Cabanka je významným objektom na Ceste hrdinov SNP (E8) aj preto, že od hotela na Kráľovej studni poskytuje až po dvadsiatich kilometroch prvý zdroj vody. Naše občianske združenie Sloboda pohybu sa angažuje pri jej vylepšovaní od roku 2020.

Prípravy a cesta na Cabanku

Je piatok, koniec októbra a v nevídanom lejaku sa prebíjam lesnou cestou Kremnickými vrchmi, mám zapnutý náhon na všetky štyri kolesá aj uzávierky diferenciálov, stierače svištia po skle, pneumatiky v hlbokých mlákach občas prehrabnú blato, ale nie je to až taká veľká dráma, hoci mám v kufri pomerne ťažký náklad.

Ešte pred chvíľou som si na lesnej správe v Turčeku vyzdvihol povolenie na vjazd, aj výrub označených stromov určených na prebierku porastu hneď pri chate. Šéfa som sa opýtal, či sú štandardne označené dvomi bodkami, zdvihol obočie a s úsmevom mi dal protiotázku, či ho vraj skúšam. Ale ja som mal na mysli skôr fakt, že či sa spoliehali na nás amatérov, že štandardné označovanie vôbec ovládame.

Cestou sa ešte zastavujem v obchode a kupujem klobásky a nealko pivo a už sa pomaličky terigám do kopca. Ešte pár zákrut a z oparu sa vynára Cabanka ako prízrak.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tu si môžete pozrieť rozsiahlejšiu fotogalériu z akcie.

Ak je v našom OZ Sloboda pohybu reč o vylepšovaní Cabanky, môžete si byť istí, že to vyprovokoval Chodec. Aj podľa jeho slov je jeho srdcovka. Na jeseň 2022 prebehla pomerne intenzívna debata ohľadom toho, čo tam chceme robiť, lebo chata je vo vlastníctve mesta Kremnica. Keďže je reč o komíne, krbe a piecke, nakoniec som si odsúhlasil naše zámery s Mestskými lesmi Kremnica, ktoré ju spravujú. Som rád, že máme zhodu v tom, že Cabanka má slúžiť širokej verejnosti, nikto nemá záujem urobiť z nej súkromnú chatu len pre pár vyvolených.

Motor naposledy zahučí, keď cúvam ku vchodu a už ma víta partia kamarátov – dobrovoľníkov, ktorí aj v nečase neváhali a prišli pomôcť.

Štvrtok a piatok

Chodec s Kaktusom priviezli ešte vo štvrtok autom veci do Kordíkov, kde im pomohol starosta (jednak venoval tehly, fúrik, lopatu a vyviezol ich k lesnej rampe) a oni na krošni všetko na viackrát vyvláčili hore. Cesta to nie je dlhá, ale dosť strmá. Kým som dorazil, urobili kopu obetavej roboty, premiestnili napr. latrínu, ktorá sa odvtedy, čo sme ju tu postavili, zaplnila, preto bolo potrebné vykopať novú jamu, starú zahádzať hlinou a kadibúdku opäť nainštalovať. Chodec opravil čalúnenie na stoličkách, vymenil obrus na stole, spolu navláčili riadnu kopu kameňov, ktoré budeme potrebovať neskôr.

Je úžasné, koľko ľudí prispelo či už finančne (najväčší finančný sponzor je S. Hunka), alebo prácou, napr. Braňo, ktorý prišiel na väčšinu našich akcií, ešte predtým vymenil najviac poškodené šindle a navyše za vlastné kúpil dvere, odviezol ich starostovi do Turčeka, ten nelenil a vyviezol ich na chatu, podobne prispel Ivo z Horskej služby - doviezol plechovú skriňu a ďalší fúrik.

Krb a dvere

Po krátkej porade sa zapájam do práce, chalani vymieňajú vonkajšie dvere, ja sa púšťam do prerábky krbu. Prečo? Veľkým problémom Cabanky sa javila neúmerná spotreba dreva, čo súvisí s tým, že návštevníci opakovane odmontovali piecku, odsunuli ju nabok a snažili sa vykúriť chatu krbom, ktorý je však veľmi neefektívnym vykurovacím telesom. Dôvod je jasný, keďže stále niekto ukradne pílu a sekeru, pričom užívatelia útulne nemali príslušné náradie, potrebovali do krbu nahádzať metrovice z drevárne. Preto sme uvažovali nad tým, že krb sa musí znefunkčniť, v našom prípade zamurovať tak, aby zostal priestor len na dymovod.

Dobrovoľníctvo je krásne v tom, že sa dostanete k činnostiam, s ktorými ste sa jakživ nestretli. Aspoň ja, ako homo administriensis, som ešte nikdy nič nemuroval, tak som k tomu pristúpil ako Pipi Dlhá Pančucha – “to som nikdy nerobil, to mi pôjde dobre”. Z auta vyberáme vrecko malty, chvíľu špiritizujeme nad jej správnou konzistenciou, ale napokon to ide celkom dobre. Čistím krb, vlhčím dotykové plochy a so škripotavými zvukmi kelne kladiem prvú vrstvu. Tehly veľkosťou úplne nekorešpondujú s obkladom krbu, aj medzery sú dosť veľké, ale pomaličky sa mi darí zrealizovať náš zámer – zamurovať krb tak, aby zostala iba medzera na dymovod piecky.

Chalani zatiaľ demontujú vstupné dvere, pajsrom odstraňujú rám a montujú tam nový kovový rám, ten treba za pomoci vodováhy upevniť do správnej polohy, zaskrutkovať a následne zaizolovať penou. Vodováhu si navzájom požičiavame, tehly ma úplne neposlúchali, ale nie je to päťhviezdičkový hotel, tak sa zhodujeme, že takto to bude dobré a ideme von stínať stromy. Prší.

Pridáva sa k nám Tono, ktorý sa na Cabanku vybral včera, ale v pokročilom súmraku narazil na medveďa, tak zavelil čelom vzad a povedal si, že však aj zajtra je deň.

Pilčíkom rýchlo a ľahko

Nakoľko som si na jednej z minulých akcií takmer zarezal pílou do nohy, navliekam si špeciálne zosilnené gate a vyrážame do terénu. Stínanie stromov je jedna z najnebezpečnejších prác, k akej sa dá u nás dostať, tak som si o tom naštudoval čo najviac, treba však dodať, že to je neobyčajne zaujímavá činnosť.

Dať dole menšie bučky v rámci prebierky je jednoduché, ale teraz čelíme suchému smreku, ktorého kmeň je zreteľne hrubší, ako lišta našej píly, to už je trochu väčšia výzva. Úhľadný zárez v smere zamýšľaného pádu, teraz už len rezať zozadu, čo sa ľahko povie, ale ťažšie realizuje, lebo strom má ťažisko opačným smerom, záverečný rez som na jednej strane neurobil v prílišnej opatrnosti dosť hlboko a máme málo drevorubačských klinov. Po dlhšom snažení, keď si musíme vyrobiť z bukových konárov improvizované kliny, smrek s vŕzganím padá, ale zachytáva sa vo vetvách ďalších stromov. Tono našťastie robil pilčíka, tak vnáša do nášho snaženia istý systém, po ťažkom zápase je strom kompletne na zemi. Prší, len sa leje.

Prácu v lese musíme prerušiť, Kaktusovi, ktorý išiel po priateľku, dávame vedieť, že potrebujeme olej na mazanie reťaze. Premočení sa vraciame na útulňu.

Pre koho to robíme?

Na Cabanku prichádza otec s dcérkou, dievčatko môže mať tak do desať rokov. Na prekvapenie vyťahuje z batohu kartónovú krabicu s drevom. Turista, ktorý sa nespolieha na to, že nájde na horskej chate drevo, to je vzácny zjav. Dvojica sa zapája do práce, malá turistka sa pravidelne niečo vypytuje otca, ten jej trpezlivo vysvetľuje, neviem ako ostatní, ale ja som bol z toho na mäkko, pozorujem ideál rodičovstva v priamom prenose. Dievčatko a ani otec nerobia z dažďa drámu, vidím ako v 21. storočí niekto vedie svojho potomka k úcte a obdivu k prírode, dieťa si neskôr kreslí, celkom tíško rozpráva, znie to takmer ako štebot vtáčika.

Zdanlivo nevýznamné stretnutie vo mne utvrdilo, že naša práca má zmysel. Na horách stále stretnete rozumných turistov, skromných milovníkov prírody, ktorí chápu, čo je slušnosť a vedú k tomu aj svoje deti.

Sobota – základy, dvere, piecka a iné

Pohľad z okna: leje. Napriek tomu chalani odkopávajú rigol pri základoch budovy, vláčia kamene a ukladajú ich popri stenách. Roky to už nikto nerobil, postupne sa tam hromadili vrstvy pôdy a zarastalo to burinou. Teraz tomu robíme rázny koniec, cez hrubú vrstvu kamenia sa bude lepšie odparovať vlhkosť pri základoch, nehrozí tak hnitie drevených stien.

Dokončujem prácu na krbe, malta v škárach medzi tehlami je po včerajšom murovaní iba nahrubo, tenkou špachtľou zarovnávam nerovnosti, nanášam tenkú záverečnú vrstvu, ktorú potom hladím vlhkou špongiou. Krb je konečne zúžený, cez škáru zostalo dosť miesta, aby sme tam vedeli napchať dymovod, ktorý som pre tento účel kúpil.

Piecku inštalujeme na zvolené miesto, Chodec dymovod priskrutkuje k prírube, čím ešte viac znižujeme riziko, že niekto sa ju pokúsi odsunúť, následne montujeme na drevenú podlahu plech, aby uhlíky padajúce z dvierok nepodpálili chatu. Víťazoslávne naťahujeme novú šnúru na sušenie vecí.

Chalani sa pokúšajú namontovať metrovú rúru so strieškou na komín (v minulosti sa stalo, že po veľkom snežení bol komín úplne upchatý), ale rozmery nám nesedia, musíme kúpiť iný rozmer a úloha zostala na november.

Kto by chcel vedieť – ešte stále prší.

Kaktus privádza priateľku Natálku a prináša nákup, potrebovali sme hlavne olej do motorovej reťaze, ale aj iné veci.

Chalani betónujú schodík pri vchode, Natália odrezáva montážnu penu, ktorá sa vyvalila pri utesňovaní nového rámu dverí, keď je to hotové, treba tam namontovať lišty. Naty potom ukladá drevo do drevárne.

Ďalšia úloha je napíliť ďalšie stromy, poskracovať a navláčiť k chate, Chodec prerába ohnisko pri altánku, treba zafixovať obloženie kameňmi v hline zvyškom betónu, pointa je zmenšiť ho, aby ľudia robili ohník, nie vatru!

Večer ešte chalani vyspravujú podlahu pri krbe, zjavne tam nejakí blázni rúbali drevo na dlažbe(!), preto je potrebné diery zaliať a vyšpárovať.

Značím si, že pre akcie treba zabezpečiť nabíjanie mobilov, treba pre brigádnikov viac akumulátorových zdrojov, s týmto sa opätovne stretávam na podobných brigádach.

Pre koho to nerobíme?

Na Cabanku prichádza partia Poliakov, nie sú to diaľkoví turisti na SNP-éčke, ale skôr výletníci, ktorí chceli ísť na feratu na Skalke a niekto im poradil, že tu sa dá prespať. Ukladajú sa do jednej z horných miestností.

Naši večer hrajú žolíka, zábavy chtiví návštevníci čoskoro pochopia, že žúrka v chate nebude a napokon vychádzajú von, kde v altánku v šialenom lejaku sprevádzanom víchrom mulatujú do druhej ráno.

Spím hore, vedľa sa ukladajú na matrace Kaktus a Natálka, varujem ich, že zvyknem chrápať, na čo odpovedajú, že oni vraj znesú. Keď sa však v noci budím, zisťujem, že niekam zmizli a vchod do izby zatarasili jedným z matracov. Bohvie prečo…

Ráno sa dozvedám, že niekedy po polnoci sa otvorili dvere, do útulne vpochodovali chlapi so sekerami v rukách (že by sa báli medveďov?), ale keď uvideli, že celé prízemie chaty je obsadené spáčmi, otočili sa na opätku a zmizli do tmy. Nevieme kto to bol a môžeme sa iba dohadovať, že prišli asi z Kordíkov, ale neverím, že to boli turisti, ktorí dorazili po dlhej etape z Kráľovej studne. Skôr to bola partia, ktorá si chcela užiť víkendovú žúrku na “chate zadarmo”, a keby sme tam neboli, určite by Poliaci fičali vnútri a "sekeráši" by sa k nim veselo pridali.

Partie, ktoré víkendujú v útulniach, iba zriedka doplnia drevo, ktoré minuli, naopak, nechávajú po sebe fľaše, plechovky a neporiadok. Ak nám niekto berie elán pri budovaní a renovácii útulní, sú to presne títo ľudia.

Ráno Poliaci vyspávajú, s Tonom pozeráme na ich fľaštičku na stole, zhodujeme sa, že jej obsah asi nebude majoránka.

Dozvuky nedele

Ráno sa väčšina partie balí, zostávame len s Tonom, posledná úloha je vyťať všetky označené stromy v bezprostrednom okolí Cabanky. Učím sa od neho šikovný postup, ako najľahšie zrezať tenké stromy, väčšinou však treba použiť klasický postup.

V jednom prípade sa nám zoťatý strom zapletie do ostatných korún, nepomáha ani postupné zrezávanie, zostáva úplne visieť vo vzduchu. Ťaháme ho s lanom, napokon sa uvoľní a razantne švacne presne tam, kde by Tono stál, keby bleskurýchlo neuskočil. Nadávam si, že som priniesol len jednu helmu, prinajmenšom pri akomkoľvek pílení stromov bude v budúcnosti povinná.

Ja stromy stínam, Tono odvetvuje, predsa len som pupkatý starý foter bez kondičky, čo by stála za zmienku. Systematicky vyčistíme celú plochu. Keď končíme, konečne sa vyčasí a vychádza slnko.

So štvorkolkou nám prichádza na pomoc starosta Turčeka, na príves mu nakladáme bordel, vyhádzali sme napr. všetky hrnce a riady, a tiež staré, ufúľané matrace.

Tono mi napísal k našej akcii toto:
Prvýkrát, čo som bol na takejto akcii, kde sa rekonštruuje útulňa. Som veľmi rád, že som spoznal nových super ľudí.
Mrzí ma, že sa mi nedalo prísť v piatok. Teší ma, že som mohol priložiť ruku k dielu. Ďakujem všetkým za pohostenie, požičanie pršiplášťa a za skvelú partiu žolíka. Ďakujem aj za nové informácie z histórie, aj za darček.
Teším sa na ďalšiu spoluprácu.
A kiežby bolo takých ľudí viac, čo rekonštruujú útulne a správajú sa k prírode s láskou a neznečisťujú ju.

November

O mesiac neskôr som na akciu nemohol ísť, tak len telegraficky: Chalanom sa podarilo dokončiť komín, išlo nám predovšetkým o striešku na rúre, aby sneh neupchal dymovod.

Podarilo sa tiež napíliť kmene stromov a navoziť ich na fúrikoch k chate, bolo ho toľko, že skončil aj v altánku. Keďže sme zablokovali krb a ľudia by mali kúriť výhradne v piecke, spotreba by sa mohla výrazne znížiť.

Predchádzajúce akcie

Pre poriadok ešte zhrniem naše predchádzajúce aktivity na Cabanke. V prvom roku existencie nášho OZ (2020) brigádu zorganizoval Chodec a staval tam s partiou latrínu, v roku 2021 sme tam potom vymieňali vnútorné dvere, tu si môžete prečítať príslušnú reportáž.

Druhá brigáda v roku 2021 sa týkala nahotovenia dreva. Viackrát tam pracoval osamotený Braňo Číž, okrem iného vymenil na streche najviac poškodené šindle.

Ďakujeme

Chcem sa poďakovať všetkým pomocníkom, nie všetkých som tu vymenoval, finančným prispievateľom na nákup potrebných vecí a tiež starostom Turčeka a Kordíkov, aj pracovníkom Mestských lesov Kremnica.

Ak sa vám páči naša činnosť, tu je návod, ako poukázať 2 % (resp. 3 %) z daní.

Uvítame aj finančné dary, číslo účtu: 2943084237/1100 / IBAN: SK84 1100 0000 0029 4308 4237

Ak by ste sa chceli zúčastniť našich brigád, na stránke združenia nájdete kontakt (najbližšia akcia je oprava senníka na Poľane koncom apríla 2023).

Pridajte sa k nám, čakajú vás nezabudnuteľné zážitky.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek