Trasa

Cetuna – Veľká Javorina – Miškech salaš – Stará Turá – Višňové – Čachtický hrad – Hrušové

V Cetunskom saloone

Cesta vlakom a autobusom sa končí, až keď vystupujem na malom námestí v obci Cetuna. Prvé, čo zbadám, je v country štýle upravená miestna krčma. Je skoré ráno, no po jej terase sa motajú nejakí ľudia. Na moju otázku, či je otvorené, krčmár len kývne hlavou. Dávam si pivko, kávu a dokupujem nejaké pochutiny. Z odpočutého rozhovoru zistím, že je vlastne zatvorené, len práve prebieha veľké upratovanie po včerajšom posedení, ktoré sa pretiahlo do skorých ranných hodín. Takto naštartovaný vyrážam na prvé metre mojej dnešnej túry.

Pod Veľkou Javorinou

Hneď za obcou stúpam striedavo lesom a lúkami. Pred kopanicou Gašparíkovci vidím na obzore hrebeň Bielych Karpát, ktorý však zahaľuje rozložitý oblak. Verím, že pokiaľ sa dostanem hore, bude preč. Za ďalšou osadou sa trasa značky napája na asfaltovú komunikáciu, ktorá vedie až na vrchol Veľkej Javoriny. Tento úsek nemám rád. V duchu uvažujem, či by sa nenašla iná trasa, ktorá by urobila výstup z Cetuny turisticky zaujímavejší. Hádam tento článok dá podnet miestnym značkárom, aby pouvažovali o zmene značenia. Z myšlienok ma vytrhne odbočka pri poľovníckej chate, kde značka opúšťa cestu. Vstupujem do lesa a za príjemného stúpania prichádzam k Holubyho chate.

Holubyho chata

Túto pomerne známu chatu, ktorá sa nachádza pod vrcholom Veľkej Javoriny, netreba hádam nejako širšie predstavovať. V poslednej dobe bola zatvorená, v prevádzke bol len bufet Peklo. Po takmer piatich rokoch sa situácia zmenila k lepšiemu. Chata prešla čiastočnou rekonštrukciou a v súčasnosti plnohodnotne slúži turistickej verejnosti. Prevádzka je celoročná, okrem ubytovania tu nájdete bufet s reštauráciou. Telefonický kontakt na chatára je 032 777 8048. Prevádzkový čas je vymedzený časom od 9,00 hod. do 21,00 hod.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na vrchole Veľkej Javoriny

Z pohodlia chaty sa mi ani veľmi nechce pokračovať ďalej. V pohode by som tu dokázal presedieť pri pivku a pečenej klobáske celý deň. Vidina peknej túry je ale silnejšia. Takmer s ľútosťou opúšťam jej interiér a po zvyškoch snehu sa teperím na vrchol. Ani nehľadám značku, lebo vrchol Veľkej Javoriny jasne označuje mohutná stavba televíznej retranslačnej stanice. Ten je najvyšším bodom pohoria Biele Karpaty. Prechádza ním česko-slovenská štátna hranica. Z Česka sem vedie viacero značených trás, čo náležite využívajú naši západní susedia. Od čias Slovenského povstania v roku 1848 je vrchol symbolom česko-slovenskej vzájomnosti. Táto tradícia pretrváva dodnes, o čom svedčí aj pamätník pod vrcholom. Trávnatý terén dovoľuje v prípade pekného počasia ďaleké kruhové výhľady. Mám však smolu. Stojím tu už štvrtý krát a vždy je viditeľnosť desať až dvadsať kilometrov. Tak z očakávaných výhľadov zase nie je nič. Hádam nabudúce, keď sa pokúsim zdolať aj vrchol blízkeho Jelenca, kde sa nachádza bývalý vysielač, sekundárne využívaný ako rozhľadňa.

Nad Starou Turou

Keď som dosýtosti nabažený vrcholom, vraciam sa k chate. Ďalší postup mi bude určovať žltá značka. Spoľahlivo ma vedie lesmi a rúbaniskami. Stromy bez lístia občas dovoľujú výhľady na krajinu, ktorá sa nachádza poniže. To netuším, aké ma čakajú, až zostúpim na rozsiahle lúky pri Miškovom salaši. No najprv musím ešte zvládnuť poriadne rozbahnený úsek lesnej zvážnice a prejsť kus cesty podmáčanou lúkou. A tu len otváram oči! Krajina sa doširoka roztvorí a ja sa doslova neviem vynadívať na túto scenériu. Mäkko modelovaný reliéf oblých chrbtov je posiaty červenými strechami kopaníc, nad ktorými sa vypína vrch Roh s monumentálnym pamätníkom SNP. Priamo predo mnou sa z oparu vynára mestečko Stará Turá s masívom Veľkého Plešivca a vrchom Salášky. Ako solitérny zub sa na obzore rysuje kontúra Čachtického hradu. Jednoducho povedané, rozhľad jedna radosť! Trávnatým hrebeňom postúpim k lesu, ktorý pokrýva nevýrazný vrch Brezina. Z týchto miest je netypický pohľad na rozložitý masív Veľkej Javoriny. Unesený týmito výhľadmi ani nevnímam cestu lesom k osade Trávniky.

Stará Turá a okolie

Z osady by som sa mal až po Starú Turú uberať asfaltkou. A to sa mi veľmi nechce. Na zastávke SAD zistím, že do odchodu najbližšieho autobusu do Starej Turej mi chýba necelých desať minút. Je rozhodnuté, tento úsek zdolám za pomoci SAD-ky. Ušetrím čas, ktorý určite lepšie využijem pri návšteve Čachtického hradu. V meste poctivo odolám vábeniu krčiem a reštaurácií a rýchlo sa presuniem k brehom priehrady Dubník I. Zariadenia rekreačného strediska ešte zívajú prázdnotou, tak nevidím dôvod dlhšie sa tu zdržiavať. Modrá značka prechádza borovicovým lesom, na ktorého konci je pekný pohľad na okolie s ruinami Čachtického hradu.

Malebná krajina medzi Vaďovcami a Višnovým

Úsek, ktorý opíšem, sa mi javí ako jeden z najkrajších, ktoré poznám v oblasti Myjavskej pahorkatiny. Za Vaďovcami sa značka kľukatí medzi plochými kopcami, ktoré sú miestami porastené hájmi či menšími lesmi. Na poliach už klíčia prvé výhonky budúcich plodín. Pasienky sú krásne zelené, čo je neklamný dôkaz príchodu jari do týchto končín. Na obzore sa jasne vynímajú mohutné turne Čachtického hradu. Ešte ma k nemu delia asi dva kilometre, no tie rýchlo zdolám dnom malebnej doliny.

Čachtický hrad

Dolina ústi do malej obce Višňové. Obec je známa hlavne vďaka svojej polohe pod múrmi hradu. Na cestu k ruine som zvolil žltú značku. Tá vedie po západnom svahu hradného kopca a ústi do južného predpolia hradu. Odtiaľto sú hádam najcharakteristickejšie pohľady na hrad. Keď prechádzam prvou bránou, som doslova vo vytržení. Na nádvorí horného hradu zhadzujem ruksak a dlho sa venujem prehliadke dnes už značne deštruovaných ruín. Mimochodom, z hradu sú výborné výhľady na Biele Karpaty, Považský Inovec, vrchy Bradlo či Veľký Plešivec. Nivu dolného Považia mám ako na dlani. Nebudem vás tu zaťažovať rozsiahlou históriou hradu a ani jej najznámejšou majiteľkou - Alžbetou Báthory. Podrobné informácie získate na nižšie uvedených linkách.

Takmer „etnografická“ krčma v obci Hrušové

Prehliadka hradu v podstate ukončila moju túru. Čaká ma už len zostup do Višňového a presun po zelenej značke do obce Hrušové. Značka vedie príjemným stúpaním plytkou dolinou popod masív Salášiek. Ešte sa stačím obzrieť a na rozlúčku zamávať zaujímavému pohľadu na hrad, keď ma pohltí les. Po dosiahnutí nevýrazného sedla začína na krajinu sadať šero. Pridám do kroku, prejdem niekoľkými lúkami a stojím na okraji Hrušového. Tma hustne a ja smerujem k svetelnej tabuli s nápisom „Krčma“. Keď vstúpim, akoby som sa preniesol o sto rokov dozadu. Interiér je zariadený v retro štýle, na stenách visia rôzne artefakty z dôb minulých. Príjemná obsluha a pohoda, čo tu vládne, ma zdržia až do odchodu posledného autobusu. A veru neľutujem...

Linky

Holubyho chata
Veľká Javorina
Country saloon Cetuna
Stará Turá
A. Báthory a Čachtický hrad
Čachtický hrad

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek