Sitno (1009 m)

Sitno je najvyšší vrch pohoria Štiavnické vrchy. Nachádza sa v centre pohoria, je z neho výhľad na všetky svetové strany, ale aj naopak. Sitno je dobre viditeľné z mnohých, aj vzdialených vrchov. Jeho silueta oblého chrbta s „paličkou“ na vrchu (vysielač) je dobre identifikovateľná.

Zalesnená krajinná dominanta je erózny zvyšok rozsiahleho pyroxenicko–andezitového prúdu. Mierne naklonená vrcholová tabuľa je ohraničená z troch strán skalnými stenami, ktoré erózia postupne rozrušuje na jednotlivé bralá, bašty a veže. Tie sa pomaly posúvajú po svahu až neodolajú zemskej príťažlivosti a skončia vo forme balvanov a sutín pod stenami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lúčna vrcholová plošina je zaujímavá aj botanicky. Rastie tu veľa vzácnych a chránených rastlín ako napríklad kosatec trávolistý, vstavačovec bazový, pichliač panónsky, peniažtek modrastý, kukučka vencová a mnoho druhov ruží.

Sitno priťahovalo ľudí odpradávna. Už v dobe bronzovej tu ľud lužickej kultúry obýval veľké hradisko, ktoré zaberalo celú vrcholovú plošinu. Z troch strán bolo chránené vysokými skalnými stenami a východnú časť chránili obrovské kamenné valy (na nich drevené palisády), ktoré sú aj dnes dobre viditeľné. Neskôr tu bolo poveľkomoravské osídlenie a v čase nepokojov akropola slúžia ako refúgium. Počas mongolských nájazdov sa zmodernizovali obranné valy a neskôr bol na skalnom výbežku postavený kamenný hrad. Hoci je prvá písomná zmienka o ňom až zo 16. storočia, predpokladá sa, že vznikol skôr. Počas tureckých nájazdov sa stal súčasťou protitureckej obrany. V roku 1564 umiestnili na ňom signalizačné (oheň) zariadenie, ktoré spolu s okolitými signálnymi miestami zabezpečovalo prenos správ o pohybe nepriateľa. Začiatkom 18. storočia bol hrad spustošený.

Turistické chodníky

Turistické chodníky na Sitno vedú z troch strán. Kedysi viedla na Sitno pekná trasa aj z juhu cez Elovu štrbinu, tá je však viac rokov zrušená. Trasy sú prístupné celoročne a nie sú veľmi náročné. Len výstup modrou značkou z Tatárskej lúky po drevených schodoch bol za dažďa a v zime pri námraze veľmi šmykľavý, ale to by už malo byť minulosťou. Koncom roka 2022 boli legendárne drevené schody vymenené za bezpečnejšie kovové.

Tipy na túry

Počúvadlianske jazero (Počúvadlo) – Sitno

Najrýchlejšia a najobľúbenejšia trasa výstupu na Sitno. V sezóne veľmi frekventovaná, preto na schodoch býva občas tlačenica. Začneme v rekreačnej osade Počúvadlianske Jazero pri rovnomennom tajchu (ľudovo "Počúvadlo"). Zelená značka nás lesom a miernym stúpaním privedie na Tatársku lúku, ktorá býva od jari do jesene pekne zakvitnutá. Tu sa napojíme na modrú značku a odtiaľto pokračujeme strmšie, najskôr lesom a neskôr veľmi strmo kovovými schodmi až na vrchol. Hneď po vystúpení nad skalnatú časť treba odbočiť vpravo na krásnu skalnú vyhliadku. A odtiaľ len kúsok lesom a sme na vrchole

Sedlo Krížna – Sitno cez Petrov vrch

Kto sa chce vyhnúť davom aspoň na kuse trasy, vyberie sa modrou značkou zo sedla Krížna, ktoré je asi 1,5 km od Počúvadlianskeho tajchu. Trasa nás privedie lesom a miernym stúpaním na Tatársku lúku. Pred tým, ako vyjdeme na lúku, treba odbočiť kúsok vpravo do lesa. Nachádza sa tam Pamätný háj a mohyla RČS z roku 1928. Mohyla bola v roku 2018 opravená, ale háj je, žiaľ, veľmi zarastený náletovými drevinami. A smutné je, že nie je k nemu ani vyznačená odbočka.

Na Tatárskej lúke môžeme poobdivovať týčiace sa skalné bralá pred nami a potom vojdeme do lesa a strmo po kovových schodoch vystúpime na Sitno. Po vystúpení nad skalnatú časť odbočíme vpravo na vyhliadku, kde v spätnom pohľade uvidíme našu prejdenú trasu. Odtiaľ ešte kúsok lesom a sme na vrchole.

Sedlo Krížna – Sitno cez Vlčiu jamu a Granty

Trasa je určená tým, ktorí sa chcú vyhnúť strmému výstupu po kovových schodoch, alebo tým, ktorí majú radi dlhšie, ale pohodlné prechádzky lesom. Zvlášť v jesennom období to môže byť veľmi pekná prechádzka.

Žlto značená trasa začína v sedle Krížna. Trasa vedie spevnenou lesnou cestou a kopíruje trasu Sitnianskeho jarku, ktorý privádzal vodu do Počúvadlianskeho tajchu. Lesom prídeme k rázcestníku Vlčia jama. Tu sa napojíme na modrú značku (Chodník Andreja Kmeťa), ním asfaltovou cestou stúpame už strmšie hore. Pri rázcestníku Granty je odpočívadlo a prameň, kde sa môžeme osviežiť. Pokračujeme rovným úsekom k odbočke na hrad Sitno. Odporúčam vyjsť na hrad. Je to zaujímavá zrúcanina a z ruín sú pekné výhľady na južnú časť Štiavnických vrchov a Krupinskú planinu. Vrátime sa na Chodník Andreja Kmeťa a ten nás miernym stúpaním vyvedie na vrchol Sitna popri vysielači.

Svätý Anton – Sitno

Zeleno značenú trasu začneme vo Svätom Antone. Tu si najskôr môžeme pozrieť pekný kaštieľ, prípadne sa môžeme poprechádzať v jeho parku. Značka nás vyvedie z obce a vedie otvorenou krajinou, s výhľadom na náš cieľ. Kráčame striedavo lúkami, hájikmi, ale aj lesom do Ilije, malej dedinky, ktorej ozdobou je románsky kostol sv. Egídia.

Pokiaľ si chceme trasu skrátiť približne o hodinu a ušetriť 120 výškových metrov, začneme náš výstup na Sitno práve z Ilije. Chvíľu kráčame otvorenou krajinou, no potom vstúpime do lesa a ním prídeme miernym stúpaním k rázcestníku Vlčia jama. Prejdeme na modrú značku (Chodník Andreja Kmeťa), a po Granty nasleduje trochu strmšie stúpanie. Tu si však na odpočívadle môžeme pri studničke oddýchnuť. Z Grantov po odbočku na Sitniansky hrad ideme mierne nahor. Odbočiť k Sitnianskemu hradu sa oplatí a keď si ho pozrieme, vrátime sa na značku a miernym stúpaním nás vyvedie k vrcholu Sitna.

Prenčov – Sitno (Chodník Andreja Kmeťa)

Modroznačený chodník, ktorý nesie meno Andreja Kmeťa, začína v Prenčove, kde Andrej Kmeť takmer tridsať rokov pôsobil. Značka nás povedie miernym stúpaním striedavo cez lúky, remízky, ale aj lesom popod Sitience do sedla Vlčia jama. Odtiaľto strmšie k rázcestníku Granty, kde si máme možnosť odpočinúť pri studničke na odpočívadle. Potom mierne nahor k odbočke ku hradu Sitno, ktorý si naozaj treba pozrieť. Po návrate z hradu pohodovým stúpaním na vrchol Sitna. Chodník Andreja Kmeťa pokračuje ďalej cez Tatársku lúku do sedla Krížna.

Beluj – Sitno

Z malej dedinky Beluj tiež vedie modrá značka, ktorou sa môžeme vybrať na Sitno. Je však trochu komplikovanejšia a má dva varianty. Z Beluja nás značka povedie najskôr výhľadovými lúkami a neskôr lesom k rázcestníku Tatársky jarok. Tu si musíme vybrať, ktorou trasou budeme pokračovať ďalej.

1. Beluj – Sitno cez Počúvadlo

Z rázcestníka Tatársky jarok pokračujeme vľavo žltou značkou, súbežne s modrou značkou po trase Tatárskeho jarku, ktorým sa kedysi privádzala voda do Počúvadlianskeho tajchu. Z Počúvadla zelenou značkou cez Tatársku lúku po kovových schodoch hore na vrchol Sitna.

2. Beluj – Sitno cez Vlčiu jamu

Z rázcestníka Tatársky jarok pokračujeme doprava po žltej značke cez Bardinovu dolinu, ktorá kopíruje trasu Tatárskeho jarku, ktorým sa privádzala voda do Počúvadlianskeho tajchu. Zo sedla Vlčia jama cez Granty, Sitniansky hrad až na vrchol Sitna.

NCH Sitno

Pre tých, ktorí sa chcú viac dozvedieť o Sitne a zaujímavostiach v lokalite je určený NCH Sitno.

Chodník s prírodovedným a kultúrno–historickým zameraním bol otvorený v roku 1987. Má trinásť zastavení s peknými a kvalitnými informačnými panelmi. Väčšina trasy je totožná so zeleno a modro značenými trasami.

Začiatok chodníka je na Tatárskej lúke a tam i končí, ale na jeho začiatok musíme vystúpiť od Počúvadlianskeho tajchu zelenou značkou. Prvý panel hovorí o geologických a morfologických pomerov lokality. Od Tatárskej lúky sa chodník drží modrej značky Chodníka Andreja Kmeť a cez Sitno, povedľa pravekého hradiska a cez hrad Sitno nás privedie na Granty. Odtiaľto NCH na poslednom úseku pokračuje vlastnou trasou popod severné svahy Sitna späť na Tatársku lúku.

Dodatky

Kolíska slovenskej turistiky

Citácia z textu 4. panela NCH Sitno: „Organizovaná turistika v Štiavnických vrchoch patrí k najstarším v Európe. Už v polovici 19. storočia tu skupina nadšencov a milovníkov prírody organizovala výlety do okolia Štiavnice.
_V tom čase bola turistika prestížnou kultúrno–spoločenskou aktivitou, ktorú pestovala iba najvyššia spoločenská vrstva. Turistický Sitniansky klub (Szitnya club), vznikol v roku 1860 ako druhý v Európe (hneď po londýnskom) a počas svojej existencie budoval a udržiaval studničky, staval premostenia a prístrešky, dovedna vybudoval 129 km turistických chodníkov._
_Čestným predsedom sa stal gróf Filip Coburg, majiteľ svätoantonského kaštieľa i celého sitnianskeho panstva, doživotným čestným podpredsedom bol Dr. Edmund Viliam Téry. Aj vďaka nemu bol klub veľmi aktívny. V roku 1884 zriadil turistickú útulňu, vydal prvého turistického sprievodcu (Štiavnický sprievodca / Selmeczi kalauz), i veľkú ručne maľovanú turistickú mapu s farebným vyznačením chodníkov._“

Andrej Kmeť - vedec a národovec

Andrej Kmeť takmer tridsať rokov pôsobil v Prenčove a Štiavnické vrchy a Sitno si zvlášť zamiloval. Urobil tu mnohé archeologické výskumy, zozbieral mnoho historických a archeologických pamiatok, botanicky preskúmal celé okolie a z nálezov mal veľký herbár. Celý svoj výskum a nálezy nakoniec daroval Slovenskému národnému múzeu v Martine.

Citácia z Enviroportálu: „Do galérie najväčších osobností Slovenska právom patrí Andrej Kmeť - významný slovenský národovec, archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Stelesňoval v sebe jednotu duchovného, vedeckého i osvetového činiteľa a nositeľa matičných ideí a úsilí. Bol tiež zakladateľom modernej slovenskej muzeológie. Jeho dary (entomologické, zoologické i historické nálezy a národopisné pamiatky) sú dodnes ozdobou expozícií Slovenského národného múzea v Martine. Mnohostrannou činnosťou si ešte za života získal veľký obdiv. Človek žijúci na malej fare medzi knihami, herbármi a starými pamiatkami urobil pre svoju vlasť azda viac ako nejeden iný erudovaný vedec. Andrej Kmeť bol bezpochyby jedným z posledných významných polyhistorov svojej doby.“

A kto si trúfne, prečíta si dielo Veleba Sitna.

Túra Ako sme sa motali Štiavnickými vrchmi - 2. časť

13. 4. 20 Zdeno Vasilišin

Rozhľadňa

Rozhľadňa na Sitne sa považuje za prvý turistický objekt na Slovensku. Pôvodná bola postavená v roku 1736 a vyzerala inak ako dnešná stavba.

Text zo informačného panela NCH Sitno: „Filagória – oddychový a vyhliadkový pavilón na vrchole Sitna, ktorý dal okolo roku 1736 z bieleho andezitu postaviť niekdajší majiteľ sitnianskeho panstva Andrej Jozef Koháry, sa považuje za prvý turistický objekt na území Slovenska. Rozhľadňa v roku 1852 po zásahu blesku vyhorela. V ruinách stála až do roku 1888, kedy ju na podnet Dr. Edmunda Téryho (podľa neho je Téryho chata v Malej Studenej doline) dal opraviť gróf Filip Coburg. Gróf rozhľadňu daroval turistom, ktorí ju mali v držbe až do 80. rokov 20. storočia. Dnes je majetkom Správy CHKO Štiavnické vrchy, je v nej expozícia venovaná dejinám, flóre a faune Sitna.“

Chata Andreja Kmeťa

Tu je článok od Tomáša, v ktorom je, vrátane diskusie, všetko napísané.

Chata Chata Andreja Kmeťa na Sitne

26. 9. 15 Tomáš Trstenský

Povesti

O Sitne sa traduje viacero povestí. Pripomeniem dve najznámejšie.

Keď Sitno i celú Štiavnicu obliehali Turci a s nimi Tatári, nemohli dobyť vysokými bralami strážené Sitno. Keď nemohli silou, rozhodli sa obyvateľov Sitna vyhladovať. Už zdalo, že sa Sitňania musia vzdať, no rozhodli sa z poslednej múky upiecť obrovský koláč a ten zhodili z brál na Tatársku lúku, kde mali nepriatelia tábor. Turci si mysleli, že Sitňania majú potravy dosť, preto odtiahli a Sitno nikdy nedobyli.

Druhá povesť je ešte zo starších čias.

_Keď pán Sitnianskeho hradu zomieral, zveril vládu staršiemu synovi a mladší mu mal pomáhať. Bratia sa však poškriepili a postavili proti sebe vojská rytierov. Kňaz, ktorý mal dohliadať na splnenie priania starého panovníka, ich preto zaklial do útrob skál, s tým, že keď bude Slovensku najhoršie, prídu mu na pomoc a tak odčinia svoj hriech. Každých sedem rokov sa skaly otvoria a jeden z rytierov sa spýta: „Už?“ Keď mu nik neodpovie, skaly sa zavrú a rytieri spia ďalších sedem rokov._

Z toho vyplýva, že na Slovensku je stále ešte dobre, len my si to nevážime.

Pozrite si ako opísali svoj výstup na Sitno autori Hikingu:

Túra Sitno, Sitniansky hrad a Tatársky jarok z Počúvadla

7. 10. 21 Daniela Mäkká

Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu

27. 2. 20 Stanislav Ďurica

Túra Prechádzky na popoludnie - hrad Sitno

21. 2. 07 Lubo Ondrejka

Túra Ako sme sa motali Štiavnickými vrchmi - 2. časť

13. 4. 20 Zdeno Vasilišin

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek