Trasa

Kuźnice – Odejście na Nosalową Przełęcz – Przełęcz między Kopami – Betlejemka – Schronisko PTTK Murowaniec – Hala Gąsienicowa – Kolejka krzesełkowa Gąsienicowa, stacja dolna – Dwoiśniak – Liliowe – Skrajna Turnia – Liliowe – Beskid – Sucha Przełęcz – Kasprowy Wierch, stacja kolejki

Je koniec apríla, hlásia dva dni slnečného jarného počasia. Najskôr sa cestou zastavujeme vo Vrátnej doline. Absolvujeme výstup na Veľký Kriváň a kúsok hrebeňovky, a to Chleb – Poludňový grúň. Večer nasleduje presun do Tatier. Vzhľadom na obdobie uzávery chodníkov na slovenskej strane aj pre skialpinistov pôjdeme preč zo slovenského TANAP-u a využijeme, že pohorie sa rozprestiera v Poľsku a tamojší TPN zatvára len minimum chodníkov. Keď si neskôr čítam návrh nového návštevného poriadku TANAP-u, tak ma len utvrdzuje, že v Poľsku som doma. Poznám niekoľko turistov, ktorí odišli zo slovenských Tatier, keď sa zaviedli reštrikcie v minulom režime. Zatiaľ dúfam, že obmedzenia budú len v čase zimnej uzávery.

Nadviažeme na uverejnené túry na Beskid v lete aj v zime. Tentokrát si výšľap predĺžime až na kopček Krajná kopa (Skrajna Turnia, 2097 m) a ako bolo spomenuté, zmeníme ročné obdobie na jar, respektíve pomaly odchádzajúcu zimu s ešte množstvom snehu.

Realizovanú túru môžeme zaradiť medzi uverejnené jarné v blízkych dvoch dolinách, a to v doline Piatich poľských plies (Dolina Pięciu Stawów Polskich) a v doline Rybieho potoka (Dolina Rybiego Potoku).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zakopané, Kuźnice – Schronisko PTTK Murowaniec

Auto nechávame na záchytnom parkovisku pod Kuźnicami. Vykračujeme s davom nie väčším ako na Slovensku k údolnej stanici lanovky na Kasprowy Wierch. Tu prechádzame mostom cez bystrinu Potok Bystra. Platíme vstupné do TPN a pokračujeme modrou, ktorá ide súbežne so zelenou. Žltá cez dolinu Javorinka / Dolina Jaworzynka bola momentálne dočasne zatvorená. Dôvodom uzavretia Jaworzynky je prítomnosť medvedej rodiny v oblasti a TPN chce zvieratám v citlivom období poskytnúť pokoj (uzávera trvala rádovo týždeň).

Na rázcestí do sedla Nosalową Przełęcz zelená pokračuje ku skalným bralám Nosal (1206 m). My nasledujeme modrú. Najväčšie stúpanie absolvujeme lesom. Spomeniem, že v čase zvýšeného lavínového nebezpečenstva je modrá cez Skupniów Upłaz vhodnejší variant než žltá. Napokon postupujeme odlesneným hrebienkom s výhľadmi na Zakopané s Gubałówkou. Nosal a Wielki Kopieniec (1328 m) máme ako na dlani. Druhej strane dominuje Giewont 1894 m, hrebeň Červené vrchy (Czerwone Wierchy) a Kasprov vrch (Kasprowy Wierch). Dole pod nami je Dolina Jaworzynka so salašmi a medvieďatami.

Kráčame mierne stúpajúc hrebeňom Skupniów Upłaz do sedla Karczmisko / Przełęcz między Kopami. V sedle sa pripája páskou zatvorený žltý chodník. Je tu zopár oddychových lavičiek. Ako naberáme výšku, objavuje sa kosodrevina. V závere stúpania sa otvárajú výhľady na Belianske Tatry - Muráň, Havran, pred nimi dominuje Wielka Koszysta (2193 m). Je to jeden z najsevernejších štítov Vysokých Tatier. Pôvod mena je neznámy, ale z dávnejšieho pomenovania Kosista, možno pochádza z kosenia okolitých lúk, keďže veľká časť jej svahov bývala pasienkom. Ešte zopár krokov a klesáme na začiatok hole - Hala Gąsienicowa. Horská poľana má pravdepodobne názov od frekventovaného priezviska horalov Gąsienica (slov. Húsenica) na Podhalí. Teda kedysi bola majetkom rodiny Gąsieniców a oni na tunajšej holi pásli ovce.

Miesto je pozoruhodné svojou fotogenickosťou, ktorú tvoria zachovalé drevenice a “bačovky” s pozadím štítov hradby Orlej prte / Orla Perć. Ľahko je identifikovateľný poľský “Matterhorn” tvaru kostolnej veže Koščielec (Kościelec, 2155 m). Prechádzame okolo malej drevenej budovy Betlejemka, slúžiacej ako základňa horolezeckého výcvikového strediska Klubu Wysokogórskiego. Opodiaľ stojí zrub meteorologickej stanice - Stacja IMGW (Instytut Meteorologii i Gospodarki Wodnej). Prichádzame na chatu Schronisko PTTK Murowaniec. Ako inak, kamarátov pozývam na bigos. Oproti tomu, aký sme ho tu mali pred dvomi týždňami, je tentokrát poľská gastronomická chuťovka excelentná!

Dolina Gąsienicowa – Skrajna Turnia – Beskid – Kasprowy Wierch

Po občerstvení sa vydávame na záverečné stúpanie na hrebeň, štátnu hranicu PL-SK a geologickú hranicu Vysokých a Západných Tatier v jednej “osobe”. Uvádza sa, že dolinou Dolina Suchej Wody aj jej hornou časťou Dolina Gąsienicowa vedie hranica medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Pre Dolinu Gąsienicowu je typický výskyt dvadsaťjeden horských plies, najviac zo všetkých tatranských dolín v Poľsku.

Nasledujeme žltú značku. Dvíhame hlavy a vidíme celý zástup končiarov. Vľavo vzadu začína kulisu spomínaná Wielka Koszysta (2193 m), v strede sa vypína Koščielec (Kościelec, 2155 m). Na Orlej prti odhadujeme, kde sa asi nachádza Kozí vrch (Kozi Wierch, 2291 m), najvyšší poľský končiar, ktorý celý leží na poľskom území. Ihlan menom Svinica (Świnica, 2301 m) je nezameniteľný. Vpravo od nej je priamo pred nami Prostredná kopa (Pośrednia Turnia, 2128 m) a vedľa náš cieľ - Krajná kopa (Skrajna Turnia, 2097 m). Sú tam ľahko identifikovateľné sedlá: Svinické - Świnicka Przełęcz (2051 m), Ľaliové - Przełęcz Liliowe (1952 m), či Suché - Sucha Przełęcz (1940 m). Medzi dvomi posledne menovanými sa nachádza Beskyd (Beskid, 2012 m) - prvý vrchol Západných Tatier z východnej strany. Ďalej vidíme nakoniec Kasprov vrch (Kasprowy Wierch, 1949 m) s lanovkou a meteorologickou stanicou.

Snehu je ešte veľa, ale mäkne. Aby sa nám neprešmykovali topánky pri ceste do kopca, tak si nasadzujeme stúpacie železá - mačky. V tom zrazu počuť vrtuľník. Poľský “TOPRácky sokol” PZL W-3 Sokół prilieta smerom od Orlej prti. Sadá na čistinke neďaleko nás. Po chvíli odlieta naspäť. V správach sa za nedeľu nič neobjavilo, tak to bol našťastie zásah bez tragického konca.

Pokračujeme v ústrety lyžiarskej sedačkovej lanovke premávajúcej pod vrchol Kasprovho vrchu. Ideme okolo jej údolnej stanice. Dočasne osadeným plotom je zabezpečené, aby sa lyžiari a pešiaci nemiešali. Tu stretáme väčšie množstvo ľudí, ktorí práve schádzajú dole z lanovky Kuźnice-Kasprowy Wierch. Po chvíli máme na rázcestí na výber pokračovať čiernou do Svinického sedla / Świnicka Przełęcz alebo až neskôr zelenou do Ľaliového sedla / Przełęcz Liliowe. Čierna vyzerá byť prudká a v odmäku nevhodná. V prípade nutnosti máme, ako minule, možnosť si trasu na hrebeň skrátiť do Suchého sedla / Sucha Przełęcz. Počasie praje, tak sa necháme zelenou viesť do plánovaného cieľa.

Stúpame hore, vďaka miernemu traverzu táto voľba je najmenej namáhavá. Fučiaci prichádzame do sedla. Sme na hrebeni. Pocity ťažko opísať. Nech čitateľ posúdi sám. Treba si predstaviť v diaľke zasnežený Ďumbier a Roháče. Oproti nám sú Liptovské kopy, pod nami je Tichá dolina. Vpravo Červené vrchy s bájnym Giewontom. V diaľavách Pilsko a Babia hora. Na druhej strane vľavo je náš Kriváň a majestátna špicatá Swinica. Dole, odkiaľ sme prišli, sa rozprestiera Dolina Gąsienicowa. Treba ešte prejsť približne 500 m a nastúpať 150 m a stojíme na vrchole kopy.

Cestu späť si spestríme malým výšvihom na Beskyd / Beskid a len pomaly, kochajúc sa výhľadmi, kráčame na lanovku dole do Zakopaného. Bez toho, aby sme museli čakať v rade, si kupujeme lístky a o pár minút sa vezieme. Šetríme tak 2 až 3 hodiny zostupu, pretože nechceme domov docestovať o polnoci. Z lanovky vidíme Kondratovo sedlo / Kondracka Przełęcz, Polana Kondratowa so “schroniskom” a taktiež horský hotel Kalatówki. Je za nami neopakovateľný zimno-jarný víkend na horách, na ktorý budeme ešte dlho spomínať.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek