Deti ma vzali na bicyklový výlet k Balatonu. Dva týždne pred výletom ma otestovali v blízkosti dediny a test dopadol katastrofálne. Na svojom starom bicykli som im miestami stačil, no po dvoch hodinách som mal zadok na franforce. Keď skočím na bicykli do obchodu, tak je to v pohode. Ale dlhšie sedenie na bicyklovom sedle spojené s natriasaním ma zničilo.

Deti mi naordinovali pokoj. Do výletu si nesmiem na bicykel ani sadnúť. Nuž a ja som si išiel kúpiť podušku na sedadlo. A o pár dní ešte jednu, lebo som zistil, že sa dajú vložiť jedna do druhej. Takto vybavený som očakával, že zvládnem prvý a tretí deň s potomkami na bicykli, no druhý deň som si dal pauzu. Na mape ma zaujala štvorica kopčekov neďaleko Keszthely (slov. Kostoly), kde sme bývali. Syn ma ráno odviezol pod prvý a mohol som začať šliapať.

Svätojurská hora (Szent-Györgi hegy)

Na úbočí kopčeka sú vinohrady. Medzi viničom sa vykosené pásy striedajú s burinou. Asi zelené hnojenie. V burine som si všimol eruku siatu. Mala by to byť známa rukola, ale keďže sa do šalátov dávajú listy mladej rastlinky, kvitnúť som ju ešte nevidel.

Syn ma vystrašil tvrdením, že zvolená trasa má viac ako 30 kilometrov. A tak upaľujem, čo mi sily stačia. Veľmi rýchlo som sa zahrial a bunda išla do batoha. Po hodine stúpania som vyšiel na vrchol Svätojurskej hory (Szent-Györgi hegy, 415 m). Na ostrohu je vyhliadka východným smerom, ale z nejakého dôvodu práve tam na mňa zaútočila najväčšia eskadra miestnych komárov. Asi preto, že som zastal. A tak som iba práskol zopár obrázkov a trielil som preč.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na severnom svahu kopca je vyhliadka na nádherný špicatý Gulács. Práve na tento kopec mierim. Pod vyhliadkou sú pekné bazaltové bralá a skalné veže.

Gulács

Zbehol som na rovinu. Prešiel som Kisapáti a Nemesgulács. Za druhou dedinou sa pásli kravy a z oplotenia ku mne pribehol pes. Okamžite som zastal a keď ma pes oňuchal, poškrabkal som ho za ušami. Ten to zobral ako pozvánku na prechádzku a pridal sa ku mne.

Gulášový kopec je fest strmý, no chodník ide po spádnici iba na začiatku. Nato zahne doľava a stúpa po špirále. Už na Svätojurskej hore (Szent-Györgi hegy) rástlo smyrnium prerastené, ale na Guláši nerastie takmer nič iné. Smyrnium u nás nájdete iba na Devínskej Kobyle a aj tam rastie masovo.

Z vrchola Gulácsa (393 m) je výhľad severovýchodným až južným smerom. Odfotil som si Svätojurskú horu (Szent-Györgi hegy), na ktorej som bol pred 2 hodinami, a začal som zostupovať. Pes so mnou. Myslel som, že sa na rázcestí otočí a vráti sa ku kravám, lenže jemu sa so mnou páčilo. A to bol problém, pretože som začal stretať turistov. Keď prví videli, že okolo mňa na voľno behá pes, tak sa zháčili. Vysvetlil som im, že nie je môj. No nikto sa nemal k tomu, aby psa pohladkal a vzal ho na druhú stanu kopca.

Už som myslel, že sa psa nezbavím a rozmýšľal som, čo bude robiť, keď nastúpim do auta. Našťastie Dunča zastavila frekventovaná hlavná cesta. Zrejme tvorila hranicu územia, ktoré pozná. Keď som sa pustil krížom cez asfaltku, tak sa otočil a išiel preč.

Badacsony

Tretím kopcom, na ktorý stúpam, je Badacsony. Išiel som pomedzi vinohrady, v ktorých sa pestuje hrozno na miestne vína. Malo by ísť o vychýrenú vinohradnícku oblasť a dokonca sa tu pestuje špeciálna odroda viniča, no na koštovku som tu priskoro.

Kopec Badacsony vyzerá ako Vepor. Má dva ostrohy, medzi ktorými je rovinka. Na severnom ostrohu (437 m) je rozhľadňa, ktorá má tvar jednodielneho rotačného hyperboloidu. Na jej vrchole sa fajčilo, čo príliš nemusím, bolo to však jediné miesto, kde neboli žiadne komáre.

S komármi je tu problém. Keď idem rýchlejšie, tak ma nechajú na pokoji. Iba sem-tam preletí jeden okolo mňa. Lenže keď stúpam, vrhajú sa na mňa v rojoch. Aby ma nedoštípali, mám na sebe vetrovku a na hlave kapucňu. Potím sa poriadne, no za celý deň si zo mňa cucli iba dve okrídlené beštie. Ostatní turisti, ktorých som na tomto kopci videl veľa, chodili v krátkych rukávoch a niektorí v šortkách. Asi sú na uštipnutia komármi imúnni.

Na južnom ostrohu Badacsony je zopár vyhliadok na Balaton. Blatenské jazero je dvakrát väčšie ako Neziderské a jeho maximálna hĺbka je 11 metrov. Okolo vedie cyklotrasa, ktorá meria 211 kilometrov. Práve včera, keď sme prišli, sa bežal okolo jazera ultramaratón. Niektorí borci s číslami po trati bežali ešte aj dnes ráno.

Na vyhliadkach pofukoval vetrík, čo komáre neznášajú. Tak som sa na jednej zložil a zjedol som obed. Nato som z kopca zostupoval. Sú tu schody. Jednému turistovi sa nepáčili a radšej zostupoval zadkom dopredu.

Tak ako na Svätojurskej hore (Szent-Györgi hegy), aj na Badacsony sú hneď vedľa chodníka parádne bralá. Zašiel som sa na ne pozrieť a našiel som v nich slezinník severný. Uvedená papraď nie je nejako extra vzácna, ale ja ju akosi nevidím. Tu som si ju všimol iba po druhýkrát v živote.

Rybársky vrch (Halás-tető)

Zbehol som do dediny Badacsonytördemic. Nato som cestičkou prešiel pomedzi močiare a stúpal som na štvrtý kopček. Je to vlastne masív pozostávajúci z troch kopčekov, z ktorých najvyšším je Rybársky vrch (Halás-tető, 242 m). Lenže jeho vrchol je zarastený lesom a nie je z neho žiadny výhľad. Mohol by byť zo susedného troška nižšieho kopčeka, na ktorom stojí ruina hradu. Lenže keď som prišiel k bráne, zistil som, že za vstup sa platí takmer 7,- €. Okamžite som sa otočil. Čoskoro pre mňa príde odvoz, takže na prehliadku ruiny mi zostalo 10 až 15 minút. A za to 7,- € nedám.

Zbehol som na zastávku a o pár minút prišli deti po mňa. Oni dnes absolvovali 75-kilometrový výlet na bicykli, čo by som ja bez bandáže zadku dnes nedal.

Záver

Voľakedy som si myslel, že Maďarsko je jedna veľká rovina. Teda, až na kopčeky na hraniciach so Slovenskom. Lenže počas celej cesty na Blatenské jazero (Balaton) sme išli pahorkatinou. A kraj na západnom brehu jazera so sopkami mi veľmi pripomína východnú časť Českého stredohoria.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek