Deň prvý - Schronisko PTTK Murowaniec

Brzeziny – Sucha Woda – Psia Trawka – Schronisko PTTK Murowaniec – Stacja IMGW – Betlejemka – Schronisko PTTK Murowaniec – Psia Trawka – Rówień Waksmundzka – Rówień Waksmundzka – Gęsia Szyja – Rusinowa Polana – Czerwone Brzeżki – Palenica Białczańska – Lysá Poľana (prevýšenie 890 m, dĺžka 20 km, trasa)

Blížia sa veľkonočné sviatky. Pred nimi do Vysokých Tatier prišlo oteplenie, ktoré vystriedal silný mráz a napokon dvojdňové sneženie. Po slnečno mrazivom príchode nás čaká celodenné sneženie s mrakmi až po zem. Takže očakávame “prašan” nezviazaný s ľadovým podkladom. Kvôli spestreniu našich potuliek a menšej náročnosti si volíme chatu Schronisko Górskie PTTK Murowaniec.

Ako bolo hore spomenuté podmienky sú “zložité” a neznáme, tak sa rozhodujeme pre výstupovú trasu čiernym chodníkom. Je to široká zvážnica slúžiaca pre potreby chaty ako aj cyklistov. Pričom pocestou si môžeme skontrolovať priechodnosť ďalších chodníkov za rázcestiami Sucha Woda a Psia Trawka.

Ak by bola situácia lepšia tak sa ponúka ísť zo Zakopaného - Kuźnice cez dolinu Jaworzynka žltou (ako sme písali v článku), alebo modrou hrebeňom Boczań a Skupniów Upłaz, čo je v prípade zvýšeného lavínového nebezpečenstva vhodnejší variant.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Brzeziny - Schronisko PTTK Murowaniec

Vystupujeme tradične na Lysej Poľane. Prechádzame “modrým” zanedbaným cestným mostom čakajúcim na rekonštrukciu. Na zastávke čakáme len niečo okolo 10 minút a prichádza minibus smer Zakopané. Vystupujeme na zastávke Brzeziny. Platíme vstupné do TPN (Tatrzański Park Narodowy) momentálne už 9,- PLN a za zľavnený 4,50 PLN. Kráčame po zasneženej ceste, sme v doline Dolina Suchej Wody. Z infotabule sa dozvedáme, že je to rozľahlá dolina po ktorej vedie hranica medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Za svoj názov vďačí silne vyvinutým krasovým javom. Dolinou pretekajúci potok Sucha Woda sa často stráca a preteká podzemnými chodbami.

V hornej časti doliny, známej ako Dolina Gąsienicowa, sa nachádza 21 horských plies- najviac zo všetkých tatranských dolín v Poľsku. Druhý panel sa venuje ľadovcovej činnosti, tiež opisuje vznik zosuvov pôdy, ktoré sú viditeľné najbližších pár kilometrov po trase. Prechádzame zopár mostíkov ponad kľukatú Suchu Wodu. Fotíme obnažené gigantické brehy. Sneží, badať, že chodníkom predchádzajúce dni prešlo auto, no dnes sú zatiaľ do snehu vtlačené akurát tak stopy dvoch párov topánok.

Na rázcesníku Sucha Woda nás zaujíma, či niekto išiel aj smerom pod poľanu Polana Kopieniec. Chodník vyzerá uzučký ale prešliapaný. Boli tam voľakedy pasienky, zostalo tam ešte niekoľko salašov-senníkov, ktoré sú historickými budovami podliehajúcimi štátnej ochrane, ako sme písali na konci článku. V silnejúcom snežení pokračujeme ďalej. Prichádzame na rázcestník Psia Trawka. Názov pochádza od trávy psej / psica tuhá (Nardus stricta), ktorá tu na čistinke voľakedy rástla. Keďže sa poľana nevyužíva, nepasie sa, tak zarástla lesom.

Opäť sledujeme stav odbočujúceho chodníka, je rovnaký ako predošlý. Vedie až k asfaltke na Morskie Oko, respektíve Lysú Poľanu. Informačná tabuľa vysvetľuje ekosystém lesa, kladie dôraz na to, že prirodzené lesy sú aj tie v ktorých sú odumierajúce a mŕtve stromy. Druhá tabuľa sa venuje problematike Lykožrúta smrekového, so záverom, že treba vrátiť lesu jeho prirodzenú podobu, teda rôznorodé zloženie. Prechádzame miestami s hojným výskytom polámaných suchárov. Stúpanie je celú dobu mierne, podobné tomu ako na Chatu pri Zelenom plese. Oproti nám sa vezú dvaja skialpinisti. Inak nikoho nikde. Po necelých dvoch hodinách stojíme pred murovanou chatou Schronisko PTTK Murowaniec.

Dolina Gąsienicowa

Nejdeme hneď do vnútra. Sme zvedaví ako to so snehom vyzerá v ústí doliny Dolina Gąsienicowa. Pravdepodobne má pomenovanie od frekventovaného priezviska horalov Gąsienica (slov. húsenica) na Podhalí. Prechádzame okolo meteo stanice - Stacja IMGW (Instytut Meteorologii i Gospodarki Wodnej) a malej drevenej budovy Betlejemka, slúžiacej ako základňa horolezeckého výcvikového strediska klubu Klub Wysokogórski. Rovnako tu je zopár pôvodných salašov (bacówka), čo s okolitou prírodou dáva tomuto miestu neopísateľné fotogenické čaro s duchom dávnych čias. Vidíme, že modrý chodník smerom Kuźnice je slabo prešliapaný s pomaly miznúcimi stopami. Bohužiaľ, dnes končiare najťažšej tatranskej cesty menom Orla Perć (slov. Orlia prť) nevidíme. Iba v bielej “tme” rozpoznávame siluetu tvaru kostolnej veže - nezameniteľný Kościelec Mały (1863 m), samotná pyramída Kościeleca (2155 m) nie je vidno. Napokon sa vraciame k chate.

Vnútri je teplo. Chata je poloplná. Po covidovej prestávke si konečne doprajeme poľský bigos. Ale ako zaplatíme? Nemenovaná banka nám doma pred odchodom nechcela zameniť poľské zloté (PLN). Dôvod? Nie sme ich klienti. Tak sa snažíme platiť kartou, ale k nášmu údivu pokladňa nás nabáda aby sme sa otočili a uvidíme bankomat. S otvorenými ústami si vyberáme hotovosť aj na zajtra. A ceny? Išli hore, zisťujeme. Bigos tu momentálne stojí 27,- PLN, ale čo je horšie, mäsa je poskromne, no nepotešil toľko, čo sme čakali, ale aspoň že zasýtil. Musím poznamenať, že o dva týždne som tu bol opäť a bigos bol excelentný, že by kuchár pred veľkou nocou nemal svoj deň?

Preberáme kam sa vydáme ďalej. Máme na výber, keďže chodníky sú ako tak prechodené. Do Zakopaného sa nikomu nechce, pre jedných je to krátke, chcú niečo dlhšie, druhým sa nepozdáva cestovať a čakať na minibus zo Zakopaného na hranice. Zhodneme sa, že sa kúsok vrátime a pri smerovníku Psia Trawka pôjdeme červenou smer Morské oko/ Lysá Poľana.

Schronisko PTTK Murowaniec - Gęsia Szyja - Lysá Poľana

Vychádzame von. Po pár metroch zisťujem, že naše stopy sú zasypané, sneženie nabralo na intenzite, teda presne podľa predpovede počasia. Jeden skialpinista prefrčí okolo nás, my tiež klesáme rýchlym tempom. Po necelej hodinke stojíme pri rázcestí. V zasneženej krajine je červený chodník zreteľný, tak ho nasledujeme. Čo sme klesli, teraz musíme vystúpať. Zavše ideme lesom, len miestami je lykožrútový polom. Cestou k lúke Rówień Waksmundzka stretáme oproti idúce dve skupinky. Míňame kríž. Sme na okraji čistiny. Rówień v podhalskom nárečí znamená rovné a veľké miesto, obyčajne na dne doliny, ale aj na svahu, vtedy má charakter terasy. Tu by sme mohli pokračovať smer asfaltová cesta na Morské oko, to sa ale nikomu nevonia, hlavne keď vieme, že zajtra tadiaľ kúsok pôjdeme.

Prechádzame na zelenú. Smer Gęsia Szyja (Husí krk, 1489 m), stúpanie to nebude veľké iba 80 m. Za 20 minút by sme tam mali byť. Naberanie výšky je pozvoľné, ani si ho neuvedomujeme a sme pod vápencovým bralom. V čase dobrých výhľadov je vrchol obsadený množstvom ľudí, teraz striedame len jeden zahraničný párik. Sneženie ustupuje, vidíme pod sebou časť Bielovodskej doliny a slabo viditeľné kontúry Mlynára. Dlho sa nezdržujeme a prechádzame hrebienok. Napokon vo vysokom snehu prudko klesáme na veľkú lúku Rusinowa Polana.

Klesli sme spolu 280 m. Lúka sa tiež niekde uvádza ako Jaworzyna, Jaworzyna Rusinowa a Rusinka Polana. Dávnejšie to bola Hala Jaworzyna Rusinowa, v tom čase na nej boli početné salaše, teraz ich zostáva málo. Je to jedna z tých mála čistiniek poľských Tatier, kde sa zachovalo pastierstvo (v obmedzenej miere). Je tu tabuľa popisujúca výrobky z ovčieho mlieka ako “Oscypek”, “Brusek”, “Redykołka”, “Bundz”, “Bryndza”, “Żętyca”. Druhý infopanel sa venuje opisu tradičného pasenia oviec, ktoré bolo kvôli zachovaniu biodiverzity obnovené v roku 1981. Je tu nádherný výhľad na Belianske a Vysoké Tatry, no dnes ich musíme oželieť. Neďaleko je v lese drevený kostol, ktorý nesie pomenovanie Sanktuarium Matki Bożej Jaworzyńskiej, Królowej Tatr (Svätyňa Javorinskej Matky Božej - kráľovnej Tatier). Slúžia sa v ňom bohoslužby a je tu symbolický cintorín obetiam hôr s mottom “Pamätám si - chýba mi - čakám“.

Po spodnej strane lúky teraz už modrou začíname definitívny návrat domov. Prichádzame k smerovníku Czerwone Brzeżki- Červené okraje. Tento názov sa vyskytuje v poľských tatrách na označenie miest s červenkastou zeminou alebo skalami. Zostupujeme prudkými zasneženými schodmi a o chvíľu stojíme na parkovisku Palenica Białczańska. Čaká nás záverečná šliapačka-zubačka na Lysú Poľanu. Stíhame posledný autobus po 18-tej, keďže po 20-tej ide len po Ždiar - Strednicu.

Deň druhý - Schronisko Górskie PTTK w Dolinie Pięciu Stawów Polskich (skrátene Piec Stawów)

Lysá Poľana – Palenica Białczańska – Wodogrzmoty Mickiewicza – Dolina Roztoki – Schronisko PTTK w Dolinie Pięciu Stawów Polskich – Dolina Roztoki – Wodogrzmoty Mickiewicza – Schronisko PTTK w Dolinie Roztoki – Wodogrzmoty Mickiewicza – Palenica Białczańska – Lysá Poľana (prevýšenie 960 m, dĺžka 19 km, trasa)

Dajme tomu “zložité” počasie pokračuje. Pre celistvý obraz citujme si portaltatrzanski.pl:

Piątek, 7.04.2023 r., Piątek w Tatrach rozpoczął się bardzo szaro i pochmurnie. Niemal przez cały dzień będą towarzyszyły nam przelotne opady śniegu. Warunki na szlakach są trudne. Większość z nich pokryta jest świeżą warstwą śniegu. Od wysokości 1600 m obowiązuje 2. stopień zagrożenia lawinowego. Główną przeszkodą jest również bardzo ograniczona widoczność. Obecnie na Kasprowym Wierchu leży aż 203 cm śniegu, w Dolinie Pięciu Stawów 172 cm, a na Polanie Chochołowskiej 16 cm. W najbliższym czasie możemy spodziewać się również stopniowego ocieplenia. W Zakopanem mamy 2 °C, nad Morskim Okiem 1 °C, na Kasprowym Wierchu -2 °C, a na Rysach -5 °C. Wysoko w górach wieje umiarkowany wiatr do 25 km/h. Słońce zajdzie o 19:20.

Radi by sme si aspoň trocha skontrolovali kondíciu. Volíme si oproti včerajšku o niečo vyššie položenú chatu, kde v záverečnom stúpaní budeme mať možnosť preveriť naše sily. Opäť vystupujeme na Lysej Poľane. Tento raz nemusíme čakať na minibus, kráčame priamo k vstupu do TPN za parkoviskom Palenica Białczańska. Po hodine nudného šliapania asfaltu sme pri vodopádoch Wodogrzmoty Mickiewicza.

Tu prechádzame na zelenú značku. Vchádzame do doliny Dolina Roztoki. Dnes sme ráno cestovali neskorším autobusom, tak lesný chodník je už prešliapaný excelente, možno tomu aj napomáha príťažlivosť chaty či lokality. Tak či onak nahadzujeme také tempo, že po predbehnutí zopár skupiniek si ďalej vykračujeme osamote. Profil terénu je zvlnený, ideme popri potoku Roztoka. Keď stúpanie naberá na strmosti a už nepoľavuje míňame spodnú stanicu nákladnej lanovky. Tu máme na výber pokračovať priamo hore v podstate zimnou cestou alebo zelenou k vodopádu Siklawa niekde sa aj uvádza Wielka Siklawa. Je to jeden z najväčších vodopádoch v Tatrách, vlastná výška vodopádu je 40 m a samotná výška prahu je okolo 65 – 70 m. Vodopád ako aj potok je napájaný z plesa Wielki Staw Polski, ktoré je rozlohou 34,1 ha druhé najväčšie pleso a hĺbkou 79,3 m najhlbšie v Tatrách. Chodník k Siklawe je slabo viditeľný. Vzhľadom na podmienky nasledujeme čiernu.

Ideme priamo proti vrstevniciam. Je odmäk. Bojujeme s lepkavou, asi 20 - 30 cm vrstvou snehu, pod ktorou je ľad. Šmýka sa. Dávame si nesmeky. Na ne sa okamžite nabaľuje sneh. Mačky s antibotts či antisnow plochami nemáme so sebou. Tak musíme každú chvíľu paličkami oklepávať gule snehu. Pri jednej takej pauze počujeme vrtuľník. Ale ako si sa nehýbe, ako by visel na jednom mieste. Potom ďalšia helikoptéra. Zvláštne. V tom mi syn oproti ukazuje lavínu. Ťažký sneh na ľade sa na skalnom prahu neudržal a s veľkým lomozom sa zviezol dole žľabom neďaleko vodopádu pod žltým turistickým chodníkom do sedla Krzyżne. Dovedna vidíme také 3-4 lokálne zosuvy. Na zelený chodník okolo Siklawi sa nedostali, ale aj tak som v tom momente rád, že sme tadiaľ nešli. Pokračujeme ďalej. Tam kde by som očakával zatočenie vpravo sa vynárajú tyče zimnej cesty. Nasledujeme ich. Poza kopec Niżnia Kopa (1711 m) sa pripájame na modrý chodník čo vedie na Morskie Oko (momentálne zatvorený od 1. decembra do 15. mája). Vystúpali sme do doliny Dolina Pięciu Stawów Polskich. Prichádzame od plesa Przedni Staw Polski alebo aj Przedni Staw. Ako včera tak aj dnes sme v bielej “tme”.

Vchádzame do chaty. Jedáleň je malá. Vyzerá, že je plne obsadená. Troška sa potisneme a zmestíme sa, nie? Hovoríme si. Než sa rozložíme, uvoľňuje sa stôl. Jedlo si doprajeme to isté ako včera s takmer zhodným kulinárskym a cenovým výsledkom. Napokon sa dávame na cestu naspäť. Vonku sa nič nezmenilo. Odmäk, všade bielo. Klesáme bez nesmekov, bez nabaleného snehu to bude bezpečnejšie. Pre istotu robíme širokú “rojnicu”, aby po niekoho pošmyknutí sme jeden druhého navzájom nestrhli dole. Aj sa to vypláca. Počuť krik a jeden Poliak sa nedobrovoľne vezie dole na chrbte, napokon ho pred sebou tlačený mokrý sneh zastavuje dole hlavou. Je trocha v šoku, ale inak OK, tak pokračujeme ďalej. Dole pri potoku začína na nás padať mrholenie.

Schronisko PTTK w Dolinie Roztoki

Nakoniec prichádzame k vodopádom Wodogrzmoty Mickiewicza a akurát v tom čase odchádza autobus z Lysej Poľany. Ďalší pôjde o 2 hodiny. Nevadí, schádzame k chate ukrytej nenápadne pod asfaltovou cestou na Morskie Oko. Je ňou Schronisko PTTK w Dolinie Roztoki. Dávame si frytki (hranolky) a naleśniki (palacinky). Na záver sme nútení ešte vystúpať naspäť hore na asfaltku. Škoda, že sa nedá ísť priamo po chodníku slúžiacom pre zásobovanie chaty. Odšliapeme si to k autobusu a už sa vezieme domov.

Tip: jarná túra z doliny Dolina Pięciu Stawów Polskich k Morskému oku

Túra Szpiglasowy Wierch (Hrubý štít) na jar

28. 5. 18 Roman 'Bazin' Matkovčík

Túra Cez Roztoku a Morské oko s deťmi

29. 4. 13 Roman 'Bazin' Matkovčík

Užitočné odkazy:

• mapa-turystyczna.pl
• lawiny.topr.pl
• https://z-ne.pl/s,menu,1243,encyklopedia_tatr.html

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek