Na výlet sme sa vybrali s mojím bráškom Pištom. Prechádzali sme cez obec Soblahov, ktorá v roku 2001 získala ocenenie Dedina roka. Navštívili sme malebný ranogotický kostolík sv. Mikuláša z prvej polovice 14. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Vo veži kostola sa nachádzajú štyri zvony. Od cintorína je pôsobivý pohľad na opevnený areál kostolíka, ktorý sa nachádza na miernej vyvýšenine a pozadie skrášľujú horské kopce.

Od horárne Soblahov sme pokračovali asfaltovou cestou, z ktorej sme po pár minútach odbočili do Mitickej doliny. Pôda bola rozmočená s nánosmi blata, na povrch vystúpili sviežo zelené machy. Obdivovala som zaujímavé zákutia machom obrastených skál. Dolinku chránia krásne skaly. Mitický potôčik nám príjemným žblnkotaním spríjemňoval cestu. Z lesa sme vystúpili na lúku pod bývalou zjazdovkou. Kráčali sme lesom po modrej turistickej značke. Z chodníka sme odbočili na skalnú vyhliadku. Stúpali sme serpentínami a obdivovali sme zaujímavo pokrútené stromy. Na vrchole sa nachádza drevená lavička, na ktorej si môžete posedieť a kochať sa výhľadom na protiľahlý skalný vrch s názvom Čiernachov. Pekné výhľadové miesto, ktoré určite stojí za návštevu. Posilnili sme sa perníkmi a teplým čajom.

Po zostupe sme pokračovali lesom, z ktorého sme vyšli na rozľahlú lúku. Ukázali sa nám výhľady na okolitú prírodu. Vstúpili sme do lesa a ocitli sme sa na lúke, ktorú zdobí nádherný mohutný strom, pod ktorým je umiestnená drevená lavička. Výhľadové miesto v peknom prostredí. Kochali sme sa výhľadmi na bizarné skalné bralá Vršatských bradiel. Z lúky sme sa presunuli do lesa, v ktorom sa nachádza tabuľka označujúca prírodnú rezerváciu Ostrý vrch. Ide o ochranu pôvodných lesných porastov s dominantnou drevinou buk lesný. Najstaršími horninami sú tmavošedé vápence a vrchol je z dolomitov.

Z chodníka sme odbočili na pekný hrebienok, na ktorom sa nachádza hojdačka. Momentálne je veľký rozmach hojdacích atrakcií po rôznych častiach Slovenska. Deti majú motiváciu pre pobyt v prírode. Hojdačka je umiestnená vysoko, tak si vyžaduje pomoc od rodičov, aby na ňu deti položili.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nachádza sa tu drevená lavička, z ktorej sme si užívali pekný výhľad. Tmavé mraky dodávali miestu dramatickú atmosféru. Pokračovali sme lesnou cestou a dostali sme sa k drevenej chate s názvom Bindárka 1968. V minulosti tu stála poľovnícka chatka. Pod Ostrým vrchom (585 m) sme začali stúpať na vrchol. Obdivovali sme krásne stromy a skaly. Z lesa sme sa dostali na lúku, z ktorej sme opäť vstúpili do lesného chrámu, v ktorom sa nachádza studnička s oddychovým miestom.

Čakalo nás záverečné ostré stúpanie na kopec príznačného názvu - Ostrý vrch (768 m). Nachádza sa tu drevený kríž a posedenie. Slnečné lúče osvetľovali les. Zaujali ma krásne vrcholové vápencové bralá. Rozhodli sme sa navštíviť lokalitu sedla Lúčky. Z lesa sme sa ocitli na krásne slnkom zaliatej lúke, z ktorej sa nám naskytli výhľady na divoký masív Baské. Krásne vápencové skaly vystupujúce z lesných bučín. Žihľavník je územím krasovej oblasti s pôvodnými zachovalými lesnými porastami. V diaľke sme uvideli dominantný a neprehliadnuteľný kopec Vápeč.

Zostúpili sme do sedla Lúčky (550 m), nachádza sa tu drevený kríž a prístrešok s posedením. Rozľahlé lúky a výhľady do širokého okolia. Uvideli sme tiež majestátny Ostrý vrch, na ktorom sme stáli. V lokalite stávala osada Lúčky – „Handrbulci“. V roku 1907 ju založili nemecké rodiny Jozefa Mikloša a Antona Cígera z Veľkého Poľa pri Žarnovici. V sedle na rozhraní chotárov obcí Neporadza a Soblahov postavili drevený kríž. Osada bola obývaná do konca 50-tych rokov 20. storočia. Pekné to miesto na oddych.

Vrátili sme sa rovnakou cestou na Chatu pod Ostrým (480 m). Chatku som si obľúbila a vždy ju rada navštívim, či už na bicykli alebo peši. Na chate sme si pochutili na dobrom jedle a kávičke. Blízko chaty sa nachádza pekné miesto skalnatého hrebienka so skalami pokrytými sviežo zeleným machovým kobercom a sladičom obyčajným. Miesto s nádychom divočiny. Vyliezla som na skalu, z ktorej bol výhľad dolu do Mitickej doliny. Skaly pôsobili bizarne a dramaticky.

Na druhý deň sme opäť navštívili Chatu pod Ostrým. Cestu k chate sme mali skrášlenú hmlovým závojom, ktorý pokrýval les. Od chaty sme stúpali popri zurčiacom potoku na Čiernachovské lúky (561 m). Príroda mala charakter jarného počasia so sviežim vlhkým vzduchom, štebotajúcimi vtáčikmi. V meste bola hustá hmla a na lúke nás hriali slnečné lúče. Neskôr slniečko pomaly slablo a prichádzala hmla.

Les mal nádych tajomnosti pod závojom hmly. Dostali sme sa na divoký skalný hrebienok, z ktorého sa nám ukázala nádherná inverzia. Z vyvýšeniny sme uvideli biele more, len vrcholky hôr boli viditeľné. Pod nami biela hmla ako perinka. Na vrchole Čiernachova (695 m) sa nachádza železný kríž a vrcholová knižka, do ktorej môžete niečo napísať. Pod skalou je krásny divoký les so skalami. Tajomná hmla sa predierala lesom. Hmly postupne prichádzali a odchádzali, bolo zaujímavé sledovať meniace sa počasie prírody. Výhľady sa zahaľovali do bielej hmly a postupne odhaľovali svoje krásy. Prevaľujúce sa hmly cez hory pôsobili mysticky. Nájdete tu teplomer, ktorý vtedy ukazoval 5 °C. Výhľady boli prekrásne vďaka inverzií, ktorá dodávala miestu rozprávkový ráz. V lese sa tiahol hmlový závoj a atmosféru tajomnosti umocňovalo brechanie srnca. Mám rada skalné výhľadové miesta, ktoré sú ľahko dostupné a máte z nich pekné zážitky. Vždy je čo obdivovať a stále je to iné a meniace sa.

Nabrala som energiu z krásneho miesta, z ktorej ešte budem dlho čerpať. Zišli sme totožnou trasou na lúky, z ktorých sa nám naskytol výhľad na hrad Jelenec (Gýmeš). Z lúk sme pokračovali chodníčkom na vrcholovú vyhliadku, ktorá sa nachádza na bývalej zjazdovke. Z drevenej lavičky sa môžete kochať výhľadmi na Biele Karpaty, tajomný kopec Žľab a dolu pod nami je učupená chatka. Biela hustá hmla ukázala len končiare vrchov.

Príjemne strávený deň a nabudúce zavítame do ďalšej peknej lokality.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek