Zapáľme ohne na horách

Písal sa rok 1979 a leto sa pomaly blížilo ku koncu. Napriek tomu, že koniec augusta bol pekný a teplý, prechádzalo okolo chaty len veľmi málo turistov. Určitú vinu na tom niesol aj fakt, že celá chata sa rekonštruovala a tak nemohla poskytovať žiadne služby verejnosti. Okolo chaty bolo nevzhľadné stavenisko so zbytkami starých drevených okien, priečok a iného dreveného materiálu. Vnútrajšok chaty bol vytrhaný, pod jedálňou vykopaná jama na budúci bar, no jednoducho, ako na stavbe. Sedeli sme v kuchyni, ktorá vyzerala ešte ako-tak a rozprávali sa. Zrazu údržbár Milan hovorí:
„A chatár, my nebudeme robiť vatru?“
„Akú vatru máš na mysli, Milan?“
„Čo vy nepočúvate rádio?“
„Nuž veľmi ani nie“.

Milan skočil k rádiu a naladil akúsi stanicu. Keď prišli správy, tak sme počúvali nasledovné: „Dnes, v predvečer 35. výročia SNP, zahoria na horách opäť partizánske vatry. Prvá bude zapálená na východnom Slovensku a postupne od nej na dohľad budú zapálené ďalšie a ďalšie, až táto partizánska ohňová štafeta doputuje do Bratislavy, kde vzplanie slávnostný oheň o XY hodine a zaháji sa slávnostný ohňostroj a oslavy 35. výročia SNP. V našom vysielaní na Modrej vlne (stanica mladých zväzákov) vás budeme informovať o postupujúcej ohňovej štafete“. No a potom boli vymenované jednotlivé miesta, kde už mladí a agilní zväzáci navŕšili mohutné vatry a podľa časového rozvrhu boli nachystaní na ich zapálenie. Lenže čo to? My sme v tej štafete neboli a to nás teda riadne nasrdilo. Takže, vy kulifaji, s Magurou sa nepočíta? To ste nás teda takto odpísali???
„Fíha", hovorím, "a to my nebudeme mať žiadnu vatru? A to už ako?“ Len sme sa s Milanom na seba pozreli a už sme aj štartovali pred chatu. Vybrali sme dobre viditeľné miesto, čo na Magure nie je žiadny problém, a začali vŕšiť na seba všetok drevený odpad z rekonštrukcie chaty. A veru bolo čo. Naviac sme pridali do vatry nejaké vyhodené pneumatiky, nejaký tér-papier, priliali asi 10 litrov nafty a čakali. No veď len počkajte, zväzáci, vy mládež komunistická, veď my vám ukážeme, čo je harmonogram zapálenia, tešili sme sa.

Pomaly sa začalo stmievať. Vyniesli sme rádio pred chatu a začali počúvať reportáž. Prišla hodina „H“ a reportér na stanici Modrá vlna začal nadšene komentovať, ako vzplanula prvá vatra na východnom Slovensku a kvetnato popisoval úsilie našich mladých zväzákov, ktorí si takto uctili pamiatku partizánov a podobné kecy. My sme však ešte stále čakali. Tma už bola poriadna a štafeta vatier sa postupne dostala až na Kráľovu hoľu. Keď sa správne angažovaný reportér rozhovoril o odkaze a symbolike Kráľovej hole, uvedomili sme si, že ak chceme vyniknúť, nesmieme čakať a musíme sa vrhnúť do akcie. A tak sme sa rozhodli, že urýchlime štafetový postup vatier. Nečakali sme na to, kedy príde rada na Turiec a časovo sme preskočili zbytok Nízkych Tatier a aj Veľkej Fatry, predbehli Banskú Bystricu, kde čakala najväčšia vatra a zapálili sme našu vatru. No a veruže bol to poriadny oheň. Bolo nám jasné, že celý Turiec musí našu vatru vidieť. A aj videl. Ani nie päť minút po zapálení už vzplanuli vatry aj kdesi na Veľkej Fatre a na Martinských holiach. Miestni reportéri zostali z toho šokovaní, lebo harmonogram vysielania bol preč a situácia sa stala živelnou. Pripravené referáty nemohli byť prečítané a miestni ohňostrojci sa začali pretekať v tom, kto prvý zareaguje a pálili ohne hlava – nehlava. Oheň teraz letel po pohoriach od kopca ku kopcu a nikto už nečakal na povel a nedržal sa harmonogramu. A tak sa našou iniciatívou stalo, že harmonogram osláv bol narušený a vatra nad Bratislavou zahorela oveľa skôr, ako bol definitívne pripravený ohňostroj a zahájené oslavy.

Trošku sme čakali, že nás niekto „sprdne“ za našu osobnú iniciatívu, ale ráno zazvonil telefón a riaditeľ hovorí: „Chatár, musím vás pochváliť, mali ste najväčšiu vatru na celom Turci, a len tak ďalej, sme na vás hrdí.“
No a tak sme sa z narušiteľov osláv SNP nechtiac stali silno politicky spoľahlivým a angažovaným personálom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Knižku Kapor Fatranský a iné príbehy od Bora Tomisa si môžete objednať cez elektronický formulár.