Trasa

Hriňová, časť Bystré-Vrátka – vodopád Bystrô – horský hotel Poľana – lúky nad hotelom – sedlo Priehybina – Poľana – Katruška – horský hotel Poľana – Bystré-Vrátka

Vodopád Bystrô

Na Poľanu sa vyberám po dlhých piatich rokoch a som príjemne prekvapený, že v časti Bystré-Vrátka urobili pre turistov pekné parkovisko. Keď som tu bol naposledy, parkoval som pri skládke dreva čakajúcej na odvoz. Parkovisko sa nachádza na zelenej značke asi 1 km za prvým hríbikom Bystré-Vrátka, na križovatke žltej a zelenej značky. Po zaparkovaní sa prezlečieme, nabalíme batohy a po zelenej značke sa vyberieme smerom k vodopádu. Počas cesty do Hriňovej sme takmer žiadny sneh nevideli, s pribúdajúcimi výškovými metrami ho bolo viac a viac.

Ideme po lesnej ceste a v pribúdajúcom snehu sledujeme stopy po lyžiach. Čo nás však trochu začalo trápiť, bola hmla, ktorá sa pomaly začala spúšťať na vrcholky stromov. V kútiku duše sme však dúfali v inverziu, ktorú sme si nakoniec užili. Pred vodopádom sa stopy po lyžiarovi stratili, a tak stúpame panenským snehom pomedzi prvé veľké balvany. O chvíľu začujeme zvuk vodopádu, ktorý je oveľa tichší, ako si ho pamätám. Bodaj by nie, keď voda musí bojovať s ľadovým zovretím a len na niektorých miestach sa jej podarí predrať si cestu von. Šmykľavým dreveným rebríkom, resp. skôr snehom pomedzi priečky, vystúpime pod vodopád a vychutnávame si jeho veľkosť.

Národná prírodná pamiatka vodopád Bystrého potoka, známejší pod názvami vodopád Bystré či Bystrô, patrí k najatraktívnejším prírodným výtvorom svojho druhu na Slovensku. Vďaka svojej mohutnosti a výške presahujúcej 23 m sa zároveň radí i k najväčším. Vodopád vznikol približne pred 13,5 miliónmi rokov stuhnutím lávy. Z tej sa vytvorili čierne andezitové bloky, ktoré dnes pripomínajú veľké kvádre, po ktorých steká burácajúca voda Bystrého potoka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po povinných fotkách a videách pokračujeme železnými rebríkmi nad vodopád, kde si dáme malé občerstvenie. Po roku od našej návštevy mesto Hriňová zrekonštruovalo rebríky a stúpačky vedúce k vodopádu aj nad vodopád. Po prestávke pokračujeme po zelenej značke popri Bystrom potoku, ktorý o chvíľu prekročíme a vstúpime do lesa zahaleného v hmle. Cestou pred nami opäť nikto nešiel, cestu si prešľapávame, na niektorých miestach by sa zišli i snežnice. Takýchto úsekov je však málo, po čase vychádzame z lesa na lúku pod cestou na horský hotel Poľana.

Stúpame zahmlenou lúkou Huklová, pri prešľapávaní chodníka sa poctivo striedame, čo nás však poháňa je, že sa objavuje slnko a vyliezame z hmlového oparu. Ešte pár metrov a sme pri parkovisku hotela, kde prvýkrát vidíme poriadne zasnežené stromy. Pri hoteli na chvíľu pauzujeme, bufet je otvorený, dohodneme sa, že na spiatočnej ceste sa tu zastavíme na čaj a rum.

Poľana a vyhliadka Katruška

Zelenú značku meníme za červenú, ktorou vedie Rudná magistrála. Na lúkach Prednej Poľany snehu pribúda, chodník je prešliapaný, nuž sa vydáme ním. Prechádzame popod bývalý lyžiarsky vlek. Na lúke na chvíľu postojíme a kocháme sa inverziou pod nami. Od jari do jesene vedie trasa po drevených chodníkoch cez mokrade Žliebky. Teraz v zime sú drevené dosky schované pod záľahou snehu. Chodník je však očividne vyšliapaný aj po nich, na niektorých miestach netrafíme na drevá a prepadávame sa po stehná do snehu resp. mokrade pod ním. Okrem chodníčkov po peších turistoch sú v snehu viditeľné stopy po lyžiaroch a zveri. Na konci lúk sa dostávame do lesa a popri prameni Žliebky schádzame do sedla Priehybina.

Zo sedla sú len obmedzené výhľady, dlho sa nezdržujeme a kráčame na samotný vrchol Poľany. Čaká nás posledné stúpanie s prevýšením takmer 200 metrov. Z vrcholu Zadnej Poľany nie sú žiadne výhľady, tvorí ho malá čistinka, na ktorej je turistické značenie. Samotný vrchol Poľany sa nachádza asi 50 m ďalej východným smerom, v období bez snehu k nemu vedie vychodená cestička. Poľana s výškou 1458 m je najvyšším vrchom rovnomenného pohoria. Nachádza sa na južnom okraji krátera – kaldery. Kráter bol pomenovaný podľa horskej osady Kyslinky, nachádzajúcej sa na jeho dne. Kráter má tvar kotliny a je uzatvorený kruhovým hrebeňovým valom dlhým 23 km. Jeho tvar je viditeľný aj na leteckých a kozmických snímkach.

Pri smerovníku si dávame pauzu na obed, prezliekame sa do suchého a debatujeme s prichádzajúcimi turistami a jedným lyžiarom. Po pauze vyrážame k vyhliadkovým bodom na Katruške. Za asi 20 minút sa nachádzame pri smerovníku, jedno vyhliadkové miesto sa nachádza naľavo, jedno napravo. Vydáme sa naľavo a dobiehame lyžiara, s ktorým sme debatovali na vrchole Poľany. Z vyhliadky s názvom Zbojnícky tanec sa nám ukazujú z inverzie vykúkajúce vrcholy Veľkej Fatry, Nízky Tatier a Západných Tatier. Chvíľu len tak nemo stojíme a sledujeme inverziu, prelievajúcu sa ponad hrebeň kaldery do jej vnútra. Zaujímavé bolo, že vnútro krátera bolo svetlé, bez inverznej oblačnosti, ktorá doň pomaly natekala.

Všetko pekné raz musí skončiť, preto sa presúvame na opačnú stranu, na vyhliadku Katruška. Z nej sú fantastické výhľady na Vysoké Tatry s dominantným Kriváňom. Pred nimi z hmly vykúkajú Nízke Tatry, vzadu sa v opare črtá Kráľova hoľa. Skaly tu kolmo padajú do hĺbky, preto sa k ich okraju veľmi nepribližujeme. Okrem spomínaných horstiev všetko ostatné zahaľuje tichá hmla, z ktorej vidno len pár najbližších stromov. Rozlúčime sa s ostatnými turistami a rovnakou trasou po červenej značke sa vyberieme k hotelu Poľana.

Návrat späť

Bez zdržiavania, známym chodníčkom sa vraciame na Poľanu a do sedla Priehybina. Tu si chcem z ojedinelého výhľadu urobiť fotku, zbehnem mimo vychodenej trasy a prepadávam sa po stehná do snehu. V duchu ďakujem všetkým pred nami, ktorí chodník prešli, bez nich by to nebolo také veselé. Ako sme si sľúbili, pri hoteli si doprajeme čaj s rumom a malé občerstvenie. Ľudí tu je oveľa viac ako doobeda, deti sa sánkujú, dospelí popíjajú teplé nápoje. My sa vyberieme po zelenej smer vodopád Bystrô, ale pri smerovníku Huklová, lyžiarsky vlek odbáčame do lesa na žltú značku, ktorou pôjdeme až do cieľa cesty.

Teraz v zime je to len fádny zostup dolu kopcom, avšak na jeseň stromy hrajú všetkými farbami, je sa na čo pozerať. Odbáčame doľava do lesa na lesnú cestu, snehu pomaly ubúda. Asi aj to primälo miestnych poľovníkov na kontrolu revíru, lebo sa oproti nám po ceste šplhá obstarožná Lada Niva. Pár metrov pred nami však nevládze a ostane stáť. Pýtame sa, či im pomôžeme potlačiť, len niečo zamrmlú a o pomoc nemajú záujem. Nuž si pokračujeme po svojom, až sa ocitáme nad hriňovskými lazmi. Aj táto časť je najkrajšia na jeseň, keď farby lesa kontrastujú so zelenou trávou. Zostúpime na križovatku zelenej a žltej k smerovníku Bystré-Vrátka a opäť po zelenej pokračujeme asfaltkou na parkovisko k autu, kde túru ukončujeme.

Záver

Poľanu som zatiaľ poznal iba z jesene, kedy som prešiel rovnakú trasu, vtedy je prostredie Poľany najkrajšie a hýri farbami. Avšak aj zimné prostredie ma očarilo, stromy zabalené do snehu, zamrznutý vodopád, lúky zapadané hlbokým snehom môžu konkurovať aj Tatrám. Trasa nie je náročná, snáď len v miestach, kde chodník nebol prešliapaný. Od hotela Poľana až na samotný vrchol by to však nemal byť problém. Preto ak si niekto nie je istý, môže sa autom vyviezť až k hotelu (neposýpaná cesta) a začať trasu odtiaľ. Po návrate naspäť a prehodnotení síl je možné z parkoviska zostúpiť k vodopádu Bystrô, ktorého návšteva stojí za námahu navyše.

Trasa cez Relive

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek