Vtáčnik (1346 m), je výrazný bralnatý vrch nachádzajúci sa v hlavnom hrebeni rovnomenného pohoria. Veľká časť masívu Vtáčnika patrí do NPR Vtáčnik s 5. stupňom ochrany. Pohorie Vtáčnik za svoj vznik vďačí sopečnej činnosti v neogéne, ktorú reprezentujú prevažne andezity. Aj samotný vrch Vtáčnik je budovaný andezitom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vrchol Vtáčnika je čiastočne odlesnený a vrcholová plošina poskytuje krásne výhľady na okolité pohoria – Strážovské vrchy, Malú Fatru, Kremnické i Štiavnické vrchy. Za dobrej viditeľnosti i na Veľkú Fatru, Nízke a Vysoké Tatry a dokonca i do Maďarska. Ale azda najviac oči priťahuje pohľad na malofatranský Kľak.

Severné svahy vrchu sú zakončené rozoklanými andezitovými stenami. Na najexponovanejších miestach na náveterných svahoch sa zachovali reliktné smrečiny. Severozápadné a západné svahy obsadila "listnatá kosodrevina", ktorá v nižších partiách prechádza do hustého bukového lesa. Na týchto svahoch je rozsiahle čučoriednisko s borievkou čučoriedkovou. Lesy v masíve Vtáčnika sú pekné, na niektorých častiach vyslovene pralesovité.

Turistické chodníky

Vtáčnik je pomerne malé a úzke pohorie. V jeho podhorí je veľa ľudských sídiel a prakticky každá obec má vlastný značený prístupový chodník na Vtáčnik. Hrebeňom Vtáčnika prechádza červeno značená Ponitrianska magistrála, ktorá je ako ústredná rieka. Okrem dvoch trás a náučného chodníka sa všetky prístupové trasy z okolitých dedín do nej vlievajú ako prítoky. Preto podrobnejšie popíšem štyri trasy a ostatné len po výstup na hrebeňovú magistrálu.

Chodníky sú prístupné celoročne, v zime treba rátať so sťaženými podmienkami – veľa snehu. Na vrchole často dujú silné vetry a problém môže byť tiež veľký teplotný rozdiel medzi začiatkom trasy a vrcholovými partiami Vtáčnika.

NCH Vtáčnik

Náučný chodník oficiálne začína v ústi Gepňárovej doliny, ale pokiaľ neprídeme autom, musíme si sem vyšliapať z Kamenca pod Vtáčnikom alebo z Bystričian. Nie je tu však označenie, ani informačný panel, preto treba dolinou pokračovať k malému parkovisku. Pred parkoviskom chodník odbočí vpravo do lesa a po krátkej chvíli prídeme k prvému informačnému panelu so základnými informáciami. Ďalej pokračuje chodník pekným bukovým lesom, míňame panel o vývoji prírody až prídeme na Krížne cesty. NCH tu križuje miestne značenie, ktorým chodia skalolezci na Hrádok. Odbočkou doľava by sme sa dostali ku skalnému mestečku Čertove chodníky, je však dlhšia a mohol by nám chýbať čas na Vtáčnik, ale určite nezabudnite využiť krátku odbočku doprava na Hrádok. Pohľad z Hrádku je fascinujúci a jeden z najkrajších, aký poznám.

Vrátime sa na NCH a pokračujeme ďalej bukovým lesom s občasnými výhľadmi. Cestou míňame ďalšie panely, pomníček padlým v SNP i oddychové miesto so studničkou až prídeme na Siahy. Aj na Siahach je studnička a oddychové miesto. Tu sa k nám pripája modro značený Chodník Petra Školnu a ďalej pôjdeme spolu s ním. Najskôr strmším stúpaním na Zraz a potom krásnym úsekom cez čučoriednisko a listnatú kosodrevinu. Od Siah si môžeme cestou oddýchnuť pri dvoch informačných paneloch a cez vrcholovú plošinu nás ku krížu povedú všetky štyri značky spolu. Na vrcholovej plošine nás čaká mohutný, lesklý kovový kríž, informačné panely NCH Vtáčnik a NCH Kľakovskou dolinou a samozrejme, prekrásne výhľady.

Bystričany – Vtáčnik

Modro značený chodník Petra Školnu začína v Bystričanoch. Prejdeme cez celú dedinu a poľnou cestou prídeme na Sekaniny. Nepríjemnejší, viac ako 5-kilometrový úsek máme za sebou a teraz nasleduje príjemnejšia a rozhodne krajšia časť trasy. Od Sekanín po Horný dom kráčame pohodlne krásnou Bystričianskou dolinou povedľa zurčiaceho a naozaj bystrého potoka Bystrica. Po ľavej strane môžeme z diaľky obdivovať lezecké steny Hrádku a po pravej strane sa nad nami týčia bralá Veľkej skaly. Pohodlná cesta pri Hornom dome končí a chodník začne strmo stúpať na Jaseňovú skalu. Najskôr však musíme prekonať malý prítok potoka Bystrica, a to pravdepodobne bez lávky. V suchom období to ide po kameňoch ľahko, pri vyššom stave vody radšej naboso. Po Jaseňovú skalu v strmom stúpaní sa zapotíme, ale odmenou sú veľmi pekné výhľady z nej. Po zaslúženom oddychu prichádza len mierne stúpanie pekným bukovým lesom a ešte krajší skalnatý úsek cez Dolný kostolík na Siahy. Tu sa k nám pripája Náučný chodník Vtáčnik a s ním vystúpime na Zraz a čučoriedniskom cez listnatú kosodrevinu na vrchol Vtáčnika.

Pokiaľ prídeme autom, môžeme zaparkovať na Sekaninách alebo v Gepňárovej doline a prejsť len najkrajšiu časť chodníka. Pešiaci prípadne môžu prísť z Kamenca pod Vtáčnikom, čo je asi o 2 km kratšie.

Kľak – Vtáčnik

Obľúbená a zároveň najkratšia výstupová trasa na Vtáčnik, s najmenším prevýšením. Z malej dedinky Kľak, ťažko skúšanej počas SNP, vedie na Vtáčnik zelená značka. Najskôr nás povedie dobrou poľnou cestou pomedzi lúky a remízky do Partizánskej doliny. Partizánskou dolinou stúpame lesom, najskôr strmšie potom pozvoľne k Partizánskej chate.

Ešte pred chatou máme možnosť odbočiť k studničke alebo si pozrieť pamätný háj v tvare päťcípej hviezdy, vysadený na pamiatku obetiam 2. sv. vojny. Pri chate si oddýchneme a kto chce, môže zájsť lesnou neznačenou cestou asi 1,5 km pozrieť si Pokutský vodopád, ktorý je najvyšším vodopádom v pohorí. Od chaty miernym až strmším stúpaním vyjdeme na hrebeň, kde sa napojíme na červenú značku (Ponitriansku magistrálu) a spoločne s ňou vyjdeme na vrchol Vtáčnika.

Veľké Pole – Vtáčnik

Červeno značená Ponitrianska magistrála začína v Nitre a končí v Handlovej. My si však prejdeme len jej severnú časť od Veľkého Poľa po Vtáčnik. Vzhľadom na prevýšenie je to náročnejšia trasa.

Z Veľkého Poľa kráčame najskôr lúkami, povedľa dvoch štálov Gréget a Anglet, potom sa vnoríme do lesa a miernym stúpaním vyjdeme do sedla pod Rajtokom. Tu sa k nám pripája žltá značka z Cerovej. Aj ďalšie putovanie bude lesom, len občas spestrené lúčkami, priesekmi a žiaľ aj rúbaňami. No poskytnú aspoň obmedzené výhľady. Na Suchej hore sa k magistrále pripája modrá značka z Mládežníckeho tábora v Hornoveskej doline a na rázcestí Tatra zas modrá značka z Píly. Odtiaľto nás čaká dlhší úsek v miernom stúpaní po Rúbaný vrch. Dostojí svojmu menu – sú na ňom rúbane. Tu sa križujeme so žltou značkou, ktorá z pravej strany prichádza z Ostrého Grúňa a z ľavej strany z Oslian. Z Rúbaného vrchu vyjdeme trochu strmším výšľapom na Kamenné vráta. Kamenné vráta tvorí pás andezitových brál, žiaľ, dosť zarastených. Ale pozorný turista si všimne vyšliapané chodníčky a z dvoch brál sú pekné vyhliadky do Kľackej doliny. Nasleduje pohodový úsek lesom ku Kláštorskej skale.

Kláštorská skala patrí medzi top miesta v pohorí Vtáčnik. Krásne vysoké andezitové veže tvoria malé skalné mesto. Na niektoré veže sa dá vyjsť. Je to miesto, kde nemusíš nič, len byť a aspoň na krátku chvíľu zažiť nirvánu. Z Kláštorskej skaly len peknou lesnou alejou pohodovým chodníkom vyjdeme na vrchol Vtáčnika.

Magistrála pokračuje hrebeňom Vtáčnika až do Handlovej. Na Malej Homôľke sa na ňu pripája zelená značka z Lehoty pod Vtáčnikom. Na Kanie studne by sme sa dostali, keby sme začali vystupovať zo Bzenice, Hornej Ždane a Prochota. Na Troch chotároch by sme sa mohli pripojiť z Prestavĺk a Dérerovho mlyna. Na Jarabej skale z Podhradia a v Dierovciach z Cigľa.

K výstupovým trasám z jednotlivých obcí

Ostrý Grúň – Vtáčnik

Z Ostrého Grúňa nás bude žltá značka viesť dlhou zalesnenou Klenovou dolinou do jej záveru a potom stále lesom na Rúbaný vrch, kde sa napojíme na Ponitriansku magistrálu.

Píla – Vtáčnik

Z Píly nás modrá značka vyvedie cez Búriov štál na rázcestie Tatra a odtiaľ ideme po Ponitrianskej magistrále.

Cerová – Vtáčnik

Z Cerovej ide žltá značka, ktorá nás vyvedie miernym stúpaním do sedla pod Rajtokom na Ponitriansku magistrálu. Trasa je dlhá a s veľkým prevýšením.

Kamenec pod Vtáčnikom – Vtáčnik

Z Kamenca pod Vtáčnikom ide žltá značka, ktorá nás asfaltovou cestou privedie do ústia Gepňárovej doliny, skadiaľ môžeme pokračovať Náučným chodníkom Vtáčnik, alebo na Sekaniny, odkiaľ pokračujeme modrou značkou Chodníkom Petra Školnu cez Bystričiansku dolinu na Vtáčnik.

Lehota pod Vtáčnikom – Vtáčnik

Z Lehoty pod Vtáčnikom nás zelená značka privedie striedavo lúkami a lesom k rázcestníku Malá Homôľka na Ponitrianskej magistrále.

Podhradie – Vtáčnik

Z Podhradia nás žltá značka vedie popod hrad Sivý Kameň. Za obcou ide lúkami a potom lesom na Jarabú skalu na Ponitrianskej magistrále.

Cigeľ – Vtáčnik

Z Cigľa nás modrá značka najskôr lúkami a potom lesom privedie do Dieroviec na Ponitrianskej magistrále a odtiaľ nás čaká ešte pomerne dlhý úsek magistrálou. Trasa je dlhá a s veľkým prevýšením.

Dérerov mlyn – Vtáčnik

Z Dérerovho mlyna (kataster Janova Lehota) vedie modrá značka dlhou zalesnenou Kľackou dolinou na Tri chotáre na Ponitrianskej magistrále. V poslednom období sa objavujú informácie, že dolinu si privlastnili súkromníci, sú tam značky so zákazom vstupu, pozatierané pásové značenie a dokonca došlo ku konfliktným stretom turistov so súkromníkmi!!!

Prestavlky – Vtáčnik

Zeleno značená trasa z Prestavĺk je dlhá a s veľkým prevýšením, čiže je vhodná naozaj len pre zdatných turistov. Privedie nás na Ponitriansku magistrálu k rázcestiu Tri chotáre.

Prochot – Vtáčnik

Z Prochota kráčame žltou značkou pohodlnou lesnou cestou. Môžeme sa pristaviť pri malom Prochotskom vodopáde alebo na Gronštolni, čo je pekná horská lúka so starou horárňou a s výhľadom na Štiavnické vrchy. Značka nás potom privedie na Kanie studne a odtiaľ pokračujeme Ponitrianskou magistrálou.

Ďalšie možnosti

Samozrejme sú možné aj iné výstupové trasy, ale buď sú príliš dlhé, s veľkým stúpaním, prípadne sa vystupuje kombináciou viacerých značiek, alebo sú to trasy primárne určené pre iný zaujímavý cieľ v pohorí.

Dodatky

Na vrchole Vtáčnika je zaujímavý bukový porast - listnatá kosodrevina. Buky tu majú nízke kmene, krovitý vzrast a zvláštne pokrútené konáre. Napriek nízkemu vzrastu (4 – 5 metrov) tu majú niektoré buky cez 200 rokov! Príčinou je tzv. vrcholový fenomén - drsné klimatické podmienky, veľké výkyvy teploty a silný vietor. Vietor z údolí naráža na hlavný hrebeň a tlačí sa k vrcholu. Smerom k vrcholu sa prúdnice vetra zbiehajú a naberajú na sile. Stromy sa teda prispôsobili podmienkam pomalým rastom a vietor ich vytvaroval do zvláštnych tvarov.

Peter Školna založil v roku 1955 Odbor turistiky pri Telovýchovnej jednote Dynamo Bystričany. Okrem pešej turistiky sa odbor venoval tiež značeniu chodníkov. V samotných Bystričanoch pod vedením Petra Školnu vzišiel tucet značkárov, z ktorých niektorí doteraz značkujú.

Vladimír Kobza o ňom na Hikingu napísal: „Obľúbená výstupová trasa na Vtáčnik z hornonitrianskej strany nesie pomenovanie po Petrovi Školnovi, významnom koordinátorovi turistického značenia, značkárovi a inštruktorovi značenia. P. Školna bol autorom koncepcie siete TZT v širokom okolí Prievidze. Vďaka jeho zásluhe bol okres Prievidza prvým v rámci Slovenska s ucelenou vybudovanou sieťou TZT vrátane všetkých prvkov turistickej orientácie (turistické informačné miesta, turistické vývesné mapy v teréne a pod.).“

Prečítajte si tiež

Túra Kľak - Nová Baňa

30. 5. 08 Miroslav Svítek

Túra Víkend vo Vtáčniku

22. 8. 20 Miroslav Svítek

Túra Hrebeňom Vtáčnika – sever

12. 10. 09 Matúš Morong

Túra Zimné krásy pohoria Vtáčnik

24. 2. 20 Pavel Forgáč

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek