Trasa

Červenica pri Sabinove – Hanigovce – Za hradom – sedlo Ždiare – Lazy – Livovská Huta – Lazy – Minčol – Lazy – Kalinov – Pod Sokoľou skalou – Kamenica, rázc. – Pod Kamenickým hradom – Kamenický hrad – Pod Kamenickým hradom – sedlo Ždiare – Za hradom – Ľutina

Z údolia do lesov Čergova

Po párhodinovej ceste vyrážam z dediny Červenica pri Sabinove. Čaká ma dlhý úsek asfaltkou do Hanigoviec. Pretože som tu nikdy nebol, vôbec mi neprekáža asfaltka a sledujúc okolie šliapem krásnou májovou krajinou. Občas ma minie auto alebo cyklista, ale inak tu vládne totálny kľud a ticho. Všímam si ostredok s vtipne pôsobiacimi strašiakmi, poobliekanými v cestárskych vestách.

Po hodinke cesty vchádzam do Hanigoviec popri chlapcovi s elektrickým bicyklom. Mám v pláne zájsť k drevenej cerkvi svätého Petra a Pavla. Náhle ma chlapec dobieha s otázkou, kam sa chystám. V skratke mu hovorím o mojom turistickom pláne a využívajúc prítomnosť domáceho sa pýtam, či vie, ako presne sa dostanem k spomínanej drevenej cerkvi. Odpovedá kladne. Zverujem sa teda do jeho rúk a pokračujeme peknou dedinkou. Fotím si pár pekných dreveníc. Začína sa mi nepáčiť, že stále neodbočujeme a prichádzame k prameňu, vlastne dvom. Jeden je klasický a druhý tzv. "vajcovka" ako uvádza chalan na e-biku.

Výzor vody pôsobí dosť odpudzujúco a nesadne mi ani jej chuť. Biele vlákna skutočne pripomínajú rozvarené vajce a má aj podobnú chuť. Ochutnať som však chcel, ale nie je to nič pre mňa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vyzerá, že chalan ma vedie priamo na Hanigovský hrad, preto náhle odbáčam na lúky zájsť k spomínanej cerkvi. Zabraňujú mi tom však ploty s pasúcimi sa kozami a kravami. Nechce mi motať po možno súkromných pozemkoch, preto svoj prvý cieľ trochu nahnevane vzdávam. Nepodarí sa mi cerkvu ani zazrieť spoza viacerých pásov stromov. „Zájdem k nej inokedy,“ hovorím si.

Chalan spomína, že na hrad už viedol mnoho turistov. Keď však zisťuje koľko je hodín, otáča sa a vracia sa domov. Sám a v kľude stúpam do čergovských lesov. Prichádzam k smerovníku Za hradom, kde si dávam kratší oddych. Z Hanigovského hradu sa vracia skupinka turistov. Ja sa k nemu vydám zajtra, preto pokračujem v stúpaní k sedlu Ždiare.

Peknými lesmi s občasnou čistinkou sa blížim k sedlu. Posledný úsek je poriadne strmý. Po ľavej strane si všímam zamknutú chatu. Fučiac vychádzam na krásnu lúku s dreveným prístreškom, kde skladám batoh a oddychujem. Čarovnú májovú lúku si odfotím a rovnako prístrešok, ktorý možno raz využijem. V tom mi volá mama, že u nás v Priechode je poriadna búrka. Vraj čaká v altánku, aby mohla prejsť pár metrov do domu. Voľba východu bola teda úspešná, keďže pôvodne som chcel ísť do Bielych Karpát.

Večer na hrebeni a malebná Livovská Huta

Vysnenými čergovskými zmiešanými lesmi postupujem vopred. Všímam si pokrútené buky obrastené machom. V podvečernom svetle je ich čaro ešte výraznejšie. Tešiac sa z okolitej nádhery a skvelého počasia rozmýšľam, či zbehnem do Livovskej Huty.

Z premýšľania ma vytrháva ďalšia malebná čistinka pod vrcholom Hýrová, obrastená čučoriedím a solitérnymi smrekmi a brezami. Skutočne, toto prostredie a ešte k tomu v máji hýri krásou. Očarený nádherou Čergova konštatujem, že presne takto som si ho predstavoval.

Prichádzam ku kóte Lazy alebo ďalšiemu čergovskému vrcholku s fajn atmosférou. Velím na večeru a rozhodujem sa, že zbehnem k Livovskej Hute. Chlieb, slaninu zapíjam energeťákom. Následne skrývam batoh na polianke pod vrcholkom s úžasným genius loci a akčne vyrážam na rýchlejší zbeh a výbeh. Chcel by som sa vrátiť pred západom slnka, a preto sa idem na záver dňa preveriť trošku zo sekcie ultra.

Rýchlym krokom až polo-behom klesám strmými svahmi Topoľky pomedzi chránené pralesy čergovského Minčola a tiež prameň Tople. Po výdatných dažďoch povrch ciest a chodníkov vyschol, čo mi hrá do kariet. Za pol hodinku som v doline Krížovského potoka. Popri chatách sa blížim k dokonale zašitej dedine Livovská Huta. Vidiac vežu miestneho kostolíka moju pozornosť strháva rozprávková drevenica ako z filmu. S otvorenými ústami obdivujem poriadne dlhú zrubovú stavbu ako z reklamy na Dreveničiarov. V posledných lúčoch slnka, prenikajúcich cez zelené listy okolitých listnáčov, tu vládne úžasné genius loci. Naokolo počuť len žblnkotajúci potok a k dokonalosti nechýba nič.

Po vychutnaní si atmosféry ešte nakrátko zbehnem do dediny. Krátko si pozriem sympatický malý kostol a neďalekú drevenú striešku s čudom pod ňou. Keď prichádzam bližšie, vidím, že obsah jej zastrešenej časti tvorí akýsi minibar. Sú tu pripevnené dve fľaše s alkoholom. Jedna Spišská borovička a koňak Napoleon. V rýchlosti si všímam oznam, že ide o zbierku a „frťan“ alkoholu je potrebné odmeniť čiastkou na priloženom bankovom účte. Skúšam ako to funguje, ale pre nedostatok času na to neprichádzam. Ponáhľajúc sa opäť do doliny si radšej ešte raz pozriem spomínanú „drevenú krásku“.

Poriadnym tempom opäť stúpam hore strmou lesnou cestou, tešiac sa k nádhere, ktorú som pred chvíľou zažil. Energeťák poriadne funguje a ide sa mi ako v skoré ráno na jednodňovke. Určite robí svoje tiež absencia skrytého batohu.

Cestou hore si všímam okolitý les, kde sa nachádzajú vzácne, aj keď malé pralesové zvyšky. Po 1,5 hodinke som opäť na vrcholových poliankach, kde ma mierne vystrašia traja cyklisti klesajúci do doliny. Vyzdvihujem batoh a kochajúc sa večernou krásou už v pohodovom tempe prichádzam na Minčol.

Noc pod Minčolom

Najskôr sa zastavujem na predvrcholku s krížom a lavičkou. Hľadám, kde sa stratili Tatry. Sú však takmer neviditeľné, zakryté oparom teplého dňa a tiež búrkovou oblačnosťou stredného Slovenska. Postupne prichádzam na samotný vrchol, ktorý je z juhozápadu obrastený stromami. Okolité strany však umožňujú parádne výhľady na okolie. Sledujúc západ slnka za vzdialený poľský vrch Gorc v pohorí Gorce nad Novým Targom.

Posledné sekundy sa slnko mení na „krvavočervené oko“ navodzujúce magickú atmosféru. Tešiac sa z rajskej krásy májového Čergova sa pomaly poberám na okraj prírodnej rezervácie, kde si pripravím miesto na nocľah.

Akurát v momentne, keď zaspávam, počujem, že sa pomedzi blízke kríky, ktoré mám za hlavou, niečo menšie blíži. Robím hluk a po pár sekundách zostáva ticho. Neviem síce, čo to bolo, ale najskôr líška. Fantazírujem, že možno menší vlk. Ktovie, to už nezistím. Mierne rozrušenie sa postará o to, že zaspávam až neskôr.

Noc je poriadne ufučaná, ale vôbec nie studená. Tenké rukavice mi nie sú treba, ale zas ani neprekážajú.

Ráno sa mi chce ešte spať, ale keď vidím, že spoza vzdialených hôr sa začína k horizontu blížiť slnko, vyskakujem a ponáhľam sa neďaleko, kde vidieť Tatry. Sú viditeľné, ale nie je to ideálne. Užívam si skorú rannú pohodu a skvelú atmosféru v tichu hôr Čergova. Spoločnosť mi robia spievajúce vtáčiky tešiace sa z konečne teplých dní.

Po hodinke sa okolo 6-tej lúčim s Minčolom a pokračujem ku kóte Lazy. Krása okolia nie je ani tu o nič menšia. Zachádzam sa kúsok prejsť k polianke, kde som mal skrytý batoh. Nádherné zákutie so smrekmi, sviežo-zelenými brezami, bohatým čučoriedím a panorámou rozľahlých hôr je dokonalé. Miestečko sa v duchu zapisuje do širokého zoznamu obľúbených v slovenských horách.

Ranná Suchá dolina a Kamenický hrad

Keďže už nemám vodu, iba asi dva deci čaju v termoske, mierim k útulni pod Minčolom, kde by mal byť prameň. Ešte nad chatou si všímam jemne upravený pramienok, z ktorého naberám do fľaše a hltavo pijem.

Poteší ma bohaté zastúpenie medvedieho cesnaku nad útulňou, na ktorý som tento rok vôbec nemal šťastie a narážam naň až takto, v polovici mája. Samozrejme, kebyže idem cielene po ňom, viem, kde rastie blízko môjho bydliska, ale povedal som si, že si ho tento rok naberiem len na túrach. Avšak v Slovenskom krase, Krupinskej planine, Štiavnických vrchoch, Oravskej Magure ani Súľovských vrchoch som naň nenarazil.

Zbieram si teda slušné polkilko do sieťovej tašky, v ktorej nosím potraviny. Som pri hranici prírodnej rezervácie, preto by s tým nemal byť problém. O desať minút si obzerám miestnu útulňu KST Lipany, ktorá je pre náhodných pocestných zamknutá. Je tu tiež výdatný prameň vody a miesta na sedenie a opekanie. Miesto si dôkladne poobzerám pre prípadný bivak niekedy na jeseň alebo v zime.

Čaká má zostup do Suchej doliny, do ktorej vyrážam z lokality Kalinov. Vedie odtiaľto miestna značka cez vyhliadkový vrchol Zubanec a ďalej Sokoliu skalu. Tieto miesta si však nechám na inokedy a klesám dolu do doliny.

V doline je malá oddychová lavička a infotabuľa Suchá dolina. Tu si na pár minút sadnem a vychutnám si atmosféru doliny. Asi 30 metrov odo mňa si všímam, že popri potoku sa opatrne približuje mladší jeleň. V tichu sledujem, ako sa pomaly pasie a užíva začiatok obdobia hojnosti. Po kratšom čase zahýna do lesa a ja sa poberám dolu dolinou. Všímam si vodnatý a pekný Lipiansky potok. Po asfaltke mi cesta ubieha dosť rýchlo. Zastavujem sa až pri prístrešku Sokol so studničkou. To všetko pod nečakanou Sokolou skalou. Je to pekné, aj keď asi chladnejšie miesto v úzkej doline pri potoku.

Neskôr opúšťam asfaltovú cestu vedúcu do Kyjova a po poľnej ceste sa blížim k dedine Kamenica pod hradným bralom. Míňam areál družstva a tiež rekreačnú časť. Potom popri domoch Kamenice smerujem do jej centra v nádeji na obchod. Jeden nachádzam a v nečakane teplé ráno sa osviežujem jedným pivom. Hneď vedľa odchodu stojí pekná udržiavaná drevenica.

Po vrátení plechovky začínam stúpať strmými svahmi najskôr lúčnym a následne lesným terénom k hradu Kamenica. Za polhodinku stojím pri jeho múroch a nadchýnam sa okolitou nádherou. Výhľad ponúka viacero lákavých pohľadov na bradlové pásmo po jednej aj druhej strane. Za mnou ležia hory Čergova. V mne stále menej známom pohorí rozoznávam blízky Zubanec a hôlnaté Lazy, kde som ráno stál. V diaľkach pozorujem Bachureň a Levočské vrchy, medzi vrcholkami ktorých vytŕča špic Ždiarskej vidly. Najskôr som štít tipoval na Lomnický. Ďaleko na juhu rozoznávam vrcholy Čiernej hory, Hnileckých a Volovských vrchov. Pri obci Kyjov mi padá do oka žltý gréckokatolícky chrám Narodenia Panny Márie, vynímajúci sa v zelenom pozadí.

Sedlo Ždiare, Hanigovský hrad a sakrálna Ľutina

Po polhodinke výhľadových hodov sa púšťam dolu a smerujem do obce Potoky. Míňam rekreačnú časť s chatkami spred pár desaťročí. Areál sa práve upravuje a vyzerá ako lákavé miesto na dovolenku na Slovensku.

Popri obci sa presuniem do doliny potoka Lúčanka, ktorou budem smerovať opäť k hrebeňu. Dobieha ma turista, ktorý sa ukázal na Kamenickom hrade akurát v momente, keď som odchádzal. Postupuje rýchlo, predbieha ma a s pozdravom šliape ďalej. Pomyslím si, ako mi je dnes dobre, že mám dostatok času.

Následne ma slušne preverí stúpanie na sedlo Ždiare. Míňam peknú čistinku s výhľadmi na tajomné čergovské lesy. Rovnako aj tu narážam na medvedí cesnak, ktorý si párkrát odtrhnem. Všímam si, že spomenutý turista mi ide naproti. Pýtam sa ho: „No čo, stačilo?“ Odpovedá, že si pár sto metrov nižšie zabudol okuliare, a tak sa vracia. Povzbudzujem ho, že to sa stáva pravidelne aj mne, ale väčšinou zabúdam paličky. Asi o 10 minút ma opäť predbieha takmer pod sedlom Ždiare. Tu sa v prístrešku, spomenutom v úvode, usádzam a následne sa zvalím na lavičku a „naťahujem si kosti“. Po nie najideálnejšej noci by som si veru zdriemol a preto si na polhodinku odfúkem. Prebúdzam sa až na mierne chladný vetrík v tieni prístreška. Dvíham sa a pokračujem ďalej, tentokrát v klesaní, popod Ostrú úsekom známym zo včera.

Za hodinku som v sedle za Hradom. Odtiaľ vyrážam k ďalšiemu hradu dnešného dňa – tentokrát Hanigovskému. Za desať minút som tam a šliapem pár desiatok metrov do strmého svahu preskúmať zrúcaninu. Vidieť, že aj o tento historický objekt sa starajú, vysoko pravdepodobne nadšenci. Krátko sa pokochám výhľadom na okolie. Rozoznávam hôľnatú Lysú a spomínam, ako sme ňou pred rokom a pol v hmlách prechádzali s kamarátom.

Na záver ma čaká úsek do sakrálne známej obce Ľutina. Najskôr lesom a následne lúkami strmo klesám dolu. Doslova sa zjavuje predo mnou pekne zrekonštruovaný kostol Zjavenia sa sv. Mikuláša na Ľutinskej hore. O tomto mieste som nikdy nepočul, aj keď som v podstate spolovice, po otcovej strane, gréckokatolík z Telgártu.

Ľutinská hora je najmä pre veriacich známym miestom zjavenia sa sv. Mikuláša chudobnej dievčine Zuzane Fekete. Dnes je Ľutinská hora, rozprestierajúca sa nad obcou Ľutina, najväčším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku.

Následne v obci Ľutina obdivujem Baziliku minor - Zosnutia presvätej Bohorodičky a pekne upravené okolie svätostánku s miniskanzenom drevených chrámov na východnom Slovensku. K autu do Červenice pri Sabinove sa dostávam autobusovou dopravou.

Záver

Dlho odkladaná druhá návšteva pohoria Čergov sa vydarila takmer na výbornú. Počasie prialo a mal som tak možnosť vychutnať si pohľady na horstvo a jeho okolie z viacerých miest. V májovej zeleni som sa pri putovaní horskými poliankami na hrebeni cítil ako v raji.

Určite nezabudnuteľná bude pre mňa rozprávková drevenica v Livovskej Hute, vynímajúca sa v podvečernom svetle na pozadí okolitej zelene. Rovnako noc v okolí Minčola a večerné i ranné výhľadové hody z čergovskej dominanty. Nemenej lákavou bola bradlová oblasť s výhľadmi z hradu Kamenica.

Teším sa, keď opäť vyrazím do mne vzdialeného, ale o to lákavejšieho a tajomného Čergova.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek