Trasa

Podhájska – Svätuša – Trávnica – Krátke role – Horné lúky – Žitavský luh – Pasienky – Kmeťovo – Veľká Maňa – Stará hora – Šibenica – Svätuša – Podhájska

Ešte pred samotnou túrou som si poctivo na internete naštudoval zaujímavosti obcí, ktorými budem prechádzať, aby mi neunikla miestna pamiatka.

Hneď po vystúpení z vlaku ma čakala na námestíčku pred stanicou pekná drevená socha ženy a veľká mapa cykloturistických trás v miestnom mikroregióne Termal, skladajúcom sa z trinástky obcí. Keďže som pešiak a našťastie tu vedie aj turistické značenie, vybral som sa po červenej trase. Nešiel som ku vchodu na termálne kúpalisko, ale pokračoval som doprava obcou. Nielen na pútnikov tu dozerá pekná farebná socha sv. Vendelína.

Na križovatke pri benzínovej pumpe je malý parčík s drevenou sochou sv. Krištofa – patróna motoristov, sovou, krokodílom, ale hlavne s krásnou kamennou sochou ženy, vylievajúcou vodu z vedra, a so symbolmi obce. Pokračoval som ku kostolíku a po asfaltke opustil spiacu obec. Skoro všetko bolo zatvorené, vidno že ešte nie je sezóna.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trávnica

Prišiel som do obce Trávnica a vedel som, že tu bude čo obdivovať. Náučný chodník História a súčasnosť obce Trávnica podrobne približuje na informačných tabuliach všetko zaujímavé. Ako prvú som minul rozpadávajúcu sa budovu liehovaru, ktorú koncom 19. storočia dal postaviť statkár Elbogen. Od nej som zabočil doľava hore a došiel som k technickej pamiatke - veternej studni. Je jedna z troch postavených okolo roku 1920 na Slovensku. Čerpala vodu do spádového vodovodu, ktorý zásoboval vodou liehovar, kaštieľ a koniareň. Po roku 1945 sa prestala používať a v roku 2017 ju po rekonštrukcii slávnostne sprevádzkovali. Cítil som sa pri nej ako v americkom westerne.

Vrátil som sa na hlavnú cestu a došiel som k peknému, asi liatinovému plotu s dvojicou pávov ako ozdobou mreží medzi stĺpmi oplotenia. Krásne zrekonštruovaný kaštieľ Barlanghiho z roku 1862 je obklopený udržiavaným parkom a verejnosti je neprístupný. Kúsok pod ním je kúria postavená v 1870 pre dcéru Hermínu. Tiež je v dobrom stave a slúži celoročne na rekreačné ubytovanie.

Kúsok nižšie vedľa budovy obecného úradu je neskorogotický kaštieľ Rudnyanszkých, postavený roku 1740. On i jeho okolie sú trochu schátrané, ale sú v súkromných rukách a chystá sa rekonštrukcia.

Pomaly som prechádzal upravenou obcou a zastavoval sa pri ďalších tabuliach, obdivoval drevené sochy z vyše 100-ročných stromov, ktoré vyhotovil výtvarník Polák a prial si, aby aj ostatné obce na Slovensku boli také hrdé na svoju minulosť a oboznamovali s ňou návštevníkov.

Musím sa sem rozhodne vrátiť, lebo som nemal časť prejsť sa po náučnom chodníku Trávnica k dvom vodným plochám Trávnica I. a Trávnica II. Pozrel som si ešte okolie kostola Najsvätejšej Trojice z roku 1741 a opustil som upravenú požitavskú obec plnú histórie.

Žitavský luh

Asfaltkou, ktorá uprostred polí vedie tunelom vysadených stromov, som vyšiel na chrbát, z ktorého boli pekné výhľady na pohorie Tribeč a dedinky v údolí rieky Žitava. Po čase som zahol doľava, klesol k Dolinskému potoku a popri drevenom a kamennom kríži začal opäť stúpať. Okolo mňa sa na poliach pásla kopa vysokej. Značka pokračovala dolu k asfaltke a mne sa nechcelo ísť ohrozovaný autami, aj keď za asfaltkou leží PR Žitava.

Vybral som sa doprava po poľnej ceste a keď skončila, začal som poľom klesať doľava dolu a vyzeral som pozorovateľňu vtáctva Žitavský luh. Trošku som zostal zaskočený, keď som ju zbadal pod sebou na okraji asfaltky. Ale jej umiestnenie má logiku. Je celodrevená, dvojpodlažná a je z nej dobrý výhľad na krajinu. Potešil som sa informačnej tabuli fotkami vtákov, ktoré tu možno vidieť. Vraj až 220 druhov a z nich tu sedemdesiatka hniezdi. Tiež ma zaujala informácia, že pravidelným orezávaním konárov vŕby, sa jej život predlžuje z 50 na 150 rokov. Do zaparkovaného auta práve sadal pán s plnou náručou vetvičiek. Žeby sa chystal pliesť korbáče?

Keďže tu chýba stôl a lavice, sadol som si na schodíky a najedol sa. Potom som sa vybral po korune hrádze, napravo bol lužný les a v ňom pôvodné rameno Žitavy. Rieku v roku 1980 zregulovali, napriamili tok a teraz čerpadlami umelo dodávajú vodu do pôvodných ramien. Taktiež na lúkach prebieha pasenie, aby nezarastali.

Veľká Maňa

Keď som došiel k Žitave, vybral som sa doľava smerom ku Kmeťovu. Značka pokračovala po moste doprava do obce, no ja som pokračoval po brehu Žitavy až k mostu do Veľkej Mane. Kúsok pred tým som videl pôvodný tok Žitavy, do ktorého asi aj tu pomocou čerpadla dodávajú vodu. Niekto tu stratil malú bábiku, tak tam smutná ležala s vykrútenými ručičkami a hľadela do oblohy.

Napravo od cesty sa rozprestiera veľký park s pódiom. Preteká cezeň uzučký Dolinský potôčik. Časť Manianskeho parku je oplotená bez prístupu verejnosti, lebo tu v neskorobarokovom kaštieli, vybudovanom 1748 Kollerovcami, je od 1975 Ústav sociálnej starostlivosti. Ale kaštieľ vyzerá byť aspoň z vonku v dobrom stave.

Opustil som obec Veľká Maňa a po asfaltke som sa vybral späť do Trávnice. Keď som prišiel k miestnej vinohradníckej lokalite – Stará hora, ktorá je súčasťou Žitavského vinohradníckeho regiónu, so záujmom som si prečítal, aké všetky druhy vín tu dopestujú. Vinári tu žijú spoločensky, dokonca si volia "richtára".

Z asfaltky som odbočil na poľnú cestu poza vinohrady a uvidel som prvé rozkvitnuté ovocné stromy tohto roku. Tak dúfam, že nezamrznú a zarodia. Cesta skončila a ja som videl, že cez pole by som došiel na zelenú značku z obce Vlkas, ktorá sa napája na červenú v mieste nazývanom Šibenica. Keďže našťastie pôda bola suchá, namieril som si to kolmo poľom k miestu stretnutia dvoch značiek. Vyplašil som zase kopec pasúcej sa vysokej.

Záver

Červená značka vedie poľnou alejou a prišiel som po nej k cintorínu v Podhájskej. Môj dnešný rozhľadňovo-kaštieľsky okruh sa uzatvoril. Keďže som mal do odchodu vlaku ešte hodinu čas, zašiel som si do informačného centra vo vchode na termálne kúpalisko po pečiatku. Je tu veľká kniha, kde si môžete prečítať o histórii obce. Zázrivské dobroty som si nekúpil, lebo aj tieto boli zatvorené. Ale zopár ľudí sa trúsilo do krytých bazénov.

Mám za sebou siedmu túru za rozhľadňami Západoslovenského regiónu a pred sebou deväť z tých, čo som ešte nenavštívil. Ale oveľa viac ma teší, čo všetko som sa dozvedel o histórii územia, kde sa nachádzajú. Tomu hovorím dva v jednom.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek