym stúpaním prichádzame k Mesačnej lúke. Je tu studnička a po pravej strane v skale opäť jaskyňa - diera Studničky. Sme v NPR Roštún. Odteraz začína posledné, ale o to väčšie naberanie výšky. Od momentu, ako sa dostaneme na hrebeň, chodník vedie po ňom alebo lesom bezprostredne blízko neho. Námaha stála za to. Je tu rozhľadňa so slovenským dvojkrížom a nejaká meteostanica. Zima je riadna, ako na ozajstných horách. Cítime, ako hmla mení farbu do modra, slnko sa ju márne snaží rozpustiť. K predchádzajúcim výhľadom by pribudol pohľad z rozhľadne na Veterlín, Čelo či Záruby v diaľavách. Na druhej strane je Veľká Homola, Skalnatá, Čertov kopec a Vysoká. Priamo pred nami je Geldek.

Dopíjame čaj z termosiek a červenou, respektíve zelenou, prudko klesáme do Sološnice. Čakanie na autobus si skracujeme v miestnej pizzerii. Napokon sa odvážame k autu v Plaveckom Mikuláši.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek