Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Batoh a jeho obsah
Batoh a jeho obsah Zatvoriť

Rada Ako sa zbaliť na jednodňovú letnú túru v Tatrách

Ako sa dobre zbaliť na bežnú jednodňovú túru v Tatrách? Kľúčom úspechu nie je len obsah batoha, ale predpoveď počasia, príprava večer pred túrou a raňajky.

Vychystanie sa na jednodňovú túru nemusí byť vôbec náročné. Človek toho na jeden deň naozaj veľa nepotrebuje a keď sa ľahký batoh skombinuje s dobrou prípravou, zážitok zo dňa môže byť takmer dokonalý.

Podstatnú časť mojich turistických aktivít predstavujú jednodňové túry v období od jari do jesene. V článku sa pokúsim priblížiť moje dlhoročné skúsenosti, ktoré som postupne nadobudol (a stále nadobúdam) na viac i menej náročných túrach. Hovorí sa síce, že skúsenosť je neprenosná, ale ak sa čo i len jeden turista poučí z mojich rád a chýb, tak budem rád. Nevynechám ani skúsenosti týkajúce sa prípravy a stravovania, keďže ich pokladám za neoddeliteľnú súčasť turistiky. Modelovou túrou pre účely článku bude klasická vysokotatranská alebo západotatranská letná jednodňovka, teda okolo 20 km, niečo cez 1 000 m prevýšenia a trvanie od rána do podvečera. Žiadna extra mordovačka, ale ani žiadna prechádzka. Tak poďme na to!

Prípravu neradno podceniť

Túra sa začína svižným vykročením do oroseného rána a pokračuje... Omyl! Túra sa začína omnoho skôr, nazvime to prípravnou fázou. Nad výberom lokality, a najmä termínu, zvyknem rozmýšľať týždeň alebo dva vopred. V mojom obľúbenom období neskoršieho leta a jesene totiž meteorologické modely dokážu vcelku spoľahlivo určiť periódu vhodného počasia aj na 8 - 10 dní dopredu a výrazne sa znižuje riziko búrok. No a stabilné počasie dokáže z batoha vyhodiť pekných pár kilogramov. Výsledkom prípravnej fázy je určenie vhodného termínu.

Večer pred túrou

Prešlo pár dní, zajtra ideme! Predpoveď vyzerá sľubne. Večer pred túrou si porozkladám veci, ktoré si plánujem zobrať (pozri kapitolu Čo do batoha?) a postupne ich vkladám do batoha – nerád sa tým zaoberám ráno. Na vedľajšiu kôpku si nachystám veci, ktoré si oblečiem hneď ráno a v ktorých vyrazím na túru (pozri kapitolu Čo na seba?). Panuje povznesená nálada, aj nejaké pivko by som si dal, ale skúsenosť mi napovedá, že buď veľmi opatrne, alebo radšej vôbec. Tak, väčšina vecí je nachystaná, doprajme si kvalitný spánok.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ráno pred túrou (alebo prečo je dôležité normálne sa najesť)

Je zaujímavé, že budík nastavený na skorú rannú hodinu mi vôbec neprekáža. Po nevyhnutných ranných úkonoch sa začína, aspoň pre mňa, jeden z kľúčových bodov prípravy: chystanie výdatných raňajok a stravy, ktorú si vezmem na túru (pozri kapitolu Čo do seba?). A hneď trošku odbočím a vysvetlím, prečo pokladám raňajky a stravovanie na túre za dôležité:

Pred pár rokmi som predostrel pár kamarátom super nápad, že hrebeňovku Nízkych Tatier z Telgártu na Donovaly prejdeme za dva dni a oni s tým súhlasili. Večer predtým sme, mierne povedané, neabstinovali a na raňajky sme do labilných žalúdkov dostali len jogurt a ovsené vločky. Do batohov sme si nahádzali väčšinou keksy, croissanty a podobné hlúposti. Prvý deň sme síce došli takmer do polovice našej cesty, ale energeticky som bol úplne na dne. Zakotvili sme na Čertovici, keďže na „Štefáničku“ by som to už fakt nezvládol. Ráno sme vyrážali veľmi skoro a mne sa pri pohľade na pár sladkostí, ktoré mi ešte zostali, prevracal žalúdok. Po asi najdlhších troch hodinách v mojom živote sme dorazili na „Štefáničku“ práve v čase raňajok. V tej chvíli som bol nezastaviteľný. Praženica, párky, polievka, všetko za radom a niečo aj dvojmo. Výdatná strava ma doslova nakopla. Druhú polovicu hrebeňovky som potom absolvoval viac-menej v pohode a na pomágané snikersky kdesi na dne batoha som ani nepomyslel. Poviem vám, poučil som sa.

Čo do seba?

Asi ste počuli o tzv. superpotravinách. Mojou turistickou superpotravinou je praženica. Úplne obyčajná, z troch - štyroch vajec, na masle, bez cibule a iných aditív, len s kúskom dobrého chleba alebo pečiva. Praženica aplikovaná 1-2 hodiny pred začiatkom túry mi zabezpečí, že až do času obeda vôbec nepociťujem hlad. Toto mám rokmi overené. Súčasne začínam s hydratáciou. Spočíva v uvarení pol litra čaju a jeho postupnom popíjaní. Ako správny kofeinista si ani tentokrát svoju rannú dávku kávového potešenia neodopriem. Nasleduje pohár čistej vody alebo minerálky a tesne pred nástupom na túru ešte asi pol litra ionťáku. Do batoha medzitým putuje proviant na celý deň: 1 - 2 kaiserky (alebo tzv. lepeňák), schwarzwaldská šunka (alebo pršut, na kúsky nakrájaná slanina a pod.), plátkový syr, trochu nakrájanej zeleniny (napr. cherry paradajky, mrkva, stonkový zeler) a napokon sladkosti (na ktorých to nemôže byť postavené). Dobrým motivátorom sú napríklad rôzne variácie gumených medvedíkov, vhod padne jablko alebo banán. Za predpokladu neodflákanej hydratácie mi aj v letnom období stačia 2 litre vody – počas samotnej túry pijem takmer spravidla iba čistú vodu. Alkohol na túry dlhšiu dobu nenosím, niekedy si ale, skôr zo špásu, nabalím malé plechovkové prosecco.

Čo na seba?

Hlavne sa príliš nenaobliekať hneď na začiatku, aj keď ráno v ústí Račkovej doliny dokáže byť i v lete pekne štipľavé. Pohybom sa človek rýchlo zahreje. Zvykol som si na kombináciu bežeckých šortiek a ľahkého trička (Dynafit) s dlhým rukávom – to ma ráno ochráni pred chladom a cez deň pred slnkom. Ak je trochu chladnejšie alebo pofukuje, tak si ako základnú vrstvu pod Dynafit oblečiem tenké merino tričko s krátkym rukávom. Počas chladného rána okolo krku znesiem buffku a nad hranicou lesa si aj v oblačnom počasí uviažem šatku „na piráta“ (tá sa dá nahradiť napr. šiltovkou).

Obuv je vysoko individuálna záležitosť. Kedysi som nedal dopustiť na vyššie topánky (konkrétne Hanwag Banks), ale odkedy som začal behávať, tak aj na turistiku som začal obúvať robustnejšie trailové polovičky (napr. rôzne modely Salomon, INOV-8 Trail Talon, Nike Trail). Väčšinu túr v nich zvládam úplne v pohode. Behaním mi nohy celkom dobre spevneli, takže kolená ma nebolia ani pri dlhých zostupoch. Ak však s kolenami máte trošku problém alebo pár kilogramov navyše, rozhodne odporúčam vyššie topánky. To platí aj vtedy, keď je na plánovanej trase predpoklad komplikácií, napr. snehových polí či úsekov, ktoré sú viac potokmi ako chodníkmi, a podobne. Určite investujte do kvalitných ponožiek. Turistické palice do mojej výbavy síce patria, ale v poslednom čase ich používam dosť sporadicky.

Čo do batoha?

Pomerne dlho mi trvalo, kým som si položil a zároveň hneď zodpovedal jednu úplne triviálnu otázku: čo človek potrebuje na 8 hodín svojho života? Ak ste si teraz v duchu odpovedali, že takmer nič, tak máte pravdu. Minimalistický koncept si neviem vynachváliť. Takže okrem potravín a toho, čo mám práve na sebe, si do batoha (momentálne Osprey Talon 22 l) v lete nabalím ešte goretexovú vetrovku Mammut, hrubšie merino Icebreaker (ktoré som kupoval hádam ešte za koruny a stále slúži) a termo spodky, ktoré si v prípade potreby oblečiem pod bežecké šortky. Väčšinou mám so sebou tenké rukavice a čiapku. S touto zostavou zvládam aj teploty okolo nuly.

Pre každý prípad nosím malú lekárničku alebo aspoň opaľovací krém, izolačnú fóliu, elastický obväz a zopár rýchloobväzov. Stálicou je stará dobrá čelovka Petzl (veľakrát sa zišla) a menší zatvárací nôž. Vodu nosím v štyroch pollitrových silikónových fľašiach Dynafit, ktoré pokladám za jedny z najlepších turisticko-bežeckých „vychytávok“ posledných rokov. Sú ľahké, skladné, prispôsobia sa priestorovým možnostiam v batohu a ani v poloprázdnom stave v nich voda neločká, keďže sa s ubúdajúcou vodou krčia. Vrelo odporúčam! Počet fliaš prispôsobujem možnostiam dopĺňania vody počas túry. Ak je na trase chata, prípadne prameň alebo horný tok horskej bystriny, vystačím si aj s dvomi fľašami.

Fotodokumentáciu, ako aj občasnú GPS verifikáciu trasy zabezpečujem mobilom, takže si zvyknem pre istotu pribaliť externú batériu. Tú mávam spolu s dokladmi a kľúčmi od auta uloženú vo vodotesnom vrecúšku. Mobil si čoraz častejšie ukladám do elastického bežeckého pásu pod tričkom (zvyk z behania). Takto je stále poruke a zároveň chránený pred nepriazňou počasia – keď si oblečiem nepremokavú vetrovku, tak je doslova v teple i suchu.

Na túre

Najväčšou odmenou za kvalitnú prípravu je to, že si môžem počas celej túry nerušene vychutnávať všetko vôkol seba. Ak by som na túru nastúpil hladný, smädný, nevyspatý a s batohom plným zbytočností (viem, čo hovorím), tak by ma vlastnoručne zhotovený diskomfort pripravoval o vzácne chvíle prežívané v prírode. Nie príliš rýchlym, ale vyrovnaným tempom stúpame dolinou. Svaly, ktoré familiárne nazývame zdvíhače, sa pekne zahrievajú a dostávame sa nad hornú hranicu lesa. Vodu popíjam v menších dávkach pomerne často. Platí staré známe, že keď je človek smädný, tak je neskoro.

Aj keď predpoveď počasia bola na dnes priaznivá, oplatí sa rozhliadať, vnímať silu a smer vetra, a pozorovať vývoj oblačnosti, pretože príroda je vždy o krok vpred. Ak sa počasie začne vyvíjať až príliš nepriaznivo či dokonca začnú hroziť búrky (to spoznáme podľa toho, že kopovitá oblačnosť začne nadobúdať mohutný vertikálny vývoj), tak nie je žiadnou hanbou plánovanú trasu skrátiť alebo sa jednoducho vrátiť. Hory tu budú aj nabudúce. Väčšinou to vychádza tak, že na najvzdialenejšom alebo najvyššom bode trasy si doprajeme obed a trošku dlhšie si posedíme. Zostupovať začíname opatrne, aby si kolená a svaly, ktoré familiárne nazývame brzdiče, postupne zvykli na vyššiu záťaž. Nezabúdame na zvýšenú opatrnosť, keďže zostupy sú rizikovejšie ako výstupy. Záver túry väčšinou vedie menej náročným terénom alebo lesnou cestou. A sme dole. Zvládli sme to!

Záver

Cieľom článku bolo podeliť sa s mojimi dlhoročnými skúsenosťami z jednodňových túr. Takto mi to vyhovuje a preto to takto robievam. Postupom času som zistil, že toho naozaj veľa nepotrebujem a že dobrá príprava sa vypláca. Zároveň však platí, že každý z nás je iný a niekomu môže dlhoročne fungovať úplne iná taktika – preto môj článok nemá ambíciu prinášať zaručene správne a stopercentné riešenia. Minimálne som rád, že som svojou troškou prispel do pestrej, rozsiahlej, krásnej a nikdy nekončiacej témy.

A ako by ste sa zbalili vy?

Fotogaléria k článku

Najnovšie