Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Lysá poľana - Spišská Stará Ves

Posledné dva júnové týždne roku 2005 som naplánoval ďalšie putovanie po poľskej hranici. Zabezpečil som ubytovanie pre mňa s Danicou v hoteli Komeko v Starej Ľubovni. Musel som kúpiť novú mapu Vysokých Tatier, keďže trasa Lysá poľana – Osturňa už nebola na mape Spišskej Magury. Naplánoval som túry po hranici každý druhý deň a obdeň návštevy hradov a iných zaujímavostí kraja. Opäť som vyrobil vlastnú pohľadnicu s erbmi obcí na trase.

Vzdialenosť
50 km
Prevýšenie
+1 235 m stúpanie, -1 125 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 27.06.2005
Pohoria
Tatry - Vysoké Tatry, Spišská Magura, Pieniny
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1 000 m n. m.
  • Najnižší bod: 505 m n. m.
Voda
Lysá poľana, Suchý potok, Wyzni Koniec, Osturňa, pätník 152/4, Veľká Franková, Spišská Stará Ves
Nocľah
Stará Ľubovňa
Doprava
SAD Stará Ľubovňa – Poprad – Strednica, stop, SAD Osturňa – Spišská Belá – Stará Ľubovňa, Stará Ľubovňa - Spišská Stará Ves
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)
» č.1107 Spišská Magura (1:50.000)
» č.234 Pieniny, Severný Spiš,… (1:100.000)

Cestovali sme ráno 18. 6. 2005 o 7:10 vlakom do Popradu a odtiaľ autobusom do Starej Ľubovne. Keď sme prišli ku dverám hotela, bol tam nalepený lístok s číslom mobilu, kam mám volať. Dosť ma to zarazilo, no po zatelefonovaní prišli hneď a potom sme sa už len čudovali. Voviedli nás dnu, do priestorov riaditeľstva firmy Komeko a potom po točitých schodoch hore do trojizbového bytu. To všetko sme dostali k dispozícii za 450 Sk/deň. V kuchyni síce nebola ešte voda a aj chladnička bola nevybalená, no spálňa a ostatné bolo v pohode. Len ma zarazilo, že sa to nedalo zamknúť. Dostali sme však kľúče od hotela. Keď Danica vybalila, šli sme sa pozrieť do mesta na historické námestie.

1.deň

Strednica – sedlo pod Príslopom – Podspády – Tatranská Javorina – Lysá Poľana – Čikovská – Tiborová – Vojtasová – Stredniak – Suchý potok – Gajnik – Pálenica – Wyzni Koniec – Malé jazerá – Osturňa

Vstávali sme 4:20 a v Poprade sme boli po šiestej. Šofér nás nepotešil, keď prehlásil, že ide len po Strednicu a ďalej až po 1. 7. Konečne sme videli skazu Tatier zblízka, vyzerá to strašne. V Strednici sme vystúpili a pobrali sa po asfaltke peši. Časom sme chytili stop, no ten nás zaviezol len po Podspády. Ponúkal nám zvezenie až k colnici Vojtasová, no my sme chceli nadviazať na poslednú túru ukončenú v Lysej poľane. Tak sme sa poďakovali a vystúpili v Podspádoch. Do Tatranskej Javoriny sme prišli peši. Na pošte sme podali pohľadnice do Čiech a popri kostolíku začali zákrutou stúpať ďalej. Za ňou sme opäť chytili stop – terénny Landrover. Doviezol nás až na colnicu Lysá poľana, kde sa colník veľmi čudoval, že nejdeme do Poľska, ale sa poberáme späť. Bol veľmi milý a keď som mu vysvetlil, že putujeme po hraniciach Slovenska, ukázal nám na mape cestu a dal pečiatku do zápisníka.

Od colnice sme sa vrátili k asfaltke idúcej vľavo z hlavnej cesty do lesa a tam sme sa na lavičkách naraňajkovali. Potom pohodlne mierne klesajúc sme šli nad hraničným potokom Biela voda dolinou Bialki. Po čase sa cesta popri oplotení zvernice skrútila doprava a klesli sme k ceste na hraničný prechod Vojtasová. Ten mohli vtedy používať len občania pracujúci na území Poľska a Slovenska. Prešli sme cez most ponad potok Javorinka a pred horárňou Vojtasová sme šli zase doprava asfaltkou hore popod Suchý vrch. Keď začala cesta klesať, odbočili sme lesnou cestou vľavo hore. Časom zmizla a tak sme stúpali úbočím hore, až sme vyliezli na asfaltku popod Črchľu a pri stĺpoch elektrického vedenia sme objavili prvý pätník II/180. Ďalej stále po ceste doprava klesajúc k potoku a od neho zase esíčkom doľava a napokon doprava, kde sa pri ohrade, kríži a chatkách cesta skončila. My sme šli vľavo strmo hore lesnou cestou na hrebeň a potom doprava po ňom. Pekné výhľady na Belianske Tatry.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na hrebeni vľavo sa zjavili poľské dediny a my sme pod Brijovým vrchom narazili na pätník 167/2. Ukázal sa aj koniec Osturne. Chvíľami sme šli lesom, chvíľami poľnou cestou povedľa pokosených lúk. Prišli sme k strmému zrázu a tak sme šli lúkou hore na poľské územie, až sme prišli do dediny Wyzni Koniec na modrú značku. Bola tam aj čierna k hranici a tak sme šli po nej k začiatku rezervácie Malé jazerá. Keďže hranica šla opäť do zrázu, rozhodli sme sa putovanie ukončiť. Najedli sme sa a po lesnej ceste došli k Malému jazeru. Sú to vlastne mokriny. Potom sme pokračovali poľnou cestou do Osturne a stihli sme skorší autobus 15:12. Ten nás zaviezol do Spišskej Belej a z nej sme šli autobusom do Starej Ľubovne. Na druhý deň sme šli do Informačného centra Ľubovne. Pozreli sme si výstavu fotoamatérov, drevené výrobky miestnych učilíšť a potom sme sa boli kúpať vo Vyšných Ružbachoch v krytom termálnom bazéne.

2.deň

Spišská Stará Ves – Peklo – Žlaby – Rufuska – Frankova hora – THP Veľká Franková/Kacwin – Veľká Franková – Zubrovka – Malorovka – II/153 – Osturňa

Nechcelo sa nám po ceste kráčať na hraničný prechod Lysá nad Dunajcom a hranicou sa vracať späť a tak sme vystúpili v Spišskej Starej Vsi a prvou odbočkou pomedzi domy sme doprava začali stúpať na kopce nad mestom. Kde bola lúka pokosená, šlo sa dobre. Potom sme šli vľavo na poľnú cestu a ňou dolu k Hardinskému potoku a k salašu. Bača sa veľmi čudoval, kam ideme a vravel, že hranica je 3 km za obzorom a dvoma kopcami. Vybrali sme sa šikmo vľavo vysokou a mokrou trávou. Vystúpali sme na hrebeň k hore, no do nej sa mi nechcelo a tak popri nej zase dolu. Narazili sme na lesnú cestu a vykročili po nej vľavo. Našli sme jahody, prešli potok a zase stúpali lúkou. Rúbaniskom sme sa krútili vľavo do hory, až sme vyšli na vrch s nadmorskou výškou 840 m. Podľa mapy tam mala byť hranica, no nič som nevidel a začal som sa obávať, kde sme. Po pár krokoch vpravo som našiel pätník 130/11 a bol som rád.

Najedli sme sa a priesekom kráčali až k pätníku136/1. Tu bola ohrada a dolu tiekol potok. Ísť chodníkom povedľa neho sa mi zdalo čudné a tak sme šli lúkou šikmo doprava. Zišli sme k napájadlu, močarine, za kríkmi tiekol potok. Na druhej strane potoka boli pokosené poľské lúky. Predrali sme sa na vyvýšeninu a pod nami sa objavil Turistický hraničný priechod Veľká Franková. Ísť rovno sa nedalo, lebo potok Kacwinianka bol široký a do Poľska sa nám nechcelo. Poľnou cestou po červenej sme došli do Veľkej Frankovej. Potraviny ani krčma neboli otvorené a tak sme sa vybrali po asfaltke smerom na Osturňu. Pri moste sme našli stavidlo, ktorým odvádzali časť vody. Za zákrutou sme šli poľnou cestou vpravo hore smerom na vrch Zubrovka. Keď skončila poľná cesta, tak cez zemiakové pole na ďalšiu a potom po vrstevnici na ďalšiu. Tá dlho stúpala rovno hore a raz som nevedel, kde vlastne ideme.

Danica ma zrazu upozornila na zmiju. Odfotil som ju a šťastlivo sme ju obišli. Cesta skončila pri vyťaženom polome. Museli sme zase začať klesať a keď už som si zúfal, zbadal som pätník 151/II. Hranica totiž nejde po hrebeni, ale svahom. Nebol tam priesek, no dalo sa kráčať úzkym chodníčkom. Pri pätníku 152/4 sme našli studničku a za ňou sme vliezli do polomu. Vyzeral byť malý a myslel som si, že ho rýchlo prejdeme. Opak bol pravdou. Už dlho som nemal taký strach, aby sa nám niečo nestalo. Danica dokonca padla chrbtom doň, no nič vážneho sa jej chvalabohu nestalo. Neviem, čo by som v opačnom prípade robil. Na poľskej strane bola lesná cesta s modrou značkou a zlikvidovaný polom, no nevedeli sme sa vymotať z toho nášho. Po pol hodine sme konečne vyliezli a po chodníčku šli vpravo k poľskej ceste. Keď sa zase zjavil polom, zavelil som späť. Šli sme chodníkom do kopca a pod ním sa ukázala Osturňa.

Stretli sme pastiera, veľmi sa čudoval, že v tej horúčave sa motáme vonku. Ešte viac, keď sme mu vysvetlili, že nezbierame hríby a odkiaľ ideme. Prišli sme k potoku , ponad ktorý privádzal drevený vodovod vodu tečúcu po skalách. V dedine je veľa dreveníc a stavajú nové. Porozprávali sme sa s bývalým pohraničným policajtom, bývajúcim v typickej stavbe policajnej stanice. Pozreli sme si kostolík. Páčil sa mi zoznam darcov, kto koľko a kedy prispel na jeho údržbu. To aby bolo koho ohovárať, že nedal nič, či menej než druhí. Skončili sme v krčme na kofole a zmrzline. Pastier aj so psom tam už dávno boli, ovce odpočívali v ohrade. Z autobusu sme vystúpili v Spišských Hanušovciach a cez sedlo Magura nás ďalší zaviezol do Spišskej Belej a z nej do Ľubovne.

Fotogaléria k článku

Najnovšie