Trasa

Urmince – vrch Viecha – Veľké Dvorany – Bojná – Tesáre – Kuzmice – Tovarníky – Topoľčany

Vlakom som sa doviezol do Topoľčian a keďže, na slovenské pomery napodiv, nemeškal, stihol som autobus do Urminiec. Tak som po 9-tej mohol začať v peknom slnečnom a nie veľmi chladnom počasí putovať po zdanlivo nezaujímavej Bojnianskej pahorkatine poliami, po brehoch potôčikov a asfaltkami medzi obcami.

Urmince

Hneď po vystúpení z autobusu som si išiel odfotiť sochu sv. Vendelína z roku 1851. Ako druhé ma zaujal kameň s pamätnou tabuľou, pripomínajúcou, že tu stál dom, kde bývala Berta Gézová, ktorá v septembri 1944 vďaka znalosti nemčiny zachránila pred popravou mužov z obce. Nemci ich zajali pre podozrenie, že sa 3. IX. 1944 zúčastnili partizánskeho prepadu Nemcov nad obcou.

Hneď vedľa je veľká informačná tabuľa o histórii obce, o faune a flóre poľnohospodárskeho okolia obce. Vyslovene sa tu píše, že sa zachovala aj vďaka nezregulovanému potoku Bojnianka a možnosti liečivých účinkov niektorých rastlín. Myslím, že to je výborná vec.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Postupoval som hore miernym svahom k pamätníku padlým 41 mužom z obce v 1. svetovej vojne, neskôr ku kostolu sv. Michala archanjela, ktorý bol v roku 2019 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. To som videl na rozhľadňu, ktorá leží nad obcou. Je celodrevená, dvojposchodová. Názov vrch Viecha, pri pohľade na okolité, mierne zvlnené polia, je dosť iluzórny, avšak z rozhľadne je nerušený kruhový pohľad na Tribeč, Vtáčnik, Žiar, Považský Inovec. Stojí prakticky pri ceste, a tak krytú terasu vedľa nej môžu využiť motoristi.

Bol som tu sám, tak som sa kochal nerušene. Napokon som zišiel dolu a vybral som sa šikmo poliami k ceste medzi Urmincami a Veľkými Dvoranmi. Okraje cesty svedčili o tom, akí sme hlúpi. Boli plné odpadkov. Áut chodilo minimum, a tak som sa bezpečne dostal do obce. Uprostred nej majú poľovníci na brehu potoka Bojnianka chatu s krytou terasou a posedeniami na lúčke. Zašiel som potom ku kostolíku, ale viac ma na námestíčku oslovila belostná socha netradične stvárnenej Panny Márie, ktorú vysvätili 5. 9. 2019.

Bojná

Plynulo som sa presunul do obce Bojná, kde ma na začiatku vítal oznam, že vchádzam do obce s najstaršími slovanskými kresťanskými pamiatkami. Pred rokom som bol na hradisku Valy, dnes som si chcel prezrieť obec a Archeologické múzeum Veľkej Moravy.

Začal som však prehliadkou peknej zvonice, ktorá leží na začiatku obce. Keď som došiel na námestie, dostal som takú dávku histórie, že si nepamätám, kedy som toľko informácií dostal behom pol hodiny. Ako prvý ma zaujal pamätník hudobného skladateľa Artura Hubáčka Hartmata, miestneho rodáka. Bol reformátorom hudobného školstva a samozrejme, že som o ňom nikdy nepočul.

V strede námestíčka stojí socha sv. Jána de La Salle, zakladateľa Bratov škôl kresťanských, ktoré vzniklo 1679. Francúzsky šľachtic obetoval celý svoj majetok školskému povzneseniu chudobného ľudu a bol vyhlásený za patróna učiteľov a vychovávateľov. Do Bojnej prišli v roku 1901 a pôsobili tu do roku 1950, kedy boli internovaní. Založili tu školu s internátom, nemocnicou a tak vybavenými kabinetmi, že ani štátne gymnáziá v Uhorsku či Československu nemali také vybavenie. Venovali sa aj športu, dychovke a divadelníctvu v slovenčine, čo bolo za Uhorska veľmi záslužné.

O niekoľko krokov ďalej je pamätník padlým v 1. svetovej vojne a za ním ma čakal priam šok. V dedinke sa nachádza informačný panel s históriou Československa. Sú tu všetky druhy používaných štátnych znakov od roku 1918 po 2018, fotografie naozaj všetkých prezidentov a to aj Protektorátu, Slovenského štátu, ČR a SR, mapy územia Československa, tak ako sa ich dotýkali dejiny a tak isto bankovky od prvých v ČSR až po eurové. Skvelý to počin!

Pokračoval som k obecnému úradu, pred ktorým je socha kráľa Rastislava a v ňom Archeologické múzeum Veľkej Moravy. Ujal sa ma mladý muž, evidentne zapálený pre vec a mal som hodinový individuálny výklad toho, čo sa našlo pri archeologických vykopávkach na hradisku Valy a čo zo slovenských Pompejí je priam unikátne z celoeurópskeho hľadiska. Vrelo odporúčam návštevu každému, kto chce o sebe povedať, že vie niečo o dejinách krajiny, kde žije.

Tesáre a Kuzmice

Okolo kostola Všetkých svätých som prešiel k námestíčku, kde sú okrem iných sochy sv. Cyrila a Metoda. Pokračoval som ponad Bojnianku k futbalovému ihrisku a potom poľnou cestou k prítoku Vítkovského potoka, ponadeň a bol som na konečnej autobusu v Tesároch. Za oplotením sa nachádza park a hlavne kaštieľ. Zrekonštruovaný, po reštitúcii obývaný. Okolo sa voľakedy nachádzala obec Kokošová, ktorá je dávno zlúčená s obcou Tesáre. Oproti parku sa nachádza kaplnka sv. Jána Nepomuckého, postavená roku 1772. Pri vstupe do Tesárov ma vítala obrovská papierová fľaša vína ako reklama na výrobu a predaj miestneho vína.

Sadol som si na autobusovej zastávke na lavičku a naobedoval som sa. Slniečko už tak mocne svietilo, že som sa doslova opaľoval. Posilnený som sa vybral po brehu Zľavského potoka smerom na Kuzmice. Aj v tomto nepatrnom potoku sa usadili bobry a postavili tu dve hrádze. Na malom námestíčku majú informačnú tabulu o histórii obce. Okrem toho, že tu majú zasadený od roku 2017 Strom priateľstva s asi českou obcou Kuzmice. Zaujala ma zmienka, že v roku 1960 v miestnej pieskovni našli zvyšky kostry mastodonta. Potešilo ma tiež, že všetky okoloidúce deti ma zdravili. Bolo to tak aj s dospelými a vo všetkých obciach, cez ktoré som dnes išiel. Človek z hlavného mesta, kde si nikto nevšíma nikoho ani v dome, je mierne zaskočený, no ja som stará škola a voľakedy to bol aj v Bratislave základ slušnosti!

V časti Vítkovce sa nachádza pekne zrekonštruovaný kaštieľ, no keďže nie je verejnosti prístupný a navyše to bolo mimo môjho smeru, nevybral som sa tam, ako ani do miestnej jazdeckej školy. Pokračoval som cyklocestou poliami smerom na motorest Farmárik. Je z nej neskutočne úžasný panoramatický výhľad. Vidno Považský Inovec s Marhátom, Topoľčianskym hradom, Panskou Javorinou, ale aj celý Tribeč, Vtáčnik, Žiar a samozrejme Topoľčany.

Topoľčany

Cesta ma doviedla do areálu agropodniku. Všade kopa sutín, odstavených rozobratých áut. Pri východe je reštaurácia Farmárik a malá expozícia starých poľnohospodárskych strojov. Nasledoval menej príjemný úsek popri hlavnom ťahu. Našťastie netrval dlho a bol som v Tovarníkoch. Našiel som vchod do zámockého parku a dostal ďalšiu dávku dejepisu z informačných panelov náučného chodníka.

Začiatkom 17. storočia sem preložili do novopostaveného kaštieľa svoje sídlo z Topoľčianskeho hradu Forgáčovci. Od roku 1868 do 1945 tu bývali Stummerovci, ktorí postavili cukrovar, rafinériu na lieh, parnú pílu, parketáreň a roku 1910 úzkokoľajku, ktorá slúžila do roku 1964. V parku sa nachádza rybníček, na brehu ktorého sedí socha vodníka. Časť veľkého zámockého parku slúžila ako zeleninová záhrada, ktorá počas celého roka zásobovala panstvo, ale aj miestny trh zeleninou. Najväčšiu ranu dostal park po 2. svetovej vojne, keď na obnovu mostov vyťali všetky smreky vyššie ako 40 m. Vďaka dotačnému programu Obnovme si svoj dom, prebieha rekonštrukcia kaštieľa, ktorý je zatiaľ za plotom.

Pôvodne som si kúpil lístky na vlak o 17.14 h. Pohľad na hodinky mi ukázal, že ak si švihnem, stihnem spoj s odchodom o 15.14 h. Na stanicu som došiel zarovno s ním a stihol som si ešte kúpiť nové lístky. Usadil som sa a začal si v hlave triediť dnešné poznatky. Nebola to žiadna vysokohorská ani horská túra, ale ja som sa cítil priam nadšene z toho, čo som sa počas nej dozvedel. Tak snáď aj putovanie za ďalšími rozhľadňami v regióne zanechá vo mne podobné pocity.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek