Už v zime sme rozmýšľali nad návštevou rozhľadne, ale slnečných dní bolo pomerne málo, a keď konečne napadol sneh, tak sme uprednostnili bežkovanie. Napokon počas prvého predĺženého májového víkendu nastáva správna konštelácia hviezd. Po veternej nedeli by malo byť slnečno, vietor by mal ustať, a tak sa rozhodujeme pre rozhľadňu. Sme zvedaví na výhľady. Zháňam informácie, ako ísť hore, keďže kurozhľadni zatiaľ klasická turistická značka nevedie. Veľa ich nie je, tak sa akosi spolieham na inštinkt. Ak bude v oblasti mobilný signál, podľa polohy na mape v mobile snáď trafíme správne na cestu, ktorá sa použila pri výstavbe. Stačí vyjsť na hrebeň, a potom nasledovať líniu hrebeňa.

Trasa

Vychylovka, Rycierky - Jednota, mostíkom ponad potok Vychylovka ku lesnej ceste, pri prvej šípke doprava, pri druhej šípke doprava sledovať líniu hrebeňa, rozhľadňa Smrekovka, osada Smrekovka, pri druhom rázcestí doľava, Vychylovka, Rycierky

Prechádzame Bystrickou dolinou. Začíname v osade Vychylovka, časť Rycierky. Spomínam na naše cykloputovanie do vychylovského skanzenu počas cyklistického zrazu, ktorý sa konal v Oščadnici koncom augusta 2022. Prichádzame ku zastávke autobusu Vychylovka, Rycierky. Po ľavej strane cesty je Jednota s malým pľacom na parkovanie. Vidíme náš hrebeň s vysielačom, kam budeme stúpať. Rozhľadňu nevidieť. Kým sa manžel prezúva, pristavujú sa pri nás miestni a dávame sa do reči. Pýtajú sa, kam máme namierené. Tak vravíme, že na rozhľadňu. Povzbudzujú nás a vravia, že by to orientačne nemalo byť náročné. Ešte sa ich spytujem, či je Chata na konci sveta na lúkach z druhej strany otvorená. Vraj áno, tak si vravím, že by to mohla byť na konci výletu motivácia pre chalanov, dať si občerstvenie a obzrieť si rozhľadňu aj zdola.

Trasu volíme tak, aby sa pri zostupe čo najmenej opakovala. Vchádzame do ľavej doliny – popri ceste tečie potok Vychylovka. Sú tu upútavky na spomínanú Chatu na konci sveta, uvádza sa vzdialenosť 2 kilometre. Vidíme kopy spíleného a naukladaného dreva. Nachádzame malú lávku cez potok, a vidíme širšiu lesnú cestu, ktorá na rozhraní lesa a lúky vychádza hore. Podľa polohy na mape kontrolujeme, že sme správne, je to cesta, ktorou máme ísť. Začíname stúpať, priamo, bez serpentín. Chodník je ílovitý, suchý, po daždi by tu mohlo hroziť celkom slušné blatko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po ľavej strane je ihličnatý les a cezeň sa s naberajúcou výškou ukazujú čoraz viac zelenajúce sa lúky s roztrúsenými domčekmi vychylovských osád. Niekde medzi nimi je Chata na konci sveta. Čochvíľa sme stúpaním zahriati a vyzliekame zbytočné vrstvy. Sprava sa pripája druhý chodník z údolia skanzenu. Cestu využijeme pri zostupe. Obzeráme si spätné pohľady. Máme dosť vysokú výšku na to, aby sme videli prvé, ešte zasnežené kopčeky Malej Fatry. Naberáme ďalšie metre, až prichádzame ku ďalšej rozdvojke. Na jednom zo stromov je malá šípka s obrázkom rozhľadne. Domáci pri aute nám radili ísť vľavo, ale cesta vpravo sa zdá byť menej strmá, a tak sa rozhodujeme podľa toho, ako chcú napokon chalani. Aj šípka ukazuje týmto smerom.

Pokračujeme doprava a keďže tu okolitý porast nie je veľmi hustý, tak sa nám z Malej Fatry ukazuje Veľký Rozsutec a Stoh v nezvyčajnom uhle a napokon väčšia súvislá časť hrebeňa. Pod nami je údolie, kde sú sústredené domčeky skanzenu. Vidíme kľukatiacu sa asfaltovú cestu na Oravu a siluetu oravskej Margušky s vysielačom. Za sedlom je z druhej strany Oravská Lesná. Vidím aj ďalšiu cestu - manžel vysvetľuje, že je to stará cesta cez sedlo Beskyd (Demänová), ktorou sa kedysi prechádzalo na Oravu, autami aj autobusmi.

Pokračujeme v stúpaní. Po ľavej strane sa ukazuje spomínaný vysielač, ktorý sme videli od auta. Už to na hrebeň nie je ďaleko. Po krátkom výšvihu ho dosahujeme. Vpravo vidíme prvýkrát samotnú rozhľadňu. Na strome je ďalší smerovník, ktorý nás navádza pokračovať po hrebeni. Odtiaľto ideme prakticky po rovine. Zľava je hustý porast ešte pomerne nízkych ihličnanov. Pre istotu robíme hluk, aby sme tu nestretli nebodaj macka.

Rozhľadňa Smrekovka a jej výhľady

Zakrátko stojíme pri rozhľadni. Je veru vzdušná, horná plošina je zastrešená. Chalani zostávajú zatiaľ dole. Chvíľu si dodávam odvahu po nej vystúpiť. Ak má rozhľadňa steny, tak je to jednoduchšie, lebo výšku až tak nevnímate. Vystupujeme po schodoch, je ich vyše sto. Po obvode sú zvislé tenké mreže, ktorých sa dá pridŕžať. Podlahy jednotlivých plošiniek aj schodov sú deravé, a tak stále vidíte zväčšujúcu sa hlbočinu pod sebou. Ak to robí niekomu problém, tak sa dívajte jednoducho pred seba. Batohy odporúčam nechať dolu, ak by ste sa museli niekomu vyhýbať.

Sme konečne hore, pod strechou, odhaľuje sa nám kruhový výhľad. Najprv sme tu sami, potom sem prichádza dvojica, ktorá vyšla hore strmou cestou od skanzenu. Ani táto cesta zatiaľ nie je označená turistickou značkou. Mne najviac priťahuje oči ešte zasnežená Malá Fatra, pred nimi sú nižšie kopčeky ako Pupov, Sokolie, či Mravečník. Pokračujúc doprava sa za Malou Fatrou ukazujú Martinské hole (Lúčanská Fatra), zahnutý Kľak a Strážov. V popredí je kysucká Čierna Lutiša a nechýba špička vysokej Ľadonhory. Vidíme časť hrebeňa s chodníkom, po ktorom sme prichádzali, za týmto hrebeňom je vzdialenejší Sajdov vrch. Vpravo nad zelenými lúkami sú Kysucké Beskydy s Brýzgalkami, Javorinou a Kýčerou, Priehybkom, či mohutnou Rycierovou horou, ktorej svahy vpravo klesajú do sedla Príslop. Zo sedla Príslop sa zdvíhajú svahy Svitkovej, z ktorej pokračuje chodník až ku rozhľadni. Kruhový výhľad uzatvárajú zalesnené kopčeky Oravy - nechýba Paráč, Javorinka, či Okrúhlica. Ak máte šťastie na dobrú viditeľnosť, môžete zazrieť aj špičku Veľkého Choča, či vrcholky Roháčov.

Robíme si fotky a potom schádzame po schodoch dolu. K rozhľadni prichádza ďalšia turistická partia. Dávame si občerstvenie, sedíme na širších doskách, je tu malé ohnisko. Lavičky tu zatiaľ nie sú, snáď časom pribudnú. Chalani sa napokon rozhodujú ísť tiež hore, jeden z nich to zvládne asi do polovice, a potom sa vracia. Adam vychádza až hore, ale tiež so sebou trochu bojuje. Schádza so slovami, že je rád, že stojí na zemi. Robíme si ešte spoločnú fotku pred rozhľadňou a dávame sa na spiatočnú cestu.

Naspäť cez osadu Smrekovka

Ideme rovnako, ako sme prichádzali, no pri šípke neodbočujeme doľava, ale stále nasledujeme líniu hrebeňa. Prichádzame ku vysielaču a po ním vychádzame na malú čistinku, kde je malebná osada Smrekovka, tvorí ju iba pár chalúp. Je tu aj smerovník – sme v nadmorskej výške 890 metrov. Vychádza k nám pán domáci – časť chalúpok patrí práve im. Som prekvapená, keď vidím solárne panely na streche. Niektoré strechy sú šindľové, niektoré plechové. Pán nám hovorí, že tu v chalúpkach prečkali celú koronu. Vraví, že vybudovaním rozhľadne chodí okolo nich viac ľudí, a tak sčasti stratili svoj kľud.

Po ceste, ktorou sme ku rozhľadni vystupovali, sa vyvážal stavebný materiál. Aj pán samotný pomáhal pri jej výstavbe. Napokon sa lúčime, ešte si robím pár fotiek usadlosti a schádzame dolu. Zakrátko sme pri prvej šípke. Na najbližšom rázcestí ideme doľava a schádzame tak na stranu, kde je skanzen. V opačnom smere stretávame mladé rodinky. V dolnej časti cesty sa nachádza zopár pekných stromov. Vo Vychylovke schádzame ku cyklosmerovníku Vychylovka, Rycierky, ktorý uvádza nadmorskú výšku 610 metrov. Odtiaľ je to ku autu iba pár metrov, prechádzame okolo malej zrekonštruovanej kaplnky stojacej po ľavej strane cesty.

Z Vychylovky-Koleno lúkami ku Chate na konci sveta

Máme ešte čas, domov sa nemusíme ponáhľať. A tak sa autom presúvame do časti Vychylovka, Koleno (639 metrov) s tým, že si obzrieme Chatu na konci sveta. Ešte sme tu neboli. Kúsok nad cyklosmerovníkom je kríž. Vedie sem žltá turistická značka, ktorá vychádza ku Chate na konci sveta, odtiaľ pokračuje výhľadovými lúkami a napokon popred Sajdov vrch schádza do časti Vychylovka, Pavelkovia. My k chate volíme čo najkratšiu cestu – ideme naprieč stúpaním cez zelenajúce sa lúky – tráva ešte nestihla veľmi narásť, a tak sa tadiaľto ide komfortne. Ešte kontrolujeme, či tu nie sú nejaké ploty, ale malo by to byť v poriadku.

Je tu pokoj a kľud, a tak je názov chaty pomerne výstižný. Za pár minút sme v našom cieli. Pred chatou stojí máj a už šípim, že bude asi zavreté, pretože je tu až príliš veľký pokoj a v krásnom počasí nikde nikoho. Žiadni cyklisti pri pivku či kofole. Môj predpoklad sa čoskoro potvrdzuje – na dverách je uvedené, že sezóna v lete začína prvého júna. Tak si musíme na občerstvenie počkať.

Je tu malé jazierko a nachádzame starú loptu, a tak sa chalani venujú futbalu a ani veľmi nešomrú, že je zavreté. My si zatiaľ obzeráme a fotíme pohľady smerom na Rycierovu horu, Svitkovú a k rozhľadni a chvíľu posedávame na lavičkách pri jazierku. Pri vedľajšej chalúpke je bazén, ktovie, možno je v lete plný vody. Potom schádzame po lúkach pomaly dolu. Obdivujeme záružlie, ktoré rastie na vlhkejších častiach. Ešte si fotím cyklosmerovník a nasadáme do auta. V Novej Bystrici sa zastavujeme v obchode, ktorý je prakticky stále otvorený – aj prvého mája. Kupujeme si niečo na pitie.

Záver

Výlet nás potešil, navštívili sme nové miesta. Výstupová trasa, ako sme po nej išli, neposkytuje veľa tieňa, s čím treba rátať, ak sem zavítate počas teplejších letných dní. Výstup má aj strmšie časti – deti, ktoré sem chcú vyšliapať, musia mať trochu výdrže a odhodlania stúpať do kopca na pomerne krátkom úseku. Vysoká rozhľadňa poskytuje pekné kruhové výhľady na Kysucké Beskydy, Oravskú Maguru, Kysuckú vrchovinu a Malú Fatru, či Strážovské vrchy. Ak chcete fotiť Malú Fatru, je vhodné sem prísť buď skoro ráno alebo až v neskoršie popoludnie.

Osada Smrekovka bola pre nás na spiatočnej ceste pekným spestrením. Podľa slov pána domáceho je v nej zdroj vody, ale presnú lokáciu sme nezisťovali. Dlhšou alternatívou výletu môže byť okruh s pokračovaním od rozhľadne až na Svitkovú a cez sedlo Príslop a Šudovcov sa vrátiť späť. Osada Šudovci môže byť východiskovým bodom pre návštevu Rycierovej hory.

Mňa veľmi nepotešil stav lesov, zhora sa odhalili odlesnené časti, ktorých je vo výhľadovom spektre veru neúrekom. Najlepšie vychádzala Orava, kde sme videli pomerne súvislé ihličnaté lesy. Na Kysuciach sa ťaží hlava-nehlava a naozaj tomu nerozumiem, či sa to nedá robiť šetrnejším spôsobom voči prírode. Ale zdá sa, že na prírode tu nikomu nezáleží a prevažuje finančné hľadisko.

Rozhľadni Smrekovka prajem iba samých ohľaduplných návštevníkov a nech dlho slúži svojmu účelu.

Použité zdroje:

• www.mojekysuce.sk
• .

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek