Vyrážame s kamoškou Hankou ráno z Plaveckého Mikuláša. Parkujeme v dedine pri detskom ihrisku. Kúsok od nás parkujú lezci a nostalgicky si spomínam na víkendy, kedy som za slobodna chodievala loziť na skalky. Plavecký kras sme ale nikdy neliezli.

Trasa

Plavecký Mikuláš – vodojem – Kršlenica – Čierna skala – Ostrý kameň – Starý plášť – Kubašová – Javorinka – Jelenia hora – Plavecký Mikuláš

Kršlenica

Popri kostole ideme rovno hore a na križovatke v dedine, pri hríbiku turistických trás odbočíme doľava. Stúpame modrou značkou popri domoch až k vodárni. Keď som Kršlenicu a Čiernu skalu išla na jar s deťmi, kvôli skráteniu trasy sme parkovali pod lesom. Žiaľ, tým pádom sme nešli okruh. Teraz sa teším, že pôjdeme. Niet nad to spoznať dve trasy v rámci jednej. Oproti vodárni sa vnárame do lesa a napájame sa na žltú značku.

Zarazí ma, že na zemi je dosť veľa popadaných listov. Celkom nemám pocit, že som na túre na vrchole leta v júli. Skôr ako koncom septembra. Ideme známym stúpaním hore na Kršlenicu. Okrem nás tu nie je veľa ľudí. Predbehnú nás spomínaní lezci. Vždy, keď tunajšou cestičkou stúpam hore, spomínam si, ako som tadeto išla s malou len pár mesačnou Laurou v šatke. Bolo to poriadne dávno.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Asi po polhodinke stúpania sme hore na Kršlenici. Z vysokých, miestami trávnatých skalnatých bradiel je výborný výhľad na dedinku Plavecký Mikuláš, okolité kopce a Borskú nížinu. Krásne pohľady odtiaľto ma vždy fascinovali. Zároveň vzbudzujú vo mne túžbu si tu len tak sadnúť a vychutnávať. Čistý „mindfullness“. Byť tu a teraz.

Čierna skala

Z Kršlenice ideme stále po žltej značke. Je to príjemný a fotogenický chodníček, vlniaci sa striedavo hore a dole lesom, až k rázcestiu pod Čiernou skalou. Je to zároveň rázcestie s červenou značkou. Na mieste, kde je upozornenie na diviaky, sa vnárame do lesa a začneme stúpať hore do kopca. Stále ideme po žltej značke. Po pravej strane máme les, po ľavej ruke vidíme vďaka nezalesnenej poľane výhľady do dediny. K záveru sa chodníček stáva strmším, no námaha sa oplatí. Stojíme na ďalších úžasných a výhľadových skalnatých bralách. Sú oveľa strmšie než Kršlenica a nie sú pokryté trávou. Toto miesto je oveľa menej známe a navštevované než pred chvíľou opisovaná Kršlenica. Je odtiaľto výhľad na druhú stranu Malých Karpát, na obec Lošonec.

Starý plášť

Keď sa pokocháme výhľadom, vraciame sa naspäť rovnakým chodníčkom, ako sme prišli sem. Ešte pred tým, než sa vrátime na rázcestie s červenou značkou, odbočíme na neznačený chodník doľava do lesa. Ten nás podľa mapy má doviesť k Starému plášťu. Prekvapivo, je veľmi pekný a výhľadový. Zrejme je to bývalé rúbanisko. Ponúka nám výhľady na Kršlenicu, Plavecký Mikuláš a Borskú nížinu. V pozadí je ihličnatý dvojkopec, vyzerajúci ako podprsenka, nesúci názov Holá hora.

Chodník po chvíli končí a zmení sa na cestu lesom. Tu treba dávať pozor, lebo z lesnej zvážnice musíme odbočiť strmo do kopca (doľava). Nie je to značené, čiže riadime sa len mapou v mobile a navigáciou. Našťastie tu odbočiek nie je veľa.

Čo nás prekvapí, je stará ponorná jama v lese. Neviem úplne presne, na čo slúžila kedysi. Ešte je pri nej starý vozík. Ja si ju samozrejme hneď idem fotiť, kamoška Hanka sa bojí, že do nej spadnem. Nakoľko píšem článok, nespadla som.

Ako kráčame ďalej, okolo nás sa vynárajú pekné skalky. Byť tu s deťmi, hneď po nich idú loziť. Zrazu zatáčame trochu viac do kopca popri ohnisku. Vyjdeme na hrebeň. A sme tu. Starý plášť. Neznačený vrchol na mape, kde som už dávno túžila ísť. Tretí skalnatý vrchol dnešného výletu. Chvíľu sa kocháme výhľadmi a hlavne nechápeme hnedé stromy okolo nás. Tak sucho je uprostred leta. Okolo nás prejde rodinka s deťmi a pokračujú ďalej po hrebeni, hľadajúc akúsi vrcholovú lavičku. Nasledujeme ich a naozaj, o kúsok ďalej je pekná výhľadová lavička. Nakoľko sa na nej zložili oni, neotravujeme, ale pokračujeme ďalej. Úzkym lesným chodníčkom schádzame strmo dole.

Jelenia skala

Pripojíme sa na červenú značku, ktorou keď kúsok ideme, prídeme na rázcestie Kubašová. Tu sa odpojíme na zelenú značku smer Jelenia skala. Danú trasu som zatiaľ išla len raz a v opačnom smere. Pamätám si, že bola strašne zarastená, spolu s deťmi sme sa museli zúfalo predierať. Som zvedavá, ako bude vyzerať po piatich rokoch.

Ako stúpame hore, napravo od nás sa má nachádzať jaskyňa Javorinka. Od chodníka ju ale nevidíme. Hore nás čaká prekvapivá zmena. Okolie chodníka je nádherne upravené, dokonca aj stará lavička je natretá na červeno a ozdobená Exupéryho citátom: „Len srdcom vidí človek správne, to ostatné je očiam neviditeľné.“ Srdcom vnímam kopce a prírodu okolo seba. To je to podstatné teraz. Ako kráčame ďalej, z vrcholu Javorinky nás čakajú výhľady na Kršlenicu. Poobede sa pozeráme tam, kde sme boli doobeda. Ideálna trasa. Čoskoro sa pred nami vynárajú skalnaté úbočia Jelenej hory. Cestička vedie krásne po výhľadovom hrebeni. Jelení vrchol je odlišný od predošlých troch. Je z neho výhľad na Plavecký hrad a skaly nie sú natoľko vysoké a ostré. Sú biele, pokryté miestami trávou a okolo rastú nádherné borovicové lesy.

Je to posledný vrchol dnešného dňa. V nohách máme približne 12 km. Vraciame sa späť do dediny k nášmu autu. Posledná zastávka na kofolu v miestnej krčme a ideme domov. Na duši nás hreje správne strávený deň. V pamäti si odnášame krásne skalnaté výhľadové vrcholy Malých Karpát.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek