Otvorenie sezóny je hlavne o stretnutí viacerých klubov na jednom mieste a takto v bližšom kontakte sa po dlhej zimnej odmlke stretnúť. Zaspomínať na minulú a zimnú sezónu, naplánovať niečo spoločné do nadchádzajúcej. Samozrejme, že ide o spoločenskú udalosť s posedením, opekaním, ale hlavne trocha sa poprechádzať v spoločnosti milých ľudí, priateľov turistov a začať prvé kilometre zo sto jarných. Dnešnú trasu som ešte nešiel, a tak využívam podujatie k jej prejdeniu. Ide o prechod medzi dvomi hradmi. Z ruiny Čičva na zrúcaninu Brekova.

Trasa

Sedliská – hrad Čičva – Tovarnianska Polianka – Parcelačky – Pod Veľkou Orlovou – sedlo pod Čubkom – sedlo pod Klokočinami – hrad Brekov – sedlo pod Klokočinami – Brekov

V nedeľu zrána si privstanem a rýchlo balím potrebné veci. Niečo na občerstvenie, ale hlavne slaninu a klobásu na opekanie po skončení turistiky. Pokecať si s priateľmi pri ohníku a voňavej a upečenej klobáse. Cesta do Humenného trvá vlakom necelú štvrťhodinku a na stanici sa schádzame na prestúpenie na autobusový spoj, ktorým sa dopravíme do dediny Sedliská, kde putovanie od hradu k hradu začneme. Pri nástupe nás je cez tridsať z piatich alebo šiestich klubov z okolia.

Slniečko naplno svieti a nahrieva ranný chladný vzduch. Vyzerá to dnes na pekný a pohodový prvý jarný deň. Nasadáme a o par desiatok minút vystupujeme na zastávke v Sedliskách. Od tabule s prvou informáciou o historicko-poznávacom okruhu pod hradom Čičva. Pokračujeme hore ulicou až na jej koniec, kde pri smerovníku na malej lúčke je začiatok NCH o včelách a ich živote na štrnástich tabuliach. Tu začína kyslíková dráha na spestrenie výstupu pod zrúcaniny. Smerovník udáva smer po modro-bielej značke k hradu Brekov, ktorá nie je oficiálna. Zelená sem prichádza z Benkoviec cez vrch Inovec a pokračuje cez poľovnícku chatu Čičva pod vrchom Lysá k smerovníku Dubina.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Cestou k zrúcanine je vedľa chodníka v lese vidieť rásť fialové chochlačky duté. Po chvíľke sme hore pod hradbami Čičvy. Zastavujem sa pri troch tabuliach, ktoré informujú o hrade, jeho histórii, hradnom vrchu, faune a flóre. Pod hradným múrom máme veľmi pekný výhľad na dedinu Sedliská, komíny Bukózy Vranov v Hencovciach, za ktorými je v pozadí vidieť tiahnuci sa hrebeň Slanských vrchov z juhu na sever. Poďme však nazrieť do útrob ruín, aby sme spoznali jeho históriu.

Hrad Čičva

Hradná zrúcanina z 13. storočia na výbežku Bezkydskeho predhoria v Merníckej pahorkatine nad obcou Sedliská v časti Podčičva. Zvyšky múrov sú v nadmorskej výške 205 metrov. Postavili ho Reynoldovi synovia, ktorí boli predkami Rozgonyiovcov (vymreli po meči v roku 1523). Od 1524 patril rodu Báthory, keď ho získal manžel Štefanovej dcéry Kataríny - bán Andrej Báthory. V roku 1527 bol dobytý a podpálený Jánom Zápoľským. Báthoryovci ho opravili. V roku 1575 si František Nádašdy berie za manželku Ažbetu Báthoryovú s venom, v ktorom je aj hrad Čičva. V roku 1610 sa ich dcéra vydáva za Juraja III. Drugetha a tak hrad prechádza do rúk Drugethovcov. Počas Tököliho povstania v roku 1684 ho dobyli jeho vojská a neskôr v roku 1704 zase vojská Františka II. Rákocziho. Bol nanovo opevnený a keď sa Rákoczi pridal v roku 1711 na stranu cisára, dal ho generál Lauken podpáliť.

S konzerváciou a čiastočnou obnovou hradieb sa v roku 2014 zaoberá OZ Pro Futuro hradu Čičva. Obhliadka hradieb netrvá dlho. Podstatné je však aj to, že sa s tým niečo stále deje a na konzervácii sa stále pracuje, že je vidieť zmeny. Pokračuje to však veľmi pomaly. Treba len dúfať, že sa podarí urobiť, čo najviac a tak zachovať miesto pre nadchádzajúce generácie. Je odtiaľ vidieť na okolie. Na východ k Vihorlatským vrchom. Smerom na juh zas Východoslovenská nížina a západne časť Slanských vrchov.

Strmšou stranou schádzam od hradných zrúcanín nižšie k hrobkám. Zo skalného miesta s krížom je pekný výhľad na cestu a k rieke Ondava. Pri hrobkách nastali najväčšie zmeny, a to k lepšiemu. Budú sa rekonštruovať. Je tu tabuľa o posledných majiteľoch z rodu Barkóczi a Hadik Barkóczy, ktorí ju dali postaviť v roku 1909 v neogotickom slohu s prvkami klasicizmu. Je tu tabuľa o hrobke a o rodových hrobkách v okolí. Nikto v nej však nikdy nebol pochovaný. Ich hroby sú na miestnom cintoríne len niekoľko metrov pod hrobkou. Pred hrobkou na skale je kríž s vyhliadkou, aj tu je niečo na tabuli o rodoch.

Prechádzam na miestny cintorín, kde je malá krížová cesta. Pri bráne je kostolík a na skale socha v kaplnke s mrežou. Celý východný svah je vyčistený a nastali tu zmeny. Niekedy tu bola menšia soška svätého Františka z Assisi, ktorú vandali zničili, ale dnes je v skale pod vyhliadkou na skale s krížom nová, väčšia. Svahom sú urobené chodníky a schody, aby sa turista mohol pohodlnejšie dostať k samotnej hrobke a neskôr k ruinám hradu.

Od sochy sv. Františka sa dostanem chodníkom k tabuli pojednávajúcej o svätom Jánovi Nepomuckom, ktorého socha je umiestnená na druhej strane štátnej cesty, hneď vedľa križovatky smerom na Humenné nad riekou Ondava. Dostávam sa od cintorína s krížovou cestou a kostolíkom dole k lomu, kde pod skalou je umiestnený prístrešok na oddych a štyri tabule o histórii hradu Čičva, jeho okolí, o osídlení okolia a o rieke Ondave. Na opačnej strane sú pod prístreškom sochy našich slovanských vierozvestcov - svätého Cyrila a Metoda.

Čakám na priateľov, ktorí postupne schádzajú od hradných ruín, aby sme spoločne po modro-bielej značke pokračovali v trase od hradu k hradu. Priechodom štátnej cesty k mostu cez Ondavu spomeniem vpravo dole pri rieke amfiteáter a z mosta pozerám do pretekajúcich vôd zemplínskej rieky. Vydláždeným chodníkom vedľa cesty pokračujeme k dedine Tovarné, ale na križovatke pri autobusovej zastávke odbočujeme na juh na dedinu Kladzany.

Od križovatky sme prešli možno pol kilometra a za mostom cez potok Ondavka odbočujeme vľavo a mierne stúpame vedľa potoka a lesom pod Prosiskami. V lese sa objavujú snežienky a po štvrť hodinke sme na lúke a poliach. Pokračujeme v hrejivých slnečných jarných lúčoch okolo potoka Ondavka až ku kanálu, kde sa musíme trocha stočiť vpravo a pokračovať povedľa neho k mostu. Vidíme dedinu Tovarnianska Polianka. Dostali sme sa k mostu cez odvodňovací kanál a už si to smerujeme k dedine, vychádzame na jej okraji pri obecnom úrade. Je tu smerovník, odkiaľ smeruje modrá trasa naprieč celým Pozdišovským chrbtom. Nás však povedie modro-biela trasa.

Tovarnianska Polianka

Menšia dedina vo vranovskom okrese ležiaca na severozápadnej časti Pozdišovského chrbáta vo výške 140 m. Prvá zmienka je z roku 1335 s pomenovaním Polenka. Jej názov sa menil storočiami: 1372 – Polyon, 1414 Polyunka, 1773 – Towatnanska Polianka a od roku 1944 Tovarnianska Polianka. V súčasnosti v nej žije len 109 obyvateľov.

Hneď na druhej strane je ihrisko a na druhom konci vidím kostol. Keďže mám čas, tak sa po nej trocha prejdem, kým dorazia priatelia, ktorí trocha zaostali a čakali na seba pri mostíku cez odvodňovací kanál. Počas oboznamovania sa s dedinou nachádzam miesto, kde budeme odbočovať z nej k ďalšej časti prechodu. Ešte niekoľko metrov od tohto miesta po modrej značke a som pri gréckokatolíckom chráme, ktorý bol postavený v roku 1784 v barokovo-klasicistickom slohu. Niekoľko záberov a obhliadka okolo kostola. Pred jeho oplotením rastie niekoľko storočný strom, pravdepodobne lipa.

Vidím ostatných dnešných spoločníkov, a tak im idem oproti k miestu, kde odbočuje trasa po panelovej ceste východným smerom k družstvu a potom ponad záhrady stúpame nahor lúkou na vrchol Parcelačky. Dorazili sme pod les. Z Parcelačiek máme nádherný výhľad. V diaľke smerom cez dedinu vidíme ruiny hradu, kde sme ráno začínali. V opare strácajúce sa Slanské vrchy na západ a severne je to Ondavská vrchovina. Pokračujeme lúkou na východ vedľa lesa, v ktorom na jeho okraji je oplotenie pozemku závodu Chemko Strážske.

Z lúky neskôr vchádzame opäť do zalesnenej časti, aby nás lesná cesta doviedla pod vrchol Veľká Orlová, ležiaci len niekoľko desiatok metrov za oplotením. Napriek tomu si ho obzriem aspoň spoza plota a trocha prejdem časť so skalkami, odkiaľ sa potom lesom vraciam na lesnú cestu, aby som pokračoval sám. Priatelia si dopriali na jarnom slniečku pred vstupom do lesa trocha oddychu.

Som späť na lesnej cestičke a pokračujem k ďalšej lúčke v sedle medzi Veľkou Orlovou, Cibuliakom a Klokočinami. Z nej je nádherný pohľad smerom k Vihorlatu, ktorý je ešte zasnežený. Klesám strmšie k smerovníku pod Čubkom (250 m), kde budem odbočovať vpravo a smerovať si to pod Klokočiny. K zrúcanine Brekovského hradu mám pred sebou ešte polhodinku cesty. Aj odtiaľ mám pekný výhľad k Vihorlatským vrchom, Humenskému Sokolu a Ondavskej vrchovine. Pekne vidím dedinu Brekov a za ňou mesto Humenné.

Odchádzam lesom len chodníkom po vrstevnici. Neskôr ma to zvedie dole k potoku a odtiaľ stúpam nahor, až kým sa nedostanem do sedla pod Klokočinami. Z lesa sa dostanem von hneď pri prístrešku, ktorý tu majú postavený turisti z KST v Strážskom. Už z lesa bolo počuť vravu a smiech turistov, ktorí sa dnes zúčastnili otvorenia sezóny. Nasleduje zvítanie s priateľmi, ktorých poznám, a ostáva len posledná časť výstupu k zrúcaninám, ktoré sa ukazujú zo sedla od smerovníka.

Keďže ešte pre nás, ktorí sme išli po trase od hradu k hradu, veselo plápolá ohník, tak si pred výstupom k hradu upečiem slaninku a klobásku. Práve na to som sa tešil po celý čas putovania. Samozrejme, že sa ohlásil aj hlad. Kým dorazia ostatní turistickí priatelia, tak mám skoro upečené moje dobroty a začínam jesť. V pokoji si ujedám a v družnom rozhovore počas toho oddychujem. Chutilo, aj s priateľmi som sa počas toho porozprával a je čas ísť navštíviť zrúcaniny. Veci si nechávam v prístrešku pri priateľoch a len s fotoaparátom odchádzam k poslednej časti túry. Zastavím sa pri tabuliach vedľa smerovníka, aby som sa trocha oboznámil s informáciami a stúpam nahor k časti veže a potom k hradbám.

Hrad Brekov

Na vápencovom kopci stál v minulosti nad dedinou Brekov majestátny hrad v nadmorskej výške 256 m. Z dediny k nemu vedie žltá značka od železničnej stanice, prechádzajúca dedinou povedľa potoka, ktorá neskôr odbočuje k cintorínu s možnosťou parkovania. Odtiaľ začína stúpať do sedla a potom k ruinám.

Pred postavením hradu tu bolo slovanské hradisko v 9. až 10. storočí. Samotný hrad sa po prvýkrát spomína v roku 1307, keď ho od Kaplanovcov získal Peter Pethenyi. Po protikráľovskej vzbure ho kráľ Karol Róbert daroval Drugethovcom. Počas poľských vojenských vpádov v 15. storočí bol dôležitým článkom obrany. Kráľ Matej Korvín vymenoval v roku 1488 za jeho kastelána Štefana Zápoľského. Nasledovali rodinné boje a v roku 1526 ho získava Ján Zápoľský. V roku 1557 ho dobýja kapitán vojsk Ferdinanda I. - Imrich Telekessy. Po vypuknutí Bethlenovského povstania v roku 1619 ho dobýjajú povstalecké vojská a Gabriel Bethlen ho daruje v roku 1624 Jurajovi Széchymu, ktorého pre krutosť zavraždia jeho vlastní sluhovia. Vdova Mária Drugeth ho potom vracia rodine. Neskôr v roku 1644 ho zas dobyjú počas Rákocziho povstania jeho vojská. V roku 1684 zas vojská Tököliho a od roku 1698 postupne chátra.

S obnovou a konzervovaním sa začalo v roku 2009 OZ na záchranu Brekovského hradu. Prechádzam sa okolo zostatkov múrov. Pozerám, čo všetko sa tu udialo od poslednej návštevy. Obdivujem hradné ruiny a po prehliadke schádzam naspäť k priateľom do prístreška, ktorí sa pomaly rozchádzajú. Lúčime sa a spomínanou žltou trasou schádzame do dediny a na zastávku, kde čakám na priateľov, ktorí ma cestou z Humenného majú zobrať na spiatočnú cestu autom domov.

Zhodnotenie

Máme za sebou prvé jarné kilometre počas veľmi peknej dnešnej trasy od hradu Čičva k hradu Brekov. Je vidieť, že stále nastávajú zmeny k lepšiemu zachovaniu oboch hradov aj pre nasledujúce generácie. Počas putovania neznámym krajom to bolo o peknej prírode a čarovných výhľadoch na okolie a do diaľav, ktoré nám trasa počas putovania poskytla. Po dlhšej zimnej odmlke sme sa opäť spoločne stretli s priateľmi a s novými plánmi do novej sezóny sme vyrazili správnou nohou k našim novým putovaniam za krásami blízkej, ale aj vzdialenej čarokrásnej prírody hôr, lesov, dolín a všetkého, čo nám na potulkách poskytne.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek