Trasa

Lančár – opevnený kostol sv. Michala archanjela – Chríb – Dúbrava – Orlie skaly – lúka Sprosná – Barónov hrob – Veľká pec – Malá pec – Tlstá hora – Čerenec – Prašník

Kostol nad Lančárom

Vychádzajúc z Lančára, vidíme pred sebou na lúčnatom návrší múrmi ohradený kostol. Návršie sa nazýva Chríb, čo značí toľko ako hrb, malý kopček a kostol je zasvätený sv. Michalovi. Čo sme však vôbec nečakali, kostol je otvorený a tak sa ideme pozrieť dnu.

Sprvu ma prekvapí, aký je kostol maličký. Zvonku pôsobí stavba mohutne, a tu vnútri celý priestor zaplnený, že sa doň iba s ťažkosťami pomestíme. Ale možno je to tým, že je nás vyše dvadsať. Sú tu dva oltáre, vyvýšená kazateľnica, drevená empora s obrazmi svätých a všade na strope i stenách úžasné maľby. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou a rozhodne odporúčam jeho návštevu.

Po prehliadke kostola zídeme k tabuli miestneho náučného chodníka. Trasu tvorí päť tabúľ venovaných obci, jej histórii i okolitej prírode. Texty sú aj tu na môj vkus dosť pridlhé, tak mi len v rýchlosti padne do oka opis nášho najmenšieho hada, užovky hladkej. Tu začína aj značenie. Nie je to však klasická turistická značka, ani delený štvorec miestnej značky, ale originálny miestny výtvor.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Orlie skaly

Po pravej strane máme prírodnú rezerváciu Chríb, kde je predmetom ochrany kavyľmi porastená step a rozličné vzácne rastlinky. Tu z cesty však vidíme iba jednotvárny rovnoveký borovicový les. Nie, že by nám to prekážalo, v lese je príjemne a pohodlná je aj cesta, ktorou kráčame, takmer po rovinke. Na rázcestí opustíme miestne značenie, odbočíme doprava a popod zalesnenú Dúbravu zídeme k Orlím skalám. Tu nás čaká krátky výstup vyšliapaným chodníčkom na hrebeň Orlích skál. Prvé menšie skalky sú ukryté medzi nízkymi stromami a nie je z nich žiadny výhľad. Sú však vhodné na posedenie a malé občerstvenie, čo pravdaže hneď využijeme. Za výhľadom potom prejdeme kúsok po hrebienku na okraj skál.

Odtiaľto je veľmi pekný pohľad na najvyššie vrcholy Malých Karpát, mohutný masív Zárub a Veterlína, rozložitý dvojvrchol Geldeka i v pozadí vyčnievajúcu špicatú Vysokú. Viac napravo uzatvára obzor Klenová, najvyšší vrch Brezovských Karpát. Tu sme sa opäť pripojili ku značke, tentoraz je to náučný chodník s tradičným zeleným pásom. A je tu tabuľa Štátnej ochrany prírody, informujúca o chránenom území Orlie skaly.

Zo skál schádzame nadol k veľkej lúke Sprosná. Je úplne rovná a celkom mi pripomína Veľkú lúku na Muránskej planine. Pravdaže, Sprosná nie je obklopená smrekmi, ale listnáčmi, nie sú tu kone, ale nie sú tu ani autá, domy a okrem nás ani žiadni turisti. Takmer pol kilometra pôjdeme po nej, kým opäť vojdeme do hory.

Veľká pec

Odbočíme ešte k hrobu baróna. Samotný náhrobok je v dobrom stave, len nerozumiem, načo bolo potrebné pôvodný náhrobný kameň doplniť doskou so slovenským prekladom. Latinské nápisy na kostoloch predsa tiež neprekladáme a ani na cintorínoch som sa s niečím takýmto nestretol.

Pokračujeme opäť príjemnou lesnou cestičkou, miestami zhliadneme žlto kvitnúce veternice a čoraz častejšie bielo a fialovo kvitnúce chochlačky. Pribúda medvedí cesnak, ktorého listy si po troške natrháme. Pri tabuli náučného chodníka venovanej Veľkej peci odbočíme na neďaleký vrchol. Veľká pec je dôležitou archeologickou lokalitou z obdobia paleolitu. V jaskyni sa tu našli kosti mamuta, nosorožca, hyeny, koňa, pišťucha... Tak o zvierati menom pišťuch čítam prvýkrát. Na internete po dlhšom hľadaní nájdem, že slovenský názov zvieratka je pískavka a príbuzná je zajacom, či králikom.

Vystúpime popod mohutné bralo a ocitneme sa na plošinke pred jaskynkou. Sú tu ľudia, opekajú si klobásky na malom ohnisku. Chvíľku sa porozprávame a tiež načneme svoje zásoby. Väčšia skupinka sa spod jaskyne vracia rovnakou cestou, podaktorí sa ešte podujmeme obísť vrchol dookola po nenápadnom chodníčku. Vystúpime na samotný zalesnený vrchol Veľkej pece, pravdaže aj tu prevažujú borovice, a potom na vyhliadku neďaleko neho. Výhľad stadiaľto nie je až tak atraktívny, pomedzi stromy vidno údolie Váhu a hrebene Považského Inovca.

Malá pec

Z Veľkej pece zídeme k oploteniu veľkej obory s chovom muflónov a danielov. Poľovníci si tu môžu za mierny poplatok dopriať potešenie a získať parohy uvedených zvierat. Od plota chodníček stúpa po lúkach s peknými pohľadmi na Považský Inovec, nad ktorým vidíme tmavé mračná s pásmi silného dažďa.

Na samotnom vrchole Malej pece je veľká priechodná skalná brána vytvorená v pieskovci pôsobením vetra. Brána i vrch okolo nej sú vyhlásené za prírodnú pamiatku. To však neprekáža miestnym obyvateľom, ktorí si neďaleko postavili prístrešky z guľatiny a veľkých plachiet.

Je tu hustý porast borovíc. Ktovie, azda aj tu budú niekedy v budúcnosti odstraňovať borovice, aby sa uvoľnil priestor pre vzácne teplomilné rastliny, tak ako sa to deje na niektorých miestach Malých Karpát.

Zostúpime naspäť ku plotu zvernice a vyberieme sa na opačnú stranu. Objavíme niekoľko planých čerešní, ktoré práve začínajú kvitnúť. Ideme dlho popri plote, zver v obore však nevidíme.

Tlstá hora

Nakoľko nám do odjazdu autobusu zostáva hodná chvíľa, pozrieme do mapy, čo by sa tu ešte dalo vidieť. Tlstá hora? Podľa fotografie to vyzerá byť nezaujímavý zalesnený kopec s vykrývačom. No keď prídeme na odbočku s tabuľou náučného chodníka, predsa len sa odhodláme prejsť pár metrov k vrcholu. Les je tu nahusto posiaty kvetmi chochlačky a listami medvedieho cesnaku, ktorý tu silno rozvoniava. Tlstá hora je významné archeologické nálezisko. Hradisko tu bolo v staršej dobe železnej, ďalšie nálezy pochádzajú z 15. storočia. My tiež spozorujeme akýsi val. Nevieme však posúdiť či ide o zvyšky hradiska alebo o násyp zo stavby vykrývača. Nazbierame si ešte trochu cesnakových listov a poberieme sa za tými, čo Tlstú horu vynechali. Čaká nás malé prekvapenie.

Čerenec

Klesáme k Prašníku a zdá sa, že okrem miestneho pohostinstva máme všetky zaujímavé miesta za sebou. V bukovom lese, ešte úplne bez listov, ma zaujme ojedinelý strom, ktorého kmeň je celý obrastený brečtanom. Za odbočením úzkej dolinky zídeme k ďalšej informačnej tabuli náučného chodníka. Je venovaná blízkej prírodnej rezervácii Čerenec. Dozvedáme sa, že sa tu chránia zvyšky lesostepných spoločenstiev a že lokalita je významná bohatým výskytom ponikleca veľkokvetého a iných chránených rastlín. Podľa mapy sem vedie odbočka náučného chodníka, tak sa ideme pozrieť.

Malý briežok je zakvitnutý žltými prvosienkami a sivomodrými poniklecmi. Kvetov sú desiatky, niektoré začínajú kvitnúť, iné práve naplno rozkvitajú. Úzky chodníček vedie naprieč rezerváciou a za jej okrajom trošku strmšie klesá k Prašníku. Autobus nám ide až o hodinu a tak zostávajúci čas oddychujeme v miestnom hostinci pri jedle i lahodných nápojoch.

Záver

Vychádzka to bola veru mimoriadne vydarená. Na začiatku kostol s unikátnymi maľbami, cestou tri prekrásne skaliská, vyhliadky a jaskyňa a na záver rozkvitnuté vzácne rastliny. Vyšlo aj počasie, tak akurát, občas slniečko, občas pod mrakom. Bol som v týchto miestach prvýkrát a dúfam, že nie posledný raz.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek