V druhej marcovej dekáde (11. 3. 2023) máme naplánovaný prechod Poľanami - Tisovskou a Klenovskou. Veľmi chcem ísť, ešte som trasu neprešla. 10. 3. 2023 je u nás prvá búrka a parádne leje celú noc.

Na SHMÚ sú výstrahy pred víchricou Diethelm, nuž nie je to najideálnejší čas. Hneď si pomyslím na Sládkovičovu báseň Detvan: “...a preto potom rád on počúva, aj keď Poľanou víchor predúva“. Poľanu náš slovník definuje ako horskú lúku. Krásna predstava.

Trasa

Tisovec – Obadovo očko – sysľovisko Podhrad – Hlboký jarok – Daxnerova kúria – Suché doly – Sihla – Nocľahy – Tisovská Poľana – Klenovská Poľana – Čerešňovo – Čerešňová dolina – Pod Jalšovým, družstvo – Klenovčok – Klenovec

Sysľovisko

Ideme vláčikom do Tisovca a vydávame sa náučným chodníkom s názvom „Poďte s nami za sysľami“ smerom pod Okrúhlu skalu vedľa Hradovej. Syslíky ešte spia a zatiaľ aj víchrica. Ale somáriky a kravičky im pripravujú pôdu pod nohami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tisovské sysľovisko je tiež v krásnom prostredí, podobne ako lokalita Biele vody pod Muránskym hradom, ale prístup k nemu je možný len pešo z Tisovca asi 2 km. Našťastie. Aj pre sysle. Nebudú vypasené.

Pokračujeme spočiatku poľnou cestou a smerom na Suché doly už po modrej, míňame prírodnú rezerváciu Hlboký jarok s 5. stupňom ochrany, ktorá je tvorená tiesňavou Rejkovského potoka. Stála by za hlbšiu prehliadku, ale v pláne nie je a korytom nevedie značená trasa, len asfaltová cesta vyššie nad potokom.

Ideme lesom a stále vládne bezvetrie, čo poteší, snáď stihneme vyliezť na Poľany, kým nám príroda ukáže, čo je hlboký výdych. Konár do hlavy nie je lákavá predstava.

Tisovská Poľana

Od Suchých dolov meníme farbu značky na zelenú. Chodník ide najprv cez lúky a poskytuje prvé výhľady na prírodnú rezerváciu Kášter a Hradovú. Potom vstúpi do bukového lesa s rôznymi skalnými útvarmi a začína sviežejšie stúpanie. Na vrchole stúpania si doplníme energiu a lesnou cestou pokračujeme hrebeňom smer Tisovská Poľana, na kótu nezachádzame, ale dostávame sa na magické horské lúky s lazníckymi kolešňami, brezovými hájikmi, solitérnymi smrekmi a výhľady sú také čarovné, že sme si ani nevšimli, že pofukuje viac ako bežne.

Vetrisko prináša sneženie aj na Muránsku planinu a bielymi pásmi nám ju podchvíľou zahalí a zase vykukne slnko, čo pohľad, to zmena, nádhera. Muselo to tam byť „veselé“. Keď naši turisti išli nedávno do Martinovej doliny, bolo tam oveľa viac popadaných stromov, ako keď som tam bola na jeseň.

Vidíme Šajbu, Voniacu, Ostricu, Sivákovú, Stolické vrchy a Hradovú. Pokračujeme po zelenej ďalej smerom na Klenovskú Poľanu.

Klenovská Poľana

V miernom závetrí sa naobedujeme, vidíme Klenovský Vepor, Ostrú, Sinec, aj pohoria v Maďarsku. Vetrisko na moment vyčistil oblohu do gýčovej modrej, brezy mu svoje holé krehké vetvy vydávajú napospas, smreky hučia svoju krásnu pesničku. Trnkové kríky sú rozkvitnuté a pútajú svojou krásou pozornosť v ešte mlčiacej prírode.

Napapkaní pokračujeme stále zelenou v ústrety najväčšej vyhliadkovej lahôdke - Klenovská Poľana. Stúpame horskou lúkou k jej kóte, už vieme, že pán Diethelm nás prišiel pozdraviť ako sa patrí. Vetrisko je také silné, že miestami musím zastať a zaprieť sa, aby ma nestrepal. Nuž ale taký nádherný výhľad nám víchor našťastie nepokazil. Videli sme všetko od Klenovského Vepra počnúc cez Železnú bránu, Drahovú, Poľanu, Cisársku hoľu, Slopovo na juhozápade až po Muránsku planinu a Stolické vrchy na severe. No, bolo čo obzerať a keby nefúkalo, zdržali by sme sa iste „do nemoty“. To je náš bežný časový údaj, keď sme opojení krásou a slobodou okamihu.

Pôvodný plán bol zísť do Ráztočného pri Klenovci, ale hnaní vetrom ho meníme za Klenovec. Chvíľku ešte ideme po zelenej, ale potom z nej zídeme a pokračujeme neznačenými lesnými zvážnicami ponad Klenovskú priehradu a po pár kilometroch sa za Čerešňovým potokom napájame na modrú, ktorá prichádza od sedla Babiná a schádzame do Pavlínky (časť Klenovca) cez miestne družstvo. Poteší nás pohľad na spoľahlivo uviazané krížence kaukazákov. Ich hlboký bas nám aj tak „jemne" zvyšoval tep pekných pár minút. V Klenovci ukončujeme putovanie a hodilo to takmer 20 km. Zanedlho prichádza autobus. Dobre sme to stihli. Jednoznačne s vetrom opreteky.

Záver

Nádherná túra. Výhľady sú dokonalé a lákajú na dlhšie pobudnutie. Len mať šťastie na počasie. Mám rada pocit, keď sa vrátim domov z túry s vyčistenou hlavou. Premietam si, kadiaľ sme išli, čo sme videli a ako bolo. Priznávam ale, že túry, kde boli dokonalé výhľady, ako na našich Poľanách, mám najradšej. A už roky si zapisujem do malého diárika pár viet ku každej túre, a k „protekčným túram" o nejaké slovko viac... A pri túre cez Poľany mám poznačené KRÁSA.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek