V jesennom počasí s inverziou to môže byť celkom pekná turistika. Pokiaľ inverzia bude len v dolných častiach pohoria a dostanem sa nad jej úroveň, tak budú pekné výhľady. To je však len moje zbožné želanie, ak nie, tak sa tu určite objaví niečo nové, čo som ešte nevidel. Turistu poteší samotné túlanie sa po vrškoch a dolinách, aby si prevetral trochu hlavu, utriedil myšlienky a pookrial na duši. Jedným slovom, dobil si batérie.

Trasa

Hermanovce nad Topľou, Krížne cesty – Zajacová chata – Báňa, Poľačkov dolok – Stredný hrunok – sedlo Obracaná studňa – sedlo Grimov Laz – Šimonka – Obracaná studňa – Koštrabec – lúka pod Oblíkom – Nižná Huta – Zimné diery – Údolie obrov – Farské, chata gen. Kukorelliho – Krížne cesty

Je tu skutočná jeseň, ktorá sa prehupla do svojej druhej polovice. Počasie je typické jesenné: hmly, inverzia, mrholenie, jedným slovom - sa to zhoršilo. Napriek tomu sa však vydávam na putovanie. Inverzia sa môže rozplynúť a ak nie, aj tak má svojské čaro. Deň ukáže a na konci sa uvidí, ako to celé dopadne. Hmla vždy dodáva zvláštny nádych počas turistiky.

Zaparkujem auto v blízkosti vojenskej húfnice na lúčke, len niekoľko metrov od Krížnych ciest. Je to tu nové, predtým bola umiestnená pri obecnom úrade v Hermanovciach nad Topľou. Pribudla veľmi zaujímavá turistická mapa zobrazená na veľkom kameni. Je na nej zobrazené celé okolie. Práve odtiaľ sa bude dnešná trasa odvíjať. Zapínam záznam trasy a kráčam k smerovníku. Na križovatke ciest stojí kaplnka Lurdskej Panny Márie. Okolie dôverne poznám, ale vždy som chodil po značkovaných trasách a miestny Hermanovský okruh som nikdy celý neprešiel. Dnes by som si ho chcel prejsť a spoznať jeho trasu a scenériu napriek nepriaznivému počasiu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Musím skonštatovať, že pribudli nové miestne smerovníky na okruhu. Aj ten pri kaplnke má iný názov ako turistický. Ide o rázcestie pod Hančom. Sú na ňom údaje, mapka, smerové tabule, ale aj mapa okruhu. Pod nimi je list A4, v ktorom hneď na úvod je začiatok básne od P. O. Hviezdoslava: „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás...„ Autor listu nabáda nabáda turistu k láske, ochrane prírody, aby sa zachovala pre nasledujúce generácie, aby sme sa k nej správali z úctou, chránili ju a zveľaďovali.

Odchádzam od kaplnky a len niekoľko minút cesty spoločne so zelenou sa dostávam k smerovníku Zajacová chata. Chata leží pod lesom za oplotením a patrí štátnym lesom. Zelená trasa sa odkláňa vľavo a ide pod Ivanov vrch, Praporec a potom cez Obracanú studňu, Grimov laz, Temný les a Zlatú Baňu do Ruskej Novej Vsi.

Idem v chladivej hmle lesnou cestičkou okrajom lesa až k miestu, kde sa odkláňa vpravo pri novom smerovníku Baňa, Poľačkov dolok. V jeho blízkosti je vyhliadka, ale dnes nevidieť nič, len bielu hmlu. Ešteže nasiaknuté zelené machy na zemi trocha skrášľujú okolie pri vyhliadke pod stromami. Briezky na okraji cesty z hmly ukazujú svoje žltkasté listy neďaleko poľovníckeho posedu. Na druhej strane je Zimná jama a oproti krmelec. Mach nasiaknutý vlahou je nádherné tmavozelený a trčia z neho hnedasté semienka. Na stromoch je veľmi málo lístia, len ihličnany ešte farbia okolie zeleňou ihličia. Vedľa cesty sa v machu objaví huba a z lesa stekajú malé potôčiky do doliny. Nachádzam uzimený kvietok, schúlený na okraji lesnej cestičky, ktorou kráčam.

Moja cesta sa spája s protichodnou, kde odbočujem vľavo a stále mierne stúpam. Značkami ma dovedie na Stredný hrunok k drevenej chatke patriacej štátnym lesom. Je pri nej posedenie a smerovník Hermanovského okruhu. Údaj na smerovníku a časový údaj výstupu vo mne vzbudia pochybnosti a uvažujem o zmene trasy. Hodinka na vrchol Šimonky (najvyššieho vrchu Slanských vrchov), to podľa hodín v pokoji môžem dať a bude to zaujímavejšie. Možno sa hore inverzia rozplynie a tiež ubehlo niekoľko mesiacov, čo som bol hore posledný raz. Chvíľku oddychujem, niečo zjem, zapijem čajom s citrónom a pokračujem k Obracanej studni.

Od chatky sa trocha zhoršila cesta v jednom úseku, kým som z nej neodbočil na skládke dreva. Les je bez lístia. Len malé bučky ešte žiaria hnedými listami svojich koruniek. Na stráňach pribudlo viac kameňov obalených do zeleného šatu z machu. Prichádzam do sedla Obracaná studňa (845 m). Len pár metrov od okruhového smerovníka je turistický a pri zelenej trase studnička rovnakého mena. Zeleno značenú trasu som spomenul v začiatku pri Zajacovej chate, tá pokračuje cez Grimov laz, Temný les a Zlatú Baňu do Ruskej Novej Vsi.

Inverzia sa stále nerozplýva, tak pokračujem okolo skalky vľavo cez lúčku s drevenou chatkou a krmelcom na lúku v sedle Grimov laz, kde je studnička. Lavička pod statným bukom dal postaviť milý svojej milovanej Katarínke. Pekné gesto a žiadosť o ruku. V hornom kúte pod stromami je ukrytý smerovník a informačná tabuľa o Šimonke a okolí. To som sa dostal na medzinárodnú trasu E-8, ktorá tadeto prechádza z Írska až na hranice Turecka. Je dosť chladno a je vidieť na vrcholkoch stromov, že sú biele od námrazy. Možno to bude na vrchol Šimonky ešte celkom zaujímavé putovanie. Uvidíme.

Odchádzam z Grimovho lazu a za chvíľku som v sedle pod Šimonkou, skadiaľ pôjdem na vrchol po žltej trase. Chodník prechádza prírodnou rezerváciou. Od začiatku stúpania sa na chodníku pokrytom lístím nachádzajú stále viac a viac kúsky ľadovej inovati, ktoré spadli z vrcholkov stromov. Stále je však všetko obalené do inverzie. Cesta na vrchol začína byť zaujímavá. Je to skoro ako počas zimy, len sneh chýba. Ľadové kráľovstvo je úžasné a to som si nemyslel, že niečo také zažijem. Veď je len 13. novembra. K vrcholku je to stále krajšie a krajšie. Konáre stromov sa skláňajú pod ťarchou námrazy a jej dĺžka je cez 5 cm. Nádherný to pohľad na zimnú krajinu, ktorú dnes mám možnosť vidieť.

Som hore, ale tešiť sa z výhľadov dnes nebudem. Napriek tomu to stálo za to doplniť o výstup na vrchol. Príroda ma odmenila zimným čarom. Chvíľku sa zdržím na vrchole a teším sa pohľadom na čarovnú ľadovú krásu. Biela tráva, kríky a stromy zabalené do bieleho šatu z inverzie. Nádhera, ale je čas na návrat späť a vrátiť sa k prvotnej časti putovania a dokončiť Hermanovský okruh. Dole sa ide oveľa rýchlejšie. Občas sa zastavím, aby som si niečo odfotil, čo ma zaujalo a upaľujem naspäť na Obracanú studňu skratkou po lesnom chodníku.

Na okraji lesa vidím pomedzi stromy Praporec, ktorý sa na chvíľu ukázal z hmly. Som dole a idem na sever, aby som po chvíli dorazil ku skalnej časti jedného z výbežkov Šimonky. Pokračujem po zvážnici stáčajúcej sa na západ - severozápad, aby som kopíroval vrstevnice. Na jednom ohybe cesty sa opäť dostanem pod menšiu skalku, ktorá pokračuje nahor k hrebeňu, kde v hmle občas zazriem skaly pod vrcholom. Dostávam sa pod Hermanovský hrebeň, ktorý smeruje k Adamovmu peklu a k Čiernej hore.

Horší terén je tam, kde sa ťaží. Oblasť prírodnej rezervácie sa skončila a hneď je to vidieť na lese a ťažbe dreva. Cesta sa opäť stočila na sever, cez vrcholky stromov pri lepšej viditeľnosti vidím ku Kurej hore. Po chvíli dorazím do sedla Koštrabec a budem pokračovať po modro značenej trase od Zlatej Bane cez sedlo Červená mláka, Kuriu horu na lúku pod Oblíkom a cez Údolie obrov do Hermanoviec končiac v Bystrom. Zlá cesta odbočila dole do doliny v sedle Koštrabec, a tak mierne stúpam lesnou cestou pokrytou opadaným lístím, kým nedorazím k lúčke s posedom. Po chvíľke prudšie klesám dole a pomedzi koruny stromov vidím veľkú lúku a za ňou majestátny Oblík.

Som dole. Nejdem však hneď k smerovníku, ale idem sa pozrieť k chate na druhej strane, kde prichádza žltá trasa z Petroviec. Pri chate je prameň a posedenie. Škoda, že dnes nemôžem z lúky zažiť výhľady. Vidím len Kuriu horu na druhej strane, z ktorej som pred chvíľkou vyšiel. Šimonka a Čierna hora sú skryté v hustej hmle inverzie. Schádzam k smerovníku a pokračujem po náučnom chodníku Telekia.

Po lesnej cestičke sa ide pohodovo, lístie je síce mokré, tak nepočuť jeho šuchot. Hermanovský okruh a NCH Telekia ma dovedú na ohyb lesnej cesty, kde je informačná tabuľa Nižná huta. Odbočujem vľavo a za chvíľu som pri okruhovom smerovníku. Pôjdem po pevnej ceste vľavo dole dolinou. Vpravo by som sa dostal k chate Valentína a do sedla Kostrabec. Kým sa dostanem do Údolia obrov, tak sa zastavujem pri tabuli Zimné diery a ďalšie zastavenie je pod Havraňou skalou vpravo od tabule Starý potok.

Mohutná skala je na druhej strane Hermanovského potoka. Všetko okolo je mokré a aj vody je v potoku viac ako inokedy, a tak ostanem iba pri tabuli. Veď to poznám a už som okolo nich chodil. Na druhej strane len veľmi slabo vidieť tiahnucu sa skalnú časť Sokolích skál, kde je na vrchole vyhliadka. Dnes však z výhľadov nie je nič, tak pokračujem ku smerovníku, kde schádza modrá trasa od Oblíka.

Od smerovníka po 300 m stojím pri vstupnej bráne NCH Telekia. Vľavo mám turistickú chatu gen. Kukorelliho. Oproti cez lávku nad potokom sa dostanem k minerálnemu prameňu a posedeniu s prístreškom. Posledný kilometer zvládnem so zastavením pri malej chatke s prameňom nad cestou vpravo, vľavo vagónik s drevom na znak bývalej lesnej železničky a stojím na Krížnych cestách pri kaplnke, kríži a smerovníkoch. Kruh sa uzavrel a mám za sebou Hermanovský okruh v hmle.

Záver

Dnes nemôžem byť spokojný s počasím, ale aj napriek tomu som mal veľmi dobrý pocit z putovania Hermanovským okruhom a vyšľapom na najvyšší bod Slanských vrchov. Nové značenie a smerovníky s mapkou trasy ma utvrdili v tom, že ľudia z okolia doprajú pekné zážitky turistom. Odmenou bolo ľadové kráľovstvo pod vrcholom Šimonky. Neznamená, že ak je zlé počasie a málo vidieť, nemôže mať turista dostatok zážitkov. Ak sa počas pochodu vníma okolie, vždy sa nájde niečo čarovné a tajuplné. Príroda vždy ocení naše putovanie za krásou a čarom miest, ktoré v danom momente prejdeme. Tak tomu bol dnes a splnil sa mi sen o Hermanovskom okruhu.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek