Takzvané lesné ženy (lesné robotníčky) sa vytratili takmer úplne. Kedysi nebolo až také ľahké sa dostať do lesa a keď prišlo zlé počasie, tak pracovníci nemali inú možnosť, ako ukryť sa v búdach. Často boli dobre vybavené. Nechýbala piecka, riady a odložené jedlo. Okrem robotníkov boli v búdach vítaní tuláci s dobrými úmyslami. Chatky sa väčšinou nezamkýnali. Nemali sa prečo.

Moja stryná robila celý život v lese, a preto som počul mnoho vtipných príhod z tohto prostredia. Na začiatku jednej jari som sa rozhodol, že si urobím peknú štvordňovú túru. Dni boli celkom teplé, ale v noci ešte stále prituhlo. Nechcelo sa mi však vláčiť teplejší spacák, ktorý bol ťažší a mal obrie rozmery. Preto som si povedal, že si zoberiem ľahký letný spacák a prespím v chatkách, ktoré spomínam vyššie.

Dobre som ich poznal, a tak som si naplánoval túru, aby som v nich mohol prespať. Konečne prišiel voľný deň a vyrazil som na plánovanú túru. Nad Slovenskom sa usalašila tlaková výš, a tak bolo krásne slnečné počasie. Keď som išiel chvíľu po slnku, tak bolo príjemne teplo aj v krátkom rukáve. Deň ubiehal a pomaly sa blížil večer.

Približoval som sa k chatke, kde som mal spať. Prichádzam na miesto a ostávam nemilo prekvapený. Chatka je zbúraná. Nič iné v okolí nie je, a tak budem musieť spať vonku. Problém, je však, že mám iba letný spacák. Poviem si, že to nejak prežijem. Urobím si oheň a nanosím trochu dreva, nech sa do večera zohrievam. Opečiem si domácu klobásu a strávim príjemný večer pri táboráku. Nebo je čisté a plné hviezd. Akurát aj tráva v okolí sa začína belieť mrazom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Naložím poriadne na oheň a snažím sa spať. Na chvíľu zažmúrim oko, ale keď oheň zoslabne, cítim zimu. Opäť teda priložím a situácia sa opakuje. Celú noc teda strávim vláčením dreva a prikladaním na oheň. Vlastne som vôbec nespal. Ráno však pokračujem v túre. Viem sa trochu hecnúť a oželieť spánok.

Cez deň sa počiatočná únava stratí a pekné slnečné počasie všetko vynahradí. Večer však s miernymi obavami hľadám druhú chatku. Nič však nenachádzam. Druhá zmizla bez stopy. Ako som neskôr zistil, nový súkromný vlastník z metropoly nechal všetky chatky v lese zlikvidovať, aby mu tam nebodaj nechodili turisti alebo niekto iný.

S nepriateľstvom voči turistom si tu v nasledujúcich rokoch ľudia užili svoje. Opäť musím spať vonku, čo ma aktuálne vôbec neteší. Zase zvlačujem drevo a robím oheň. Namiesto spánku sa to mení na nočné sedenie pri ohni. Ráno mám celkom dosť, ale nechcem sa vzdať svojho cieľa. Pri studničke sa trochu preberiem a opäť pokračujem v túre.

Na chatku sa nespolieham, no túto noc by sa malo zamračiť a nebude už tak chladno. Takže by som to mohol v pohode prežiť v mojom ľahkom spacáku. Deň je opäť krásny a aj keď som mierne unavený, určite to stálo za to. Večer opäť hľadám ďalšiu chatku, ale už ma vôbec neprekvapí, ak ju nenájdem. Milo ma však prekvapí, keď vidím, že búda stojí. Dnu to vyzerá celkom dobre. Rozkúrim piecku a nanosím drevo z lesa. Je tu pílka a sekera. Predpoveď však akosi nevyšla. Stále je jasno a vonku mrzne. Mne to však neprekáža. Som vo vyhriatej chatke a dúfam, že sa dnes vyspím.

Večer pomaly ubehne a ukladám sa do spacáku. Niekde na hranici spánku a bežného vedomia sledujem ako svieti jemné svetlo plameňa z piecky. Niečo sa mi však nezdá. Pod pieckou sa svieti akosi viac. Najskôr si poviem, že sa mi to len zdá, no potom to idem pozrieť a zistím, že horí drevená podlaha pod pieckou. Rýchlo teda hasím a vyhrabem aj piecku, nech v nej vyhasne. Keď sa tak stane, zisťujem prečo sa oheň z piecky dostal von. Železné dno prehorelo a uhlíky sa takto dostali na podlahu, ktorá sa od nich chytila. Keby som to nechal tak a zaspal, už by ste ma asi videli v správach: „Našli uhoreného turistu“.

Zážitok bol dostatočne silný, aby som do rána oko nezažmúril. Navyše bola zase zima. Ráno som mal dosť. Tri noci prakticky bez spánku a k tomu celý deň chodenia. Bol som celkom rád, že dnes končím. Musím sa však ešte dotrepať na stanicu, ku ktorej to mám 35 km. Na piecke nechávam papierik s upozornením, že je poškodená a hrozí požiar.

Nakoniec som sa pozviechal a bol z toho opäť pekný jarný deň. Ďalšiu noc bez spánku by som asi ťažko rozdýchaval. Konečne sa dotrepem na stanicu a už sa len veziem domov. Tam si uvedomím ako neskutočne milujem svoju posteľ. Bola to láska na druhý pohľad. Konečne som sa poriadne vyspal.

Nedávno som išiel okolo chatky, v ktorej som takmer uhorel a je tiež zbúraná. Neviem, či jej tiež niekto dopomohol, alebo ju dokončil zub času. Spomenul som si však na príhodu, keď som tri noci nespal a takmer zhorel aj s chatkou.

Fotogaléria k článku