Forma

Kniha má formát 16, 5 x 24, 664 strán. Na prvý pohľad prekvapí svojou mohutnosťou, ktorá je však vzhľadom na obsah pochopiteľná. Tvrdá väzba poskytuje budúcemu majiteľovi záruku, že sa mu ani pri menej obratnej manipulácii nepoškodí natoľko, aby z nej nemohol čerpať potrebné vedomosti. Každopádne na chatu by som ju nebral a preto je dvojnásobne dôležité pracovať na svojom zdokonaľovaní doma a dôsledne.

Obsah

Obsahová stránka publikácie je dostatočne prehľadná a poskytne užívateľovi pohodlnú orientáciu v danej problematike. Kniha má päť obsiahlych kapitol, zaoberajúcich sa lanami a ďalšími technickými pomôckami, výstrojou a výzbrojou, nielen pre horolezectvo, ale aj speleoalpinizmus a canyoning. Osobitne sa potom venuje jednotlivým športom – horolezectvu, vysokohorskej turistike, klettersteigom, skialpinizmu, speleoalpinizmu a canyoningu. Posledná kapitola sa venuje bezpečnosti – zahŕňa počasie, prvú pomoc, táborenie a bivakovanie, prehľad horolezeckej literatúry.

Radenie kapitol sleduje logickú nadväznosť. Dôležitým prvkom knihy je upozornenie, že rady a návody opísané v knihe nemôžu obsiahnuť všetky aspekty opisovaných športových disciplín a preto dodržanie popísaných postupov nemusí za všetkých okolností zaručiť bezpečnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že publikácia je metodický materiál slúžiaci ako návod na bezpečné vykonávanie danej činnosti, pôsobí prekvapujúco vyhlásenie, že autori neručia za prípadné ujmy vzniknuté používaním tejto knihy.

V rámci koncepcie knihy, teda obsahu jednotlivých kapitol, pokladám za nešťastnú sumarizáciu všetkých možností postupov bez zvýraznenia najlepšieho a najbezpečnejšieho spôsobu realizácie. Metodický materiál by mal obsahovať jednoznačné a najlepšie odporúčanie. Ostatné, menej vhodné spôsoby realizácie by mohli byť spomenuté a tiež jasne označené ako ďalšie alternatívy. Táto postupnosť sa vzťahuje na všetky kapitoly súvisiace s bezpečným používaním materiálu (naväzovanie na lano, zlaňovanie, a i.)
Naopak by som vyzdvihol poslednú kapitolu Dodatky a prílohy, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou, počasím, prvou pomocou atď. Kapitola je informačne veľmi hodnotná, osobitne sa mi páči spracovanie lavínovej problematiky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V knihe je niekoľko krátkych farebných fotopríloh, väčšinu obrazovej dokumentácie však tvoria ilustrácie. Tieto obrázky považujem za jeden z najvážnejších nedostatkov publikácie, predovšetkým, čo sa týka presnosti. V súvislosti s obsiahlym popisom jednotlivých kapitol musíme mať na zreteli používanie obrázkov ako predlohy. V obrázkoch, ktoré predstavujú správne prevedenie určitej činnosti, musí byť správna nielen tá činnosť, ale aj ostatné bezpečnostné zložky (prilba, správne štandovanie, istenie cez odporúčanú istiacu pomôcku, prsný úväz, a i.). Autori sa snažili vyhnúť bežne dostupným metodickým materiálom, ako napr. Petzl katalóg a použili menej dostupné materiály amerických publikácií a príručiek horských vodcov, ale mohli sa inšpirovať precíznosťou prevedenia všetkých opisovaných činností v spomínaných podkladoch. Obrázok je prvý hlavný kontakt a príklad. Pri obrázkoch nesprávneho použitia mohli vždy uviesť použitie správne. Vzhľadom na tieto skutočnosti by som odporúčal hlavne začínajúcim lezcom a nadšencom príbuzných disciplín konzultovať navrhované riešenia s niekým skúsenejším.

Publikácia je propagovaná ako prvotina v oblasti interdisciplinárnych športových odvetviach využívajúcich horolezecké vedomosti a zručnosti. Z tohto titulu logicky otvára dvere prípadným nasledovníkom, ako aj športovcom, pre ktorých je obsah možno jediným zrozumiteľným zdrojom „správnych“ informácii. Práve preto si autori mali dať záležať na čo možno najvyššej kvalite predostieraných poznatkov a odporúčaných postupov.
V oblasti kaňoningu napríklad chýba obrazová príloha polôh, schématické popisy používané v sprievodcoch a plánovaní túr v kaňonoch, kde sa začiatočník môže bez zbytočných rizík oboznámiť s dĺžkou a obtiažnosťou kaňonu, počtom a dĺžkou zlanení, ústupovými cestami, prevýšením, miestom nástupu do kaňonu a inými dôležitými informáciami, ktoré sa v poslednej dobe stávajú rovnako bežné ako pri výstupoch v horách (schémy lezeckých ciest). Nedá mi inak ako znovu apelovať mimimálne na metodiku od firmy Petzl, kde je napr. zlaňovanie riešené tak, aby v prípade akéhokoľvek problému mohol najskúsenejší člen skupiny bez veľkých ťažkostí ostatným pomôcť- proste ho spustí. Duch tejto kapitoly vyznieva v hesle „ povedzme im, ako sa hýbať, zlaňovať už vedia, a ostatné nech si riešia sami“.

Niekoľko konkrétnych postrehov chybnej informácie

Metodika musí dodržiavať určitú postupnosť učenia. V drvivej väčšine sa postupuje od ľahkého k ťažkému a od najlepšieho k najťažšiemu (najkomplikovanejšiemu). Napr kapitola o lezení v ľade (str. 273) začína francúzkym štýlom výstupu. V rámci algoritmizácie mohla začať chôdzou po zľadovatelom, menej strmom teréne, kde by sa začiatočnici mali možnosť naučiť našľapávať na všetky hroty, naučili chodiť na široko, a získali „pocit mačiek“. Následne mohli spomenúť výstup „stromčekom“, špičky od seba, päta k sebe, a potom by nasledovala fr. technika s podporou cepínu. Tento postreh je však subjektívny pohľad. Na druhej strane vychádza z nutnosti praxe.

Na str. 279 je obrázok lezca sediaceho na štande v cepíne. Aj ked je istený do štandu, táto chyba v prevedení pri začínajúcich lezcoch a zlej kvalite ľadu, prípadne zlom osadení štandových istení by mohla spôsobiť ohrozenie ističa aj prvolezca. Vlasné sebaistenie v štande musí byt jasne naj. Zároveň upozorňujem na moment kreslený v obrázku, kedy prvolezec spadne, a bez prvého istenia a väčšom preklze môže lano v sebaistení ističa poškodiť trením.

Zlaňovanie z hrušky na str. 268 by malo byť na začiatku istené. Rovnako ako zlaňovanie z Abalakových hodín a zlaňovania v prípade obrázku 333. Mimochodom, tento spôsob zlaňovania (obr. 333, str. 280) by som v metodických materiáloch vôbec neodporúčal. Abalakové hodiny mohli mať popísané nosnosti v závislosti od vzdialenosti dier, uhla smerovania skrutiek, kvality ľadu a vonkajšej teploty.

Taktiež považujem za nešťastné uvádzať v metodickej príručke synchronizované zlaňovanie (str. 234), pri ktorom často dochádza k ľahším aj smrteľným zraneniam. Kapitola o prvej pomoci obsahuje zastaralé informácie – resustitácia na obr. 449. Podľa nových je počet dychov 2x ku 30 stlačeniam srdca. V kapitole o morfológii a horolezeckom značení na str. 557 a 636 chýba pre začiatočníkov obrázok znázorňujúci napr. policu, vhĺbenie, rampu, a i.

Záver

Hodnotenie práce iných je zložitá vec a v každej práci sa nájdu aj negatívne postrehy. Nevýhodou je, že v našom športe ide pri chybách o viac, ako by sme chceli. Autori sa popasovali s výzvou, ktorá visela vo vzduchu už niekoľko rokov a tento zápas je syzifovská práca. Nádherné a chvályhodné je, že túto prácu dotiahli do konca. Kniha predstavuje sumarizáciu množstva doteraz známych poznatkov. Na druhej strane je škoda, že autori premárnili možnosť vytvorenia jedinečného, bezchybného a všeobecne použiteľného metodického materiálu. Kvôli obrovskému množstvu informácií je pre začiatočníkov kniha zbytočne ťažká a doslova preplnená poznatkami, na druhej strane pre skúsených lezcov a interdisciplinaristov je zbytočné venovať pozornosť elementárnym záležitostiam (kniha nie je ani inštruktorská príručka).

Knihu by som odporúčal všetkým nadšencom a športovcom v oblasti horských športov ako predlohu pre rozšírenie svojich vedomostí. Na druhej strane odporúčam pristupovať k jednotlivým oblastiam diferencovane a menej jednostranne. Poznatky získané publikáciou skúste konzultovať, jedine tak ich správne pochopíte a nakoniec si ich bezpečne a nadlho zapamätáte.

Prajem veľa príjemných chvíľ pri šedej teórii a nekonečný pocit radosti v sviežozelenej praxi.

Fotogaléria k článku