Jarovce - Kittsee - Pama - Deutsch Jahrndorf-Rajka - Čunovo

V piatok v práci študujem na www.turistickamapa.sk okolie Bratislavy. Viem, že už nemusíme prekračovať hranicu na hraničných priechodoch a to dáva už zabehnutému pochodu novú dimenziu. Robím si poznámky na papier a dúfam, že sa podľa nich budem vedieť orientovať aj zajtra v teréne. Predpoveď počasia je vynikajúca – slnečno, až 9°C, veterno. Večer po príchode od rodičov nastáva chystanie ruksaku. Pôjdem v teniskách, no pribalím si pre istotu vibramky. Beriem si aj nový ďalekohľad, vianočný dar od Lenky. Určite sa bude hodiť pri hľadaní záchytných bodov v rovine. Ešte pribalím liter sódo-džúsového striku, keksy, ráno pletenku s moravským údeným a som nachystaný. Eurá ani forinty nemám a teda ich neberiem.

Nastavujem budík na 6,00 hod. Po raňajkách zbieham schodište, lebo výťah nechodí. Idem peši na nadjazd. Keď na otrhanom cestovnom poriadku študujem, kedy pôjde MHD č.91, práve prichádza. Dnu už je stará klasická zostava. Zdravím sa s Petrom, ostatným kývnem a idem k Vladovi. Pristupuje aj Boris, teda je tu organizátor a pochod bude. Tento rok to má ťažšie. Vymyslel si aj skrátenú variantu. Z Kopčan do Rakúska a z Deutsch Jahrndorfu cez Trojbod do Čunova. Keď nás odštartuje, musí sa teda presunúť z Jaroviec do Kopčan a potom do cieľa v Čunove – krčma U Mareka.

Na zastávke v Jarovciach je už dvojica Olé a tak nás vítajú týmto pokrikom a natáčajú na mobil. Spiace Jarovce majú budíček a trafikant sa aspoň nenudí. Nováčik Jano, ktorý vyrážal o 4:30 z Brezovej, dáva kolovať prískočnú slivovicu. Vlado tradične dostáva číslo 1 a po rozdaní papierov s popisom trasy a oxeroxovanej mapy môžeme vyraziť. Je nás asi 16 a hneď za starou colnicou Jarovce sa rozdeľujeme. Ja s Vladom, Janom a Milošom ideme rovno cez prázdnu autostrádu, ostatní vzorne nadjazdom. Prechod colnice, kde nik nie a teda nás nekontroluje, oslavujeme fotografiou. Minulý rok nás potom na starej ceste do Kittsee dobehli naši policajti a dôkladne prekontrolovali. Dnes ani tam nik nie je a tak Vlado, smädný po včerajšom fláme, navrhuje prvú slivovicovú pauzu. Tým definitívne strácame ostatných a vidíme ich až v cieli.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Povedľa železnice sa stáčame doľava a kráčame poliami až k železničnému priechodu. Tu prechádzame na ľavú stranu a poľnou cestou kráčame až do Pamy. Je tu smerovník cyklotrás B26 Donau – Neusiedler See a B1 Jubiläumsradweg. Poľovníci rozvážajú kukuricu do bažantích krmelcov. Opäť prichádzame k železničnému priecestiu a tu je prvá kontrolná búda rakúskej armády. Smejeme sa nad bielo-červenou páskou, ktorá má brániť výstupu po schodíkoch k dverám do nej. Je tam piecka a veru keby o tom vedeli bratislavskí bezdomovci, asi by sa tu na noc chodili ohrievať. Ostv. Kralik, Kpt. Schmid, Rekr. Haan, Pichler a Groszberger nám tu nechali v hliníkovej doštičke vypichané svoje mená a vzorne ju priskrutkovali na zábradlie.

Vlado zase chce slivovicovú pauzu a mne dochádzajú čerstvo nabité baterky vo fotoaparáte. Jednoducho digitál nemá rád zimu. Vymieňam ich a fotím panorámu Hundsheimských kopcov s lesom vrtúľ veterných elektrární. Prechádzame cez Pamu – Bijelo Selo, ako hlása dvojjazyčný nápis a pokračujeme na Deutsch Jahrndorf. Kráčame popri Csardahofe, kde sú obrovské sklenníky. O kúsok ďalej zbadáme hraničné kamene. Je tu pole, ktoré je ako obrovský štvorec zahryznuté do Rakúska. Ktovie podľa čoho tu vyznačili hranicu. Po poliach behajú zajace a jedného, už po smrti, nachádzame vedľa cesty.

Prichádzame k Wallfahrtskapell Zeiselhof. Starý kostolík sa krásne vyníma oproti modrej oblohe. Po vyjdení z Zeiselhofu sa končí úsek asfaltky, ktorá šla priamo po hranici a kde vždy bolo plno hliadkujúcich vojakov. Vyblednutá tabuľa „Achtung Staatsgrenze“ pripomína chvalabohu časy snáď definitívne minulé. Prichádzame do Deutsch Jahrndorfu. Keďže slivovica došla, Vlado navrhuje pivo pauzu v prvom pohostinstve. Pripája sa k nám Andrej, ktorý nás po neskoršom štarte dobehol. Starí majitelia pohostinstva nám ochotne hovoria ceny a Jano kupuje tri rakúske pivá ako ďalšie prískočné. Pani zbadá, že nemám pivo a začína čapovať aj pre mňa. „Frau, nein bier, tee bite“. „Nein frucht, aber schwarz.“ Perlím svojou turistickou nemčinou. Podľa pani je to rusiše tee. Vlado by sa aj rozsedel, no ja ich dvíham a ideme na námestie do pekárne Roland Heissberger. Tam nás už poznajú a pani má pripravenú pečiatku. Vlado s Janom ešte niečo kupujú, ostatní ideme von a vyberáme pripravenú poživeň. Pri kostole nás udivujú rozkvitnuté sirôtky. Zahýbame doprava a na konci obce po novom doľava. Míňame pohraničnú rotu. Je bez vojakov, len ma zaujme bedňa na ranu istoty. Chlapi, pamätáte?

Asfaltkou ideme na majer Karthof a od neho doprava popri kanáli, ktorý ani nie je zakreslený na mape. Vietor sa riadne do nás opiera, no nefúka do tváre. Nasadzujem MP3 a púšťam si Country výber. Cesta sa rovno vinie do diaľky a Vlado začína frflať, že ideme do Nickeldorfu. Ešte že mám prehrávač. Prechádzame cez Weisgraben kanál. Všade naokolo sú kŕmidlá pre bažanty, rozsypaná cukrová repa pre zajace. Naľavo sú oplotené zásobníky plynu. Prichádzame k ďalšej z množstva strážnych búdok a vchádzame do lesa. Cezeň prídeme k asfaltke do Nickelsdorfu. Ja som mal v pláne ísť doľava a prejsť poľom hranicu, no neveria mi a tak kráčame až k Komitatskanalu, o ktorom im omylom tvrdím, že je Leitha. Tu im ukazujem na propozičnej mape od Borisa, že tečie cez hranicu a doľava ide cesta na Rajku. Dajú sa presvedčiť a tak kráčame po hrádzi. Plašíme množstvo bažantov, pre ktorých je tam voľne rozsypaná kukurica. Keď chcem odfotiť starý hraničný kameň Rakúska s Maďarskom z roku 1930, dochádzajú mi definitívne aj druhé baterky.

Vysýpam si drobné kamienky z tenisiek a dobieham ostatných. Ďalekohľadom premeriavam obzor, lebo cesta popri kanáli sa mi vidí byť už dlhou. Vidím vľavo idúce auto a tak zbiehame z hrádze a popri umelo vysadenom lese borovíc a dubov prichádzame na poľnú cestu. Vlado frfle stále viac a chce pauzu. Andrej sa vyvalí na kôpky nakosenej trávy a máme 15 minútovú pauzu. Dvíha nás bezohľadný šofér nákladného auta, ktorý nás zahalil do oblaku prachu. Kráčame k budovám majeru a za ním cez pás lesa. Vyliezam na posed a ďalekohľadom pozorujem obzor. Vidím kostol v Jarovciach i rozhľadňu na Königswarte. Je jasné, že musíme ísť poľnou cestou doprava a čoskoro sa v diaľke ukážu autá na autostráde z Rajky. Cesta je trošku blatistá, no dá sa to zvládnuť. Vidím v ďalekohľade budovu hotela a Vlado chce vedieť jeho názov. Stále mi neverí, že ideme na Rajku. Prichádzame k smerovníku, ktorý mi dáva definitívne za pravdu. Vľavo sa ide k Trojbodu a rovno na Rajku a THP Rajka – Čunovo. Vlado zrazu chce silou mocou ísť do krčmy na konci Rajky na fazuľovicu, no nik nechce ísť s ním a tak sa na nadjazde ponad diaľnicu lúčime. My ostatní ideme popri železnici k priecestiu, potom kúsok späť do Rajky a na prvej odbočke doľava. Vedie nás zelený krížik v bielom políčku.

Na križovatke sa Andrej už orientuje a ideme vľavo. Vchádzame do prvej krčmy a Andrej kupuje maďarské pivo a mne barackpálenku. Platí eurami a vydávajú mu forinty. Po krátkej pauze nasleduje posledný úsek. Pred rokom tu Andreja s Vladom naložili maďarskí policajti na auto a previezli ich na colnicu, lebo už bolo po 17 hod. a cez THP sa mohlo prechádzať len do 17 hod. Teraz kráčame cestou bez problémov popri Rusovskom kanáli a pri obrovskej tabuli s maďarským štátnym znakom vchádzame na naše územie. Cesta nás doviedla rovno na námestie v Čunove. Ako asi museli byť ľudia tých 60 rokov napálení, keď tých cca 1,5 km medzi obcami museli obchádzať cez oficiálnu colnicu a nadbehnúť si aspoň 7 km. A čo druhí, ktorí mali colnice vzdialené desiatky kilometrov! O pár rokov nám nik neuverí.

Vchádzame do krčmy U Mareka. Štamprlík od Borisa, stisnutie ruky, diplom a po kofole, či zapraženom pive sa niektorí vyberajú na diaľkové autobusy, iní sedia do neskorej noci.
Takto to teda funguje v Scheengene. Dovidenia o rok!

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek