Napriek procedúram, ktoré budem absolvovať, som si do batoha pribalil vibramky a oblečenie do prírody. Čo ak ma niečo napadne a okolitá príroda ma vyženie do jej zákutí. Nič si však neplánujem, rozhodnem sa počas pobytu a možno sa niečo pekné podarí zrealizovať aspoň na doobedie, či popoludní, podľa časovania procedúr.

Trasa

Lehôtka pod Brehmi, Mlyn – Bralce – Kečka – Janova lúka – Janovské sedlo – Pustý hrad Teplica – Sklené Teplice

Prostredie kúpeľov v Sklených Tepliciach trocha poznám, keď som tu bol hádam pred desiatimi rokmi. Samozrejme, že sa toho dosť zmenilo. Počasie by malo byť počas pobytu priaznivé a tak verím, že sa podarí aspoň na chvíľu vybehnúť do prírody a niečo spoznať nové v okolí. Hľadajúc na mapách ma zaujali PR Bralce, Kečka a Szabóova skala. Na spoznanie oboch by som však potreboval celodennú turistiku a tak sa nakoniec rozhodnem podľa časovania procedúr iba pre jednu z nich.

Bude to Kečka a Pustý hrad s návratom do kúpeľov. To by som mal na doobedie v pohode zvládnuť. Podľa všetkého by deň „D„ mal byť Veľkonočný pondelok. Ráno hneď po raňajkách mám spoj do Lehôtky pod Brehmi, odkiaľ vyrazím za novým dobrodružstvom a spoznávaním miest v okolí Braliec v Štiavnických vrchoch.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zo spoja vystupujem na zastávke Mlyn a od smerovníka s prvými údajmi o trase začínam putovanie. Upieram pohľad do Teplickej doliny. Vľavo nad cestou sa na vrchole Szabóovej skaly ukazuje kríž. Láka ma to, ale dnes tam nepôjdem. Niečo o PR Szabóova skala a Bralce sa dozviem z informačnej tabule pri smerovníku. Možno nabudúce sa pôjdem pozrieť týmto smerom a spoznám vyhliadkové miesto na vrchole steny a s prechodom po opačnej strane nad Sklenoteplickou dolinou.

Bralce a Kečka

Od smerovníka vyrážam cestou do Sklenoteplickej doliny a po niekoľkých desiatkach metrov odbočujem vpravo nad dedinou okrajom lesa, až kým sa nevnorí do lesa. Začiatok putovania je zelenou a žltou trasou až k smerovníku Bralce, kde zelená odbočí vľavo a začne sa stúpanie lesom. Chodník je vystlaný lístím ako na jeseň. Ide sa pohodlne. Je sucho a nad korunami stromov sa ukazuje slniečko. Vyzerá, že budem mať dnes pekný veľkonočný pochod peknou prírodou, ktorá začína naberať zelenú farebnosť rastúcich lístočkov na stromoch. Kde tu sa ukáže kvitnúca kyslička so zatvoreným kvetom, čo sa neprebudil do dnešného nádherného dňa a voňavá fialôčka.

Chodník ma dovedie k prvým skalám a som na prvom výhľade, kde sa otvára panoráma z vrcholku skaly. Západným smerom mám ako na dlani mestečko Hliník nad Hronom a za ním hrebeň pohoria Vtáčnik. Trocha na severozápad je spomínaná Szabóova skala. Nádherné a čarovné pohľady z výhľadu. Modrá obloha a kde tu-sa po nej preháňajú biele mráčiky.

Od prvého výhľadu idem mierne dole, aby som sa opäť dostal vyššie na ďalší výhľad situovaný viac smerom na sever. Je to niekde nad kameňolomom. Kým sa však naň dostanem, obdivujem skaly a zakrpatené kmene stromov. Prechádzam skalným oknom, ktorým vedie chodník. Skaly majú rôzne farebné odtiene. Hnedá, zelená, žltkastá, podľa zloženia minerálov. Kamenné polia pod skalami sú obrastené zeleným machom, ale aj celkom sivé, akoby len teraz boli nakladené s rastúcimi briezkami, na ktorých sa ukazujú zelené lístočky ich prírodného ošatenia.

Chodník pomedzi skaly ma dovedie k veľkému balvanu s tabuľkou a pri ňom sú dva okrúhle kamene. Na tabuľke je niečo o Bralcoch a Kečke a tiež o tom, čo sa tu ťažilo. Tiež o výrobe mlynských kameňov a jaskyniach, ktoré sa v Bralcoch nachádzajú. Som obklopený skalami a tak to vyzerá, akoby som bol v kotli.

Pokračujem nahor pomedzi skaly a po kratšom rebríku idem medzi skalami, ktorým sa dostanem nad ich úroveň. Opäť jeden nádherný výhľad, kde je vidieť časť Žiaru nad Hronom a za ním tiahnuci sa pás hrebeňa vrchov. Dole pod sebou mám Sklenoteplickú dolinu a protiľahlý skalnatý pás tiahnuci sa od Szabóovej skaly v PP Kapitulské bralá smerom ku Skleným Tepliciam. Som na výhľade s názvom vrcholu Kečka (440 m). Vrchol menšej skalnej plošiny s dvomi dierami na vrchole smerujúcimi do jej útrob. Aj odtiaľ mám výhľad smerom na Hliník nad Hronom a Vtáčnik. Chvíľku si tu oddýchnem. Tešiac sa z nádherných výhľadov, aby som pokračoval cez železnú lávku a drevenými schodmi dole pod skalnú plošinu.

Zaujme ma skalná veža a na strome znak jaskyne. Poďme ju však nájsť. Pod stenou plošiny Kečky je vidieť diery, ku ktorým sa idem pozrieť. Dnu však nejdem. Odtiaľ pokračujem okolo kamenných násypov a polí, ktoré sa vytvorili ťažbou. Ich sivé časti pôsobia upokojujúco. Niektoré sú zarastené zeleným machom a pomaly klesám do dolinky, až kým mi smerová značka vpravo neukáže pomedzi kamenné valy smer do ďalšej ťažobnej časti obklopenej stenami. Aj tu mám možnosť obdivovať sivé skalné čaro, ktorým ma chodník vyvedie nad jeho kotol.

Nad jeho skalami pokračujem naspäť do sedla. Odtiaľ zase mierne stúpam nahor pomedzi skalné valy a násypy po ťažbe k poslednému dnešnému vyvýšeniu s výhľadom na Kremnické vrchy. Divokosť pokrútených stromov a okolie zelenajúcej sa hory sú očarujúce. Všetko to navôkol vnímať, aby som si z toho čo najviac uchoval v pamäti. V jednom mieste je vidieť hradný vrch, ale to je ešte ďaleko, kým k nemu dôjdem. Teraz to vyzerá celkom blízko.

Pod stenami vnímam malé nádherné skalné ihly a mohyly, ktoré vznikli ťažbou kameňa. Okolie je posiate briezkami, borovicami a zakrpatenými stromami, ktoré dotvárajú neskutočnú prírodnú atmosféru. Výhľady sú tiež nádherné. Všetko sa zaodieva do zeleného šatu jari. Ťažko sa opúšťa takéto nádherné miestečko v lone matky prírody, ale čas je neúprosný a ešte mám pred sebou dlhú cestu.

Janovské

Lesom po značenom chodníku sa dostanem k väčšej lúke s prístreškom, senníkom a na okraji je smerovník. Som na Janovej lúke (421 m). Moja dnešná zelená trasa sa cez lúku smerom na západ poberá naspäť do Lehôtky pod Brehmi cez Bralce a ja budem pokračovať po žltej, ktorá prichádza od Hliníka nad Hronom cez Lehôtku pod Brehmi smerom na Breziny a neskôr na Zlatý vrch (Goldberg). Mierne stúpajúc sa po desiatich minútach dostanem juhovýchodným smerom do Janovského sedla. Smerovník mi napovie, že zelená prichádza od Bzenice a touto budem pokračovať. Idem na severovýchod a pokračujem východne po lesných cestách, rozkvitajúcou jarnou prírodou. Cestou sa dostanem k malej drevenej chatke pod Dubom. Dorazím ku smerovníku cyklotrás č. 74, kde sa križujú žltá a modrá. Ku Pustému hradu ostáva ešte niečo cez 1 km. Pred hradným vrchom spomeniem ešte jeden pekný výhľad cez rúbanisko smerom na západ a o chvíľku stojím pri smerovníku Pustý hrad.

Pustý hrad Teplica (629 m)

Bol postavený na andezitovom vrchu. Informačná tabuľa poskytne niekoľko údajov a náčrt hradu, ktorý bol postavený v druhej polovici 13. storočia, ale prvá písomná zmienka je z druhej polovice 15. storočia. Mal strážny charakter na ochranu cesty do Banskej Štiavnice. Lichobežníkový tvar 35 x 25 – 45 m, Prešiel držbou viacerými majiteľmi: Ján Jiskra, Ladislav V. Pohrobok, ostrihomský arcibiskup, Matej Korvín, manželka Beatrix Aragonská. Pravdepodobný zánik bol v 17. storočí a od 1807 rozoberali múry na stavbu kostola v Sklených Tepliciach. V

Idem na samotný vrchol, kde stál a pozrieť, čo tam ostalo. Na vrchole je len niekoľko náznakov hradieb. Z najvyššej časti pri smerovníku je výhľad na Sklené Teplice a časť Štiavnických vrchov. Narýchlo si to celé prejdem a urobím zopár záberov. Od smerovníka Pustý hrad začnem zostup po zelenej k odbočeniu zo zelenej trasy pod Pustý hrad, kde budem po štvrť hodinke.

Sklené Teplice

Som na lúčke s poľovníckym posedom, s brezovými hájikmi a bránou cez. Na chvíľku sa zatiahlo a čuduj sa. Padajú snehové vločky. To sa nám narýchlo ochladilo. Je to však len na chvíľu a opäť sa cez odchádzajúci mrak ukazuje slniečko. Stojím pri smerovníku pod Pustým hradom. Odtiaľ to bude iba pol hodinka cesty po žltej do kúpeľov. Prejdem okolo vykrývača telefónnych operátorov. Hrebienkom s malými lúčkami a som nad dedinou. Veľmi pekne sa ukazuje kostol, ktorý je trocha vyššie umiestnený.

Zbehnem uličkou a som v centre kúpeľov. Okolo budov kúpeľných domov a parčíkom, nad ktorým je kostol sa dostávam k hlavnej budove kúpeľov. Prechádzajúc okolo potoka ešte zachytávam čaro vytekajúcej horúcej vody z prameňa, ktorá vytvára nádherný obraz priam akoby z jaskyne.

Kúpeľná obec leží v severozápadnej časti Štiavnických vrchov po stranách potoka Teplá. Prvá zmienka je z roku 1340, keď sa obyvatelia osady živili drevorubačstvom. Alkalicko-sádrové minerálne pramene, ktoré tu vyvierali, používali už vtedy, ale ako kúpele až od roku 1549. Ich teplota je od 28 °C do 53 °C.

Kostol stojí nad jaskynným domom, je zasvätený sv. Lukášovi a pochádza z roku 1807. Socha Jána Nepomuckého stojaca vedľa kostola je ešte oveľa staršia a to z roku 1784. Do intravilánu obce patrí historická zrúcanina Teplického hradu. V minulosti tu bola skláreň a huta pre amalgáciu pri ťažbe zlata. Poloha v Štiavnických vrchoch len dotvára príťažlivosť kúpeľov.

Zhodnotenie

V jarnom počasí som si užil nádhernú veľkonočnú turistiku a spoznal jedno nádherné miesto v PR Bralce. Ich poloha je juhovýchodne od dediny Lehôtka pod Brehmi. Prechádzka v jarnom šate prebúdzajúcej sa prírody a k tomu zaujímavé miesta vytvorené ťažbou kameňa boli úžasné, povedal by som až neskutočné. Výhľady do diaľav tiež stáli za pohľad. To všetko zanechalo v mojom vnútri množstvo pozitívnych pocitov. Skalné steny, sivá tajomnosť a rôznofarebnosť i tvary. Ťažko sa to opisuje, to treba zažiť a vidieť. Jedným slovom si to treba dostatočne užiť. Zostanú len nádherné spomienky a možnosť si to pripomenúť pri ďalšej návšteve. Nádherná príroda a množstvo zákutí, ktoré sa tu nachádzajú. To dnes bol určite len zlomok z toho, čo príroda môže v okolí poskytnúť turistovi a milovníkovi našej prírody.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek