Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Skosené a usušené
Skosené a usušené Zatvoriť

Túra Šikľavá skala, Vysoký vrch, Poráč a Kňazovka – okruh z Olcnavy

Sú tu prázdninové letne a slnečné dni, tak ich je treba využiť peknou turistikou počas víkendu. S priateľmi sme sa dohadovali a nakoniec zhodli, že by to mohlo byť s peknými výhľadmi a zároveň niečo úplne nové.

Vzdialenosť
22 km
Prevýšenie
+1112 m stúpanie, -1112 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 24.07.2021
Pohoria
Volovské vrchy - Hnilecké vrchy - planina Galmus
Trasa
Voda
pramene v Poráči
Doprava
Spišská Nová Ves (vlak, bus) - Olcnava (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1111 Košice sever (1:50.000)

V poslednej dobe sa trocha viac zameriavame na Volovské vrchy. Dnes to bude v časti Hnileckých vrchov a planiny Galmus. Aj menšie pohoria majú svoju krásu a príroda v nich vie tiež dostatočne očariť turistu a zanechať v ňom množstvo pekných spomienok na čas strávený v nej. Chceli by sme navštíviť vodopád Šikľavá skala, jaskyňu Šarkanova diera a výhľadový bod nad Poráčom - Veľký vrch. Spiatočná cesta bude cez vyhliadku na Kňazovke s útulňou Dobrého pastiera. Veď uvidíme, či na konci budeme spokojní s navrhnutou trasou.

Trasa

Olcnava – vodopád Šikľavá skala – Dievka, poľ. chata – Humence – Šarkanova diera – pod Vysokým vrchom – Vysoký vrch – pri Kríži – Poráč – Zbojnícky stôl – Kňazovka – Olcnava

Sobotné ráno sa stretávame vo vlaku smerom na Košice, kde prestupujeme na osobný vlak do Popradu s lístkom do Olcnavy a naspäť. Počasie vyzerá, že nám vydrží počas celého dňa. Dúfajme, že nás nezastihne letná búrka z tepla, ale na druhej strane, mali by sme byť pripravení a nespoliehať sa len na predpovede počasia.

Stojíme pri smerovníku a informačnej tabuli, ktorá je čiastočne poškodená vandalom. Poniektorí sme takí, že si nevážime niektoré veci urobené pre ľudí k oboznámeniu sa s obcou a okolím. Môžeme spoločne vyraziť za dnešným letným dňom. Kráčame okolo trate až k budove a oploteniu. Značka by mala viesť popri trati, ale je to tam prehradené, tak hľadáme, ale nenachádzame odbočku. Vyšliapeme až na vrchol lúky, ale nikde pri vstupe do lesa žiadna značka. Tak poďme naspäť, ale aspoň sme za námahu odmenení pekným výhľadom. Je vidieť Spišský hrad.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vraciame sa podjazdom do dediny a odbočujeme vľavo smerom ku kameňolomu, aby sme sa dostali na značkovanú trasu. Hneď za druhým podjazdom je vľavo na stĺpe značka. Tak poďme konečne po nej. Cesta sa stáča smerom k lomu, a tak sa ideme pozrieť aj k nemu a potešiť sa trocha z výhľadu. Opäť však nevidíme odbočenie trasy v húštine vedľa prístupovej cesty nad kameňolom, tak sa musíme vracať a hľadať. Nechce sa mi vracať, a tak strmo dole schádzam kamennou sutinou na lesnú cestu podo mnou, ktorá je pravá. Mám nájdené prvé označenie trasy na strome. Počkám priateľov a spoločne kráčame dolinou. V tieni stromov sa kráča fajn.

Upúta ma menšia dolina vľavo, ale po nazretí ma nezaujme, a tak pokračujem až k miestu, kde sa značkovaná trasa stáča vľavo hore a ňou budem pokračovať ďalej. Tu počkáme na celú skupinu a spoločne vyrazíme stúpajúc hore Kamennou dolinou. Dovedie nás ku skalnej stene. Dorazili sme k prvej naplánovanej zaujímavosti dnešnej turistiky, k vodopádu.

Šikľavá skala

Planina Galmus je rozdelená Poráčskou dolinou a je v nej viacero dolín. Jednou je spomenutá Kamenná, v ktorej je desať metrov vysoký vodopád. Hneď pod skalnou stenou je smerová a informačná tabuľa, ktorá nám priblížila údaje o vodopáde, doline, planine Galmus, o flóre a faune. Tu sa na chvíľku zastavujeme, aby sme si dôkladnejšie obzreli samotný vodopád. Názov zodpovedá množstvu vodu, ktorá steká po stene nadol. Smerovník nám napovie, že sme v 640 m a za pol hodinku dorazíme k chate Dievka. Opačným smerom je to do dediny 3/4 hodinka cesty k železničnej stanici. Oddýchli sme si a strmo stúpame ľavou stranou nad skaly. Ideme lesom a dolinou stále hore. Spomeniem ešte menšiu jaskynku v skalách. Dolina nás vyviedla na rúbanisko a chodník cez rúbaň k smerovníku a chatke.

Chata Dievka (730 m)

Ide o poľovnícku chatku, ktorá je oplotená dreveným plotom a pozostáva z dvoch budov a chatky z doby táborov. Pod drevenou chatou sa pod prístreškom dá posedieť. Aj na lúčke pred chatkou pri smerovníku je stôl medzi stromami a kmene zo stromov na sedenie. Pekné miestečko na chvíľku oddychu i na občerstvenie. Na lúčke poletujú pestrofarebné motýle a rôzny hmyz. Kvitnúce kvety a steblá tráv sú pre nich neoddeliteľnou súčasťou ich života. Naše prepotené trička sa sušia na oplotení chatky v lúčoch slnka, ktoré sa občas schová za biele oblaky.

Opúšťame lúčku pri chate a smerom na západ pokračujeme lesom po lesnej ceste pol kilometra k prvej lúke s výhľadom do doliny. Na jej okraji v tráve pod borovicami objavujeme hríby - siniaky, ktoré potešia naše objektívy. Ešte necelé dve stovky metrov a sme na veľkej lúke s výhľadom na okolie. Na nej odbočujeme na juh a schádzame dole lúkou do sedla. Minieme poľovnícky posed a po chvíľke stojíme pri smerovníku Humence (670 m).

Odtiaľ by sme mohli ísť rovno pod Vysoký vrch, ale nás láka návšteva jaskyne, ktorá sa nachádza na miestnom červene značenom okruhu. Sme všetci, a tak môžeme pokračovať - odbočujeme vľavo od smerovníka a lesnou cestou pokračujeme pod lesom a okrajom lúky, kým sa nedostaneme do zalesnenej časti zvážnice. Na lúke občas niečo vyfotím a teším sa z jej pestro sfarbenej palety kvetín a poletujúceho hmyzu a motýľov. Dorazili sme na ohyb cesty, kde sa vpravo odkláňa značka a začíname stúpať prudšie nahor chodníkom. Po chvíľke námahy sme pod prvými skalami a točiac sa vpravo nás chodník dovedie pred jaskyňu.

Jaskyňa Šarkanova diera a Chyža

Ide o dve jaskyne. Šarkanova diera sa skladá z dvoch časti, a to verejnosti prístupnej a neprístupnej časti. Nachádza sa v severnej časti Vysokého vrchu v jeho rázsoche. Je dlhá 177 m. V roku 1878 v nej objavil Samuel Roth kosti z jaskynného medveďa, vlka, brava a jaskynného leva. Je významnou paleontologickou a archeologickou lokalitou. Občas sa rozširuje do siení a dómov. Najznámejší je Vysoký dom.

Čelovka patrí do povinnej výbavy turistu. Už ich máme zapnuté a vchádzame dovnútra, aby sme si jaskyňu pozreli. Prechádzame, ohýnajúc sa v nižšej časti, aby sme sa dostali do širšej a vyššej. Steny sú vo svetle čeloviek záhadné. Farby minerálov tu vytvorili mnoho obrazov na stene jaskyne, ktoré vytvárajú tajomné tvary postáv, akoby z rozprávok. Mátohy, víly a všetko, čo si kto vie vo svojej fantázii predstaviť. Na strope sú menšie brčká, natečené vejáre a menšie závoje. Dostali sme sa k uzatvorenej časti. Niekto vylomil mrežu a železná bránka je pohodená na zemi. V neprístupnej časti sa nachádza Vysoký dom.

Opúšťame jaskyňu a vychádzame von na slnečné svetlo. Len niekoľko metrov severnejšie a tri vyššie je ďalšia jaskyňa s názvom Chyža, je menšia a vznikla eróziou. Pred portálom je infotabuľa o jaskyniach, prístrešok a smerovník. Máme čas na oddych a práve k tomu nám poslúži altánok. Doplnenie tekutín a niečo pod zub nám padlo vhod a teraz nás čaká posledná časť prechodu nad dedinu Poráč a vyhliadkový Vysoký vrch.

Nasleduje strmšie stúpanie okolo skál a potom ešte na hrebeň ku skalkám. Pred nimi sa oddeľuje od červenej trasy náučný chodník smerom na Poráč Park. Od nich pokračujeme miernejšie po červenej miestnej značke lesom, až kým sa nedostaneme na planinu s lúkami. Tam sa stáčame vpravo, aby sme po chvíľke pred sebou videli vyhliadkový vrch, na ktorý sa mienime dostať. Neskôr máme pekný výhľad. Vidíme časť dediny a Slovenský raj pred sebou, ale samotný výhľad nás ešte len čaká. Dorazili sme k smerovníku pod Vysokým vrchom a ostávajú posledné metre na vrchol.

Vysoký vrch (874 m)

Vyhliadkový vrch nad dedinou Poráč na jej severnej strane. Sme hore a naskytá sa nádherný výhľad. Nie je to ideálne, ale aj tak vidieť na sever k Levočským vrchom. Východne je Branisko so Sľubicou, južne je to planina Galmus a Volovské vrchy a západne zas Slovenský raj. Vrcholky Vysokých Tatier však dnes skrývajú mračná preháňajúce sa oblohou. V slnečných lúčoch sa ukazuje Spišský hrad a západnejšie Spišská Nová Ves. V Poráči je vidieť ťažobnú vežu bane. Nádherné to je a ani sa nechce ísť odtiaľ preč, len sa dívať a dívať na okolie. Je však čas pokračovať a ísť ďalej, veď do Olcnavy naspäť je to ešte ďaleko a čaká nás niekoľko pekných miest. Schádzame dole k smerovníku pod Vysokým vrchom a potom pri Kríži odbočujeme dole po lúčnej ceste smerom na Poráč. Značkovaná trasa nás dovedie k obecnému úradu.

Poráč

Zisťujeme, či náhodou nie je otvorená krčma. Je pandémia. Máme však šťastie a tak si pochutnáme na kofole a posedíme pri chladivom pivnom moku. Kofolka schladila moje rozhorúčené vnútro, a tak hovorím priateľom, že sa idem prejsť dedinou. Potom budem pokračovať v plánovanej ceste na Zbojský stôl, kde ich počkám pri smerovníku. V Poráči zájdem ku gréckokatolíckemu chrámu. Hneď pred krčmou je malý parčík, kde je smerovník a infotabuľa o troch poráčskych okruhoch banského náučného chodníka. Červeného, modrého a zeleného okruhu. Pred OcÚ je pamätník padlým v oslobodzovacích bojoch a tabuľa o dátume oslobodenia obce. Fotím si drevenicu a zastavím sa pri prameni vedľa zastávky. Pri smerovníku je len o niekoľko metrov infotabuľa o Poráči a planine Galmus. Na smerovníku je červená trasa z Margecian do Matejoviec nad Hornádom. Modro značená bude sčasti mojou a ide zo Švedlára ku chate Galmus, zelená cez Šikľavú skalu a Olcnavu k rybníku Za Hurou. Nechýbajú tiež jazdecké a lyžiarske trasy v okolí. Hneď vedľa je niečo o cykloregióne Spiš vrátane trás na smerovníku.

Odtiaľ kráčam až nad dedinu po modrej značke, ktorá ma okolo dreveného kríža a požiarnej zbrojnice dovedie nad lúky s výhľadom. Traktory práve zhrabávajú pokosené a vysušené seno do riadkov a pohľad cez dolinu pôsobí pekným dojmom. Vidím časť do Poráčskej doliny a za ňou Slovinsku skalu. Viac vpravo je to Bukovec a Holý vrch. Kráčam chodníkom okrajom lesa a snažím sa zachytiť čo najviac krásy do svojej pamäte. Poletujúce pestrofarebné motýle ma sprevádzajú poletujúc z kvetu na kvet.

Zastavujem sa na chvíľku až pri drevenom kríži na okraji lesa. Odtiaľ mierne stúpam lesom ku hrebeňu, kde sa ukáže menšia vápencová skalka vedľa cesty. Na výhľadoch upieram oči do zelených dolín a na okolité vrcholky neznámych vrchov. Občas sa spoza mraku objaví slniečko, aby ukázalo hrejivú silu. Po celej ceste ma sprevádzajú ihličnaté stromy. Konečne som pri smerovníku Zbojský stôl. Odtiaľ budem kráčať v spoločnosti priateľov po žltej trase do Olcnavy. Dávam si dole ruksak a čakajúc na priateľov si občas odfotím niečo zaujímavé. Kvietok, čo nájdem, či motýľa, ktorý si sadne neďaleko na kvet a tak si krátim čas, kým dôjdu kamaráti. Už ich vidím, dorazili, ale aj oni si potrebujú trocha vydýchnuť a napiť sa, aby mohli pokračovať žltou trasou. Odbočujeme vľavo a lesom a lúčkami sa po dvadsiatich minútach dostaneme na Kňazovku.

Kňazovka a Raj

Na vrchole je drevený kríž a oltár, pred ktorým je osem dlhých lavíc z kmeňov stromov. Zaujímavé miesto. Na kríži je napísaný žalm: „Ľudu nech vrchy prinesú pokoj a pahorky spravodlivosť.

Kopec leží vo Volovských vrchoch v podcelku Hnilecké vrchy a na planine Galmus. Občas sa tu konajú bohoslužby. Na skalnej vyhliadke je menšia kaplnka so sochou Panny Márie. Nazýva sa Skala a je z nej vidieť Olcnavu, Hornádsku kotlinu, Levočské vrchy, Branisko a Vysoké Tatry. Tridsať metrov východne je vyhliadka Skalka, z ktorej je vidieť na Dreveník a Spišský hrad. Hore je ohnisko, prístrešok s možnosťou prespať a vedľa je útulňa Dobrého pastiera. Je 4 m dlhá, 1,8 m široká a 2 m vysoká. Nad dverami je obraz dobrého pastiera. Vo vnútri je lavica a priestor na spanie pre sedem ľudí. Dole päť a hore dvaja. Je trojuholníkovitého tvaru so sedlovou strechou.

Kým si priatelia oddýchnu, mám čas zájsť asi 200 metrov po skalnom hrebení a obzrieť si skalky. Vraciam sa späť, aby sme spoločne pokračovali po žltej prevažne listnatým lesom k vrcholu Raj. Na jednom strome zbadám kríž z krížovej cesty - zastavenie VII. Viac som ich nepostrehol. V skalách vrchu Raj je skalka Mních. Celé to obídem pod skalkami a vraciam sa naspäť na lesnú cestu. Vľavo je potom ešte jedna skalná stena. Ale na ňu už nejdem pozrieť. Pokračujeme hrebeňom lesnou cestou stále nižšie a nižšie. Konečne sme z lesa vonku na lúke nad Olcnavou s nádherným výhľadom na Spišský hrad a Branisko. Nejdeme však po lúke do dediny, ale držíme sa značenej trasy, ktorá sa stáča dole vpravo, až dôjdeme na spevnenú cestu pri potoku.

Stojí tu drevená chata a opri nej železná skriňová nadstavba z vétriesky. Okolo potoka a pribúdajúcich rodinných domov sa dostávame do centra dediny k autobusovej zastávke vedľa požiarnej zbrojnice. Hľadáme krčmu a je otvorené, tak pred odchodom na železničnú stanicu padne vhod chladivá kofola. Samozrejme, že si chcem trocha obzrieť dedinu a nájsť niečo zaujímavé, tak odchádzam s jedným zanieteným priateľom skôr.

Vidíme starší dom a zastavujeme pri vchode s nápisom Ave Mária. Je tam kostol, a tak ideme k nemu sa trocha pozrieť aspoň z diaľky. Práve prichádzajú ženičky na večernú modlitbu, a tak sa zdravíme. Majú rúška, veď je doba pandemická. Vraj či sa nechceme pozrieť dnu, že kostol je moderný, ale vraj pekný. Hľadáme rúška a už sa prechádzame kostolom, aby sme si z neho urobili niekoľko pekných záberov. Oltár, ikony a krížová cesta. Odchádzame z kostola a ešte nejaké zábery zvonku a sme opäť na ceste pred kostolom. Dostávame sa k podchodu pod traťou a k zastávke, kde sme ráno vystúpili z vlaku. Je tu smerovník, infotabuľa a koniec nášho putovania za krásami Spiša.

Záver

Predstavy sú jedna vec a skutočnosť druhá. Bola krajšia ako predstava. Očarujúca príroda bola celou trasou. Plno pekných výhľadov. Nádherné lúky plné kvetov a poletujúceho hmyzu i motýľov. Trochu namáhavejší bol výstup k jaskyni. Zaujala jej nevšedná krása, aj keď išlo o menšiu jaskyňu. Planina Galmus a jej príroda nám dnes ukázala, že na sever Volovských vrchov sa určite budem chcieť vrátiť a spoznať jej ďalšie zákutia,. Je to predsa len dosť veľké územie s množstvom dolín, planín, nádherných lúk, skál a plné výhľadov. Musím povedať, že matka príroda nás nikdy nesklame, ale poskytne nám vždy to najkrajšie, čo v nej je. Zo strany turistu by sme sa tak isto mali správať aj my v nej, aby aj pri ďalšej návšteve sme pocítili jej nevšednú i prirodzenú krásu a jej čaro.

Fotogaléria k článku

Najnovšie