Pracovné povinnosti ma zaviali do Liptovského Mikuláša a pribalila som si aj backcountry bežky, že sa na druhý deň musím bezpodmienečne niekde previezť. Voľba padla na upravenú bežkársku trať medzi kopcom Háj nad Liptovským Mikulášom a obcou Smrečany. Tip na výlet som si nedávno čítala v článku od Janky Bílešovej, akurát Janka s deťmi to išli na bicykloch. Keď som sa v meste dozvedela, že sa v tejto lokalite trať strojovo upravuje, nebolo prečo váhať.

Autom sa opatrne vyveziem z Liptovského Mikuláša do lesoparku Háj-Nicovô. Je tu vojenský cintorín, najmä na jeseň krásna javorová aleja a výhľady na panorámu Západných Tatier. Cintorín je podľa Wikipédie najväčším vojenským pohrebiskom československých vojakov na Slovensku, ktorí padli počas 2. svetovej vojny na území bývalých okresov Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Ružomberok a Dolný Kubín.

Cesta sa v zime neupravuje, a tak mi s mojím obyčajným autom nie je všetko jedno, ale napokon úspešne zaparkujem na poslednej zákrute asfaltovej cesty (Závožtie), kde sa dá v pohode nastúpiť na trať. Horné parkovisko sa tiež v zime neodhŕňa, tam sa ani neoplatí stúpať, a sem sa zmestia tak tri autá. Cez víkend by som teda určite nechala auto dole na parkovisku hneď za železničným priecestím.

Trasa

Liptovský Mikuláš, lesopark Háj-Nicovô – Závožtie (rázcestie asfaltiek) – Klimantica – Kobyliny – sedlo Kúty – vrch Kamence (Za družstvom) – Roveň, hnojisko – Nadkostolie – Trstenský diel, vysielač a späť

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vyliezam z teplého auta a snažím sa čo najrýchlejšie obuť a vyraziť, pretože je mínus desať. V prvej časti túry sa veľmi nezahrejem, stúpam síce krátko do kopca Klimantica, no potom nasleduje zjazd do sedielka Kúty. Výhľady na Západné Tatry sú úchvatné, pravej časti dominuje Baranec, v strede Salatín, vľavo vidím skalnú terasu Mnícha a Sokola, nad ktorými sú Babky. Za ním vykúka pyramídka Sivého vrchu. Viac vľavo sa v opare stráca Veľký Choč, úplne napravo vykúka Kriváň vo svojom najestetickejšom tvare. Na kopčeku priamo pod ním - aspoň odtiaľto to tak vyzerá - leží Veterná Poruba.

Po zjazde na Kúty trasa len veľmi nenápadne stúpa na vrch Kamence, prípadne ide po rovine cez lúku Roveň, ale na zahriatie to stačí. Povrch je vyratrakovaný a na boku je jedna alebo aj dve stopy. Upravená trasa sa ešte pred Smrečanmi rozdelí, ľavá mierne stúpa, ja sa držím pravej. Nachádzam sa tesne nad obcou v lokalite Nadkostolie, takmer na dosah ruky mám gotický kostolík Obetovania Pána zo 14. storočia. Pozadie mu tvorí zasnežený vrchol Baranca.

Upravený okruh sa stáča naspäť pod Trstenským dielom (759,4 m), len doprava sa odpája stopa, ktorú vyšliapali zrejme miestni bežkári. Je možné, že pokračuje ďalej k obci Žiar, ale mne povinnosti nedovoľujú sa tu zdržať dlhšie.

Prejdem sa ešte v hlbšom snehu k vykrývaču na úpätí Trstenského dielu. Je odtiaľto krásny výhľad na Liptov a Nízke Tatry, vpredu vidím sčasti zalesnený Háj, kam sa budem vracať. Čierne kríky a stromy ostro kontrastujú so snehovou perinou, ktorá v takejto výške (počet centimetrov, nie nadmorskej) obvykle vydrží len krátko. O to som radšej, že som sa sem vybrala, keďže po dvoch týždňoch ozajstnej zimy (a zatiaľ najvýraznejších v tejto nemastnej - neslanej zimnej sezóne) má prísť oteplenie. Míňam tiež značné množstvo zasadených nových stromov.

Po vyjazdenej stope rýchlo zídem opäť k upravenej časti trate a odtiaľ bez náhlenia v zubatom slnku až na miesto štartu. Napriek obavám sa v poriadku dostanem so svojou dvojkolkou opäť do Liptovského Mikuláša na zaslúžený obed.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek