Rozhodol som sa pre túru v jednom z mojich domácich pohorí, buď v Malých Karpatoch, alebo Tribeči. Pri študovaní mapy Malých Karpát mi do oka padli Tisové skaly, Veľká homoľa, kremencové skaly Traja jazdci a na neznačenej trase Kamenné vráta a Kamenný chrbát. Od nich lesom na protiľahlý hrebeň so Skalnatou a vznikol z toho pekný okruh. Mrázik si ma však našiel aj tu.

Trasa

Modra-Piesok, Zochova chata – Tisové skaly – Veľká homoľa – Traja jazdci – Kamenné vráta – horáreň Rybníček – sedlo Javorina – Javorina – Čertov kopec – Skalnatá – Čermákova lúka – Panský dom – Zochova chata

Tisové skaly, Veľká homoľa, Traja jazdci a Kamenné vráta

Po dlhom čase idem na túru sám a ani mi nenapadne, že to tak bude, až na pár výnimiek, po celý zbytok roka. Auto parkujem na parkovisku pri Zochovej chate a už pri prezliekaní cítim, že je chladnejšie, ako som predpokladal, že bude. Dlho neotáľam a z parkoviska po červenej značke, ktorá má bude viesť až na Veľkú homoľu, prebehnem k zjazdovke a zamierim k prvému bodu záujmu – Tisovým skalám. Ide o prírodnú pamiatku, ktorá pozostáva z troch oddelených častí skalného hrebeňa. Tisové skaly vznikli počas treťohorného vrásnenia a predstavujú významnú ukážku genézy Malých Karpát. Názov skál bol odvodený od stromu tis, ktorý tu kedysi rástol, no dnes by ste ho tu hľadali veľmi ťažko. Po prezretí a prelezení skál som sa pohol ďalej smer Hvezdáreň.

Chodník vedie po drevenom mostíku ponad mokraď, samotná hvezdáreň stojí za ním. Astronomické a geofyzikálne observatórium (AGO) Modra-Piesok je profesionálnym výskumným a vzdelávacím pracoviskom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Od hvezdárne chodník pomaly stúpa, zatiaľ na trase nikoho nestretám.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po príchode na Veľkú homoľu ma prekvapuje námraza na korunách stromov a na vrchole rozhľadne a bežec v krátkych nohaviciach a tričku. Ja sa trochu zohrejem čajom a vyberiem sa na rozhľadňu. Na jej vrchole panujú úplne iné podmienky ako dole, fučí vietor a celá vrcholová plošina je pokrytá srieňom. Výhľady nie sú výnimočné, pretože sa navôkol kopia sivé mraky. Nezdržujem sa, zbehnem dole a vyberiem sa k Trom jazdcom. Ide o kremencové bralá, ktoré sa vyznačujú svojou sivou, miestami až sivo-ružovou farbou. Bralá poznajú aj skalolezci, ktorí tu majú niekoľko cvičných lezeckých trás. Skaly sú dostupné aj pre bežných turistov, sú však pomerne vysoké a strmé, preto tu treba byť maximálne opatrný. Je pri nich vybudované odpočinkové miesto s ohniskom.

Pri Troch jazdcoch opúšťam červenú a po pár metroch aj zelenú značku, ktoré sem viedli súbežne z Veľkej homole. Neznačeným, ale dobre viditeľným chodníčkom sa vyberiem k ďalším skalným útvarom – Kamenným vrátam a Kamennému chrbtu. Že budú stáť za to, naznačuje už prvá skala napravo od chodníka, v ktorej sa nachádza malé okienko. Po príchode ku Kamenným vrátam odkladám batoh pri malom ohnisku a idem na prieskum. Páčia sa mi viac ako ich slávnejší predchodcovia, sú divokejšie a mohutnejšie. Nerozumiem, prečo značený chodník nevedie aj sem.

Po prehliadke skál sa poberám ďalej, k záverečnému úseku skalného chrbta, ktorý je pravdepodobne pokračovaním, resp. začiatkom Tisových skál. Na mape vidno, že sú aj s Tromi jazdcami v jednej línii. Hrebeň končí Kamenným chrbtom, posledným a asi najvyšším zoskupením kremencových skál. Tieto som taktiež presnoril a vydal som sa krížom cez stromy k lesnej ceste, ktorá by mala byť nablízku.

Rybníček, Javorina, Čertov kopec a Skalnatá

Lesnou cestou strácam nastúpané metre a zídem k horárni Rybníček. Lesovňa bola postavená na samote na bývalých Pálffyovských pozemkoch okolo roku 1890 - 1892. Tento objekt bol v minulosti pravdepodobne súčasťou niekoľkých domov, ktoré si tu za Rakúsko-Uhorska postavili nemeckí prisťahovalci – drevorubači, miestnymi prezývaní Huncokári. Hoci jej hrozil zánik, dnešný majiteľ sa ju rozhodol zachovať a v súťaži obnovy pamiatok získala rekonštrukcia cenu za najlepšie obnovenú stavbu.

Od horárne idem kúštik zelenou značkou, z ktorej odbočím doľava na žltú smer sedlo Javorina. Stúpam po lesnej asfaltovej ceste, pomaly naberám stratené metre. Pri smerovníku pod sedlom Javorina asfaltku opúšťam a chodníkom vystúpim do sedla. Od bežca na Veľkej homoli som doteraz nikoho nestretol a ani na hrebeni niet nikoho. Odbáčam doprava a po červenej značke vyrazím smer Skalnatá. Opäť pribúda srieň na stromoch a ocitám sa v zimnom lese.

Z chodníka odbehnem na vrchol Javorina, ktorý je pekne označený. Vraciam sa na červenú značku, kde ma zaujme označenie vrchu Jágrová, ktoré je podobné ako označenie Javoriny. Udáva výšku 713 m, no o pár metrov ďalej je však na strome turistické značenie s výškou 737 m. V mapách sa tiež udáva výška 713 m, asi si človek môže vybrať.

Hrebeňový chodník vedie vybielenou cestičkou, z priesekov miestami vidieť na rozhľadňu na Veľkej homoli. Z červenej značky zasa odbehnem na Čertov kopec, ktorý je zaujímavý svojím menom, ale to je asi tak všetko. Na jeho vrchole sa nachádza pár skál a betónové označenie vrcholu. Podľa mena som očakával viac, preto sa vraciam späť na hrebeňovú trasu.

Blížim sa k vrcholu Skalnatej, kde je srieňové zafarbenie najkrajšie, hlavne na ihličnatých stromoch. Na vrchole fučí vietor, ale zdržím sa dlhšie a obzerám si srieňom obalené vetvy stromov či rozkvitajúce puky na konároch. Bitka medzi jarou a zimou prebieha v priamom prenose. Keď som dosť vymrznutý, zídem prudkým chodníkom zo Skalnatej a mierim na Čermákovu lúku. Kontrast medzi bielymi korunami stromov a suchou trávou pod Skalnatou, je najzreteľnejší z lúčky pod Skalnatou.

Čermákova lúka a Panský dom

Na chodníku stretávam po dlhom čase prvých ľudí a pod prístreškom na lúke odpočíva celá skupina turistov. Lúka sa zelenie a za pár dní / týždňov sem budú chodiť na pikniky rodiny s deťmi či partie kamarátov na odpočinok. Dnes asi len pár dobre oblečených nadšencov. Na chvíľu si prisadnem, prehodíme pár slov, dojem zásoby a pokračujem po žltej značke na Panský dom. Na konci lúky ešte obzriem prameň, z ktorého sme si naberali vodu počas poslednej túry. Zaujímavé je, že vtedy začiatkom leta bol prameň veľmi výdatný, teraz koncom zimy ledva tečie.

Pohodlným lesným chodníkom sa dostávam do rekreačnej oblasti Panský dom. Ako prvé ma upúta reklama na občerstvenie a pivo. Ak by som išiel trasu naopak, asi by som sa na jedno zastavil. O chvíľu však budem pri aute, a tak si na zlatistý mok musím počkať domov. Pokračujem asfaltkou po žltej a čítam zaujímavé názvy ulíc – Lokalita K, Lokalita L, Lokalita D. Pred vstupom do lesa si na náučnom paneli prezerám informáciu o histórii Panského domu, ktorý tu stojí 250 rokov. Slúžil ako ubytovňa pre zámožných hostí, neskôr i pre turistov a výletníkov z miest. Nuž veľa sa odvtedy nezmenilo. Posledný úsek lesom vedie lesným chodníkom pomedzi chaty a cez potôčik, po ktorého prekonaní sa o chvíľu vynorím na parkovisku pri aute.

Záver

Na túre som bol najviac zvedavý na skaly Kamenných vrát a nesklamali ma. Na okruhu, ktorým som išiel, je stále čo obzerať – Tisové skaly, hvezdáreň, rozhľadňu, kremencové skaly, horáreň, hrebeň Malých Karpát, Čermákovu lúku či rekreačnú oblasť. Prekvapilo ma počasie v najvyšších polohách, ktoré tiež urobilo túru zaujímavou. Odporúčam ju každému, kto má rád Malé Karpaty a chce vidieť miesta mimo turistických značiek.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek