1. deň

Chvatimech – Čierny Balog ČHŽ – Vydrovo – Obrubovanec – Zákľuky – Hronček – Štomp – Osrblie

V kuchyni ubytovne sme si uvarili čaj a naraňajkovali sa. Potom sme šli na Čiernohronskú železnicu, kde sme mali na 9:00 hod. zahovorený vagón. Cesta prebehla príjemne. V Balogu sme si prezreli malé múzeum a po menších orientačných problémoch sme vykročili asfaltkou do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Deň bol pekný a tak som ľutoval, že idem v nových vibramách a návlekoch tak dlho po asfaltke, ktorá pokračovala ďaleko do lesa. Neskôr prešla na lesnú cestu a tak sme šli až do Osrblia. Proti nám sa valili ľudia s kopou hríbov vo všetkom možnom, vyzeralo to ako akcia supermarketu. Popri ceste bola píla na vodný pohon, vyrezávané figúrky zo života pod lesom, vrtuľník, lesná autolanovka. Napokon sme odbočili do lesa a pomaly stúpali na Obrubovanec. Vyšli sme na lúku, kde sme si spravili pauzu a potom sme sa presunuli k salašu. Dali nám kyslú žinčicu a kúpili sme ovčí syr. Okolo ovečiek sme pokračovali lesnou cestou zbierajúc maliny. Vyšli sme na lúky s krásnymi rozhľadmi.

Stále sme šli po ceste a červenú značku sme ani veľmi nesledovali. Našťastie nás Gleskovci nás upozornili, že značka ide vľavo na kopec Zákľuky. Smerovník má chybný údaj o nadmorskej výške o 100 výškových metrov. Trochu problematické bolo nájdenie chodníka, ktorý z lúky vchádzal do lesa a potom to, aby sme ho zase nestratili. Gleskovci šli vpredu a zanechávali značky. S Danicou sme nešli hneď za nimi, no v Osrblí sme boli druhí - viacerí zablúdili a museli sa vracať. Nechceli sme hľadať hríby, no keď sme našli obrovský dubák, neodolali sme a okrem fotenia sme ich napokon začali aj zbierať, až Danica povedala stop. Šťastlivo sme sa vymotali z lesa a vyšli na asfaltku pri priehrade. Tu som už začal cítiť palce a ľavý malíček, ktoré otlačili konce švov na ponožkách. Napokon som sa musel prezuť do sandálov, lebo by som asi neprišiel na chatu. Cesta šla rovno a do lesa sa mi nechcelo, no Danica ma presvedčila, že musíme prísť až k modrej. Výstup bol nekonečný a veru som vážne myslel, že ideme zle. Napokon sme pri rampe stretli aj modrú a mohli sa pustiť vpravo dolu na Osrblie. To už som šiel so sebazaprením. Miestni nám potvrdili, že ideme dobre a keď som sa prezul na asfaltke pri lyžiarskom nadjazde, bolo fajn. Ubytovaní sme boli v chate Klubu biathlonu a izba bola pekne zariadená dreveným nábytkom. Ja som mal na rozdiel od ostatných ešte teplú vodu. Jedli sme oproti v krčme a za neuveriteľných 70 Sk sme mali boršč a kura s ryžou a kompótom. Danica zaľahla a ja som do 22:30 hod. krájal hríby, aby aspoň trochu preschli.

2. deň

Osrblie – Tri vody – Munička – Chata pod Hrbom – Hrb – Vepor – sedlo Jasenová – Kopce – Strunga – Poľana – hotel Poľana

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Raňajky boli neuveriteľne ešte bohatšie ako večera. Za 50 Sk nám dali množstvo chleba, papriky, rajčín, čaju, salámy a šunky. Ledva sme to pojedli a mali sme aj desiatu a aj na druhý deň. Skoro všetci sme odmietli ísť ráno na Stromp nadviazať na červenú a po asfaltke sme sa vybrali rovno na Tri vody, kam prichádzala červená zo Strompu. Až na chatu Pod Hrbom som šiel v sandáloch. Na Troch vodách je pozostatok vysokej pece. Tu sme sa rozdelili - časť šla po modrej do sedla Jasenová. Cestou sa dá vidieť veľa pamätníkov bojov počas SNP. Na Muničáku vyrábali míny, neskôr sme míňali hroby padlých. Pri útulni sa cesta rozdvojuje. My sme šli vľavo a pomaly sme stúpali serpentínami k chate. Pôvodne sme mali spať až tu, no bola obsadená meditačným kurzom. Začalo pršať. Dali sme si občerstvenie a keď dorazila skupina zo Strompu, vyrazili sme na Hrb, ktorý je geografickým stredom Slovenska. Vrchol je skalnatý a je z neho pekne vidieť na lúku s chatou. O chvíľu sa intenzívne rozpršalo a tak sme sa s Danicou rozhodli prezliecť do nepremokavého. Zatiaľ nám všetci odišli a až do sedla pod Jasenovou sme kráčali sami a v daždi. Prišli sme o všetky výhľady z Vepora i Poľany. Protidažďová ochrana sa osvedčila, no všetko bolo spotené.

Keď sme zišli z Vepora, pokračovali sme viacmenej po rovine lesom, iba pred sedlom bol výstup. Našli sme tu zmoknutých kamarátov a vandrujúci pár. Poradil som im, nech idú po modrej a vyspia sa v útulni pod Hrbom. Začal pozvoľný výstup na Poľanu a zase sme šli sami. Už to začínalo byť únavné, navyše smerovníky udávali divné časy. Okolo Kopcov je more čučoriedok. Na chvíľu sme zišli z červenej, no hneď sme sa vrátili. Na Poľane boli mladí Maďari, ktorí nás odfotili. Zostup bol šmykľavý a čas v Priehybinke opäť nesedel. Aj pri hoteli je pamätník. Hríby sme našli na recepcii, kde ich zabalené v novinách a igelitke, spolu s ruksakmi poniektorých, previezlo auto z Osrblia. Izba bola luxusná, no to, čo sa dialo okolo večere, som nezažil ešte v žiadnom zariadení. 27 ľudí v reštaurácii si traja čašníci 30 min. vôbec nevšímali. Potom nám oznámili, že objednané jedlo nebude, polievka vôbec, a dali na stôl špagety. Napokon po hodine všetko bolo a ešte nám dali piť na účet podniku. Rozložili sme hríby, vlhké veci a zaľahli. Niektorí boli hore až do rána.

3. deň

Hotel Poľana – vodopád Bystré – Vrátka – Skliarovo

Vstávali sme po siedmej. Švédske stoly nás nakŕmili a po zbalení sme sa rozhodli ísť po zelenej k vodopádu, lebo včera sme to nestihli. Šli aj iní, no vrátili sa k hotelu a pokračovali po červenej. K vodopádu sa zostupuje po rebríkoch a mne chvíľu trvalo, kým som sa dostal na prvý. Vodopád je pekný a bolo v ňom aj dosť vody. Potom sme lesnou cestou odkráčali a po chvíľke sme boli v osade Vrátka. Tu som sa prezul do sandálov. Deň bol až príliš slnečný. Typickou krajinou Podpoľania sme popri samotách kráčali až do Skliarova. Tu sme pri nákupnom stredisku pri križovaní s modrou asi zle odbočili, no asfaltka klesala a tak sme šliapali po nej. Stretli sme modré auto s kamarátom, ktorý nás odviezol do Detvy na SAD. Pôvodne sme chceli ísť ešte na hrad Vígľaš, no rozhodli sme sa ísť do Zvolena a odtiaľ vlakom do Bratislavy. Tak sa skončilo leto a ja som po dvoch týždňoch opäť nastúpil do práce.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek