Trasa

Sedlo Semeteš – Bielovci – rozhľadňa Kamenité – sedlo pod Grapou – Jakubovský vrch – Vrchrieka – Petránky – Marťácky vrch – Blažková – Burdovci – Grečovci – Husárik – Čadca

Tento rok nám bežkárska sezóna začala pomerne neskoro. Niekde v polovici januára, v iných končinách ešte o týždeň neskôr. Aj keď pár dní sa dalo na bežkovanie a zimné radovánky využiť už pred Vianocami.

Podarilo sa mi tento rok vyskladať fajn partiu, tempo aj predstavy o bežkovaní máme takmer rovnaké, tak môžeme vyraziť do bielej stopy. Za posledný mesiac sa nám podarilo absolvovať nejaké kilometre na kremnickej Skalke, ďalšie v moravských Beskydách, na kysuckých bežkárskych stopách, v Javorníkoch na trase od Melocíka na západ a teraz padol návrh, čo tak skúsiť prechod zo sedla Semeteš smerom na východ na Husárik nad Čadcou?

No prečo nie? Ale ako to logisticky zmenežujeme? Na miesto štartu síce ide raz za deň autobus, ale chcelo by to byť hore o niečo skôr a navyše, aj tak to bez auta nepôjde, pretože spoje na seba nenadväzujú a čakaním na ďalší spoj by sme strávili aj vyše hodiny. Síce najazdíme celkom dosť kilometrov, ale nakoniec sa rozhodneme jedno auto zaparkovať v Čadci pred osadou u Krkoškov pri cintoríne a druhým autom sa presunieme na Semeteš k Cipárovi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Celý týždeň vládlo na horách krásne slnečné, no mrazivé počasie. V sobotu z toho ostali len mrazivé teploty, teplomer ukazuje -8 °C a nad nami nízka oblačnosť. Tak už to v poslednej dobe chodí, že keď je človek cez týždeň v práci, tak je krásne a na víkend sa počasie zopsuje. Ale o týždeň neskôr by sme boli radi aj za to, čo bolo v tento deň.

Popri krčme u Cipára začneme stúpať s bežkami v rukách do kopca po červenej TZT. V lete sme pokračovali ďalej do kopca na Pánovskú Kýčeru (Solisko), ale dnes budeme nasledovať strojom upravenú trasu, ktorá síce kopec obchádza a je o niečo dlhšia, ale na bežky príjemnejšia. Mimo upravenej stopy sa aj tak zabárame vyše kolien do snehu. Po príjemnom zjazde a miernom stúpaní prichádzame na lúku, z ktorej sa za pekného počasia ponúkajú výhľady na malofatranský hrebeň, Súľovské skaly, Maníny... no dnes sa nám ukáže len zvyšok javorníckeho hrebeňa a blízka Zarúbaná Kýčera s kopčekmi nad Veľkým Rovným.

Po krátkej fotopauze ideme ďalej, lúku vystrieda les, z ktorého vyjdeme na ďalšiu lúku a po príjemnom stúpaní zjazdujeme do osady Bielovci. Tu je vidno, že cestu odhŕňajú traktorom, stopa na chvíľku mizne, v klesaní do ďalšej osady si treba dať pozor, pretože podklad je ľadový a nedá sa brzdiť. Niektorí z nás radšej vyzúvajú bežky a pokračujú pešo. Za potokom utrpenie končí a do ďalšej osady nás privedie krásna dvojkoľajka. Vyzerá to tu rozprávkovo. Zima, ako sa na Kysuce patrí. Hoci domácich pred týždňom sneženie v kombinácii s vetrom poriadne vytrápilo.

Stúpania sa striedajú s klesaniami, míňame kaplnku nad Turkovom, pokračujeme rozprávkovým lesom, akých je na Kysuciach čím ďalej, tým menej. Ukáže sa aj kúsok modrej oblohy, ale nie nadlho. Po krátkom zjazde sa ocitneme v sedle pod Mikovčákovou rozhľadňou na Kamenitom. Poniektorí sa tešíme na občerstvenie. Máme za sebou 8 km a začínam mať prvú menšiu krízu. Lyžovanie večer pred túrou mi asi veľmi neprospelo. Ale niekoľkominútový oddych a niečo pod zub pomôže. Dokonca stretáme ďalších bežkárov. Od Husárika pribehne trojica, ktorú sme stretli, keď sme išli odparkovať auto, no nechce sa nám veriť, že by to boli práve oni, ale nakoniec sa ukázalo, že áno. Poňali to veru pretekársky. Iní pokračujú naším smerom, ďalší sa otáčajú a vracajú sa späť k Cipárovi.

Do sedla nad Vrchriekou nás čaká prudký zjazd medzi smrekmi, trať je vyjazdená, volíme radšej peší zostup. Snažíme sa čo najmenej ničiť trať, ale miestami sa na kraji trate prepadávame až po kolená do snehu. Po osadu u Mračkov je to opäť príjemná bežkovačka. Do osady však cestu odhŕňajú traktorom, podklad je ľadový a rozbitý, bežky idú opäť do rúk a čaká nás pomerne prudké stúpanie do sedla pod Grapou. Spomínam si, ako sme sa začiatkom júla pri vyše 30-stupňových horúčavách počas hrebeňovky snažili v osade dostať k vode. Všetky studne však mali hladiny vody „proklatě nízko“.

V sedle pod Grapou stopa opúšťa na chvíľku červenú a napája sa na modrú, no netrvá dlho a sme opäť na červenej. Po chvíli sa nachádzame pri kaplnke pred osadou U Čulákov pod Jakubovským vrchom. Morálka v mužstve upadá. Sily ubúdajú, sme približne v polovici plánovanej trasy, čaká nás síce nie dlhé, ale o to prudšie stúpanie. Za iných okolností by sme boli na vrchole odmenení krásnymi výhľadmi, dnes máme smolu. Bez zastavenia na vrchole Jakubovského vrchu sa púšťame dole. Na rázcestí nás opäť čaká odhrnutá cesta, no po pár sto metroch pokračuje po lúkach hotová bežkárska diaľnica.

Nálada sa vylepšuje, mierne stúpania sa striedajú s klesaniami, míňame osadu Jurdovci, kde sme sa v lete schovávali pred búrkou a zháňali sme odtiaľto niekoho, kto by nám doručil vodu na Petránky. Na lúkach na Vrchrieke nad Petránkami je vytvorený dokonca bežecký okruh. V osade Petránky si sľubujeme dlhšiu pauzu pre dobitie bateriek. Skúsime sa najskôr zložiť pri jednej maringotke, kde by sa dalo pod strechou najesť, ale cez pootvorené okno sa z nej ozýva chrápanie, preto sa v hlbokom snehu otáčame a pokračujeme o dom vedľa. Náhodou by sme zobudili nervózneho medveďa a nemuselo by to s nami dopadnúť dobre.

Presúvame sa ku kaplnke v osade Petránky. Kedysi tu bolo sedenie, no dnes tu stojí plot veľkej haciendy, obedujeme teda postojačky. Dlhšia prestávka a doplnenie energie nám prospelo. Hneď sa lepšie šliape. Myslel som si, že stopa bude ťahaná spodkom cez osadu Macaškovci, ale tade vedie len bežkármi vyšliapaná stopa. Neprekáža. Hore na rozhľadňu sa nám dnes nechce. Také výhľady ako napr. na Nový rok, keď som sa tu stretol s niekoľkými autormi Hikingu, dnes nebudú a navyše do zjazdu z rozhľadne sa nikomu nechce.

Pokračujeme po strojovej stope, z ktorej slušne vykážem partiu chalanov na horských bicykloch, ktorí si sem prišli užiť trošku zimného adrenalínu. Po pravej ruke máme aleju s ovocnými stromami. Vystupujeme na kopec nad osadou Blažkovci a poniektorí majú smrť v očiach. Toto sa dá zísť na bežkách? No to určite. Skúšame to aj v hlbokom snehu, no je to ešte horšie. Oproti nám sa začínajú trúsiť ďalší lyžiari, v zjazde musíme byť opatrní. Hlavne s rozumom a vyhnúť sa pádom. Podarilo sa.

Pod Chotárnym kopcom stretáme partičku českých bežkárov, ktorí nás uistia, že stopa je potiahnutá aj traverzom cez osadu pod Črchľou a nemusíme teda cez kopec. „Až na potok a pár kamenů, je to v pohodě.“ Potešíme sa teda a pokračujeme tade, odkiaľ prišli. Po pár sto metroch však strojová stopa končí a nám ostáva iba úzky chodník. Neprekáža. Aj to má svoje čaro. Pri potoku si však treba dávať pozor, brzdí sa tu do protisvahu. Ale snehu je dostatok, takže to nie je žiadny problém.

Od potoka ide krátke stúpanie a o chvíľu sme v osade pod Črchľou. Za ňou nás víta moderná kaplnka a od nej zase chvíľu pôjdeme pešo, lebo si netrúfame na zjazd po vyjazdenej ceste.

Pod rázcestím Grečovci dorazíme posledný čaj z termosiek a spoza zákruty vidieť náš cieľ - hotel Husárik. Cez osadu je cesta upravovaná traktorom, na jednom mieste je kompletne zaliata vodou, ktorá zamrzla. Opatrne zvládneme aj tento úsek a už nás čaká len dojazd k hotelu. Pár rokov som tu nebol a pozerám, že tu vyrástlo niekoľko nových chát.

Pogratulujeme si a vytešujeme sa z nášho výkonu. Čas sme nemali práve najlepší, ale dôležitejší je pobyt v prírode. Teraz nás čakajú ešte nekonečné 2 kilometre s bežkami v rukách po posypanej asfaltke. Škoda kamienkov, inak by to išlo aj na bežkách.

Auto nachádzame presne tam, kde sme ho ráno zaparkovali. Ešte nás čaká presun pre druhé auto na Semeteš a môžeme sa s pocitom dobre vykonanej práce rozísť domov. Na druhý deň nás čaká upršané ráno a na telefón chodia správy, ako dobre sme urobili, že sme išli práve v sobotu a že počasie nebolo nakoniec až také zlé.

V čase, keď vyjde tento článok, bude možno bežkovaniu na Kysuciach pre túto zimu koniec, pretože počasie vonku je skôr aprílové ako februárové a snehu poriadne ubudlo, ale malá nádej tu ešte je.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek