Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Príbeh Mystérium vesmír

Tri, larvy pripomínajúce telá, ležia na Kľaku v spacákoch priamo v základoch bývalej chatky. Je začiatok augusta 1995 a my sme tretí deň na ceste. Cez Strážovské vrchy sme sa dostali do Fačkovského sedla, kde sme si samozrejme hneď napchali báchore dupľovanou porciou halušiek a tromi pivkami. Nuž a potom sme si sladko zdriemli kúsok nad salašom a napokon sme sa predvečerom vyškriabali na Kľak a zaľahli do základov bývalej chatky. Len tak si ležíme a kecáme, obdivujeme fantastickú nočnú oblohu a o chvíľu moji dvaja kamaráti už spokojne odfukujú.

Obdobie

Lenže ja nič. Ani nezaberiem. Poznám sa a viem že ten spánok po jedle mi ukradol najväčšiu únavu a tak teraz budem ešte dve-tri hodinky bdieť. Nič si z toho nerobím, veď je na čo pozerať. Nebeské divadlo je úžasné a dole v dolinách už taká možnosť dávno nie je. Mliečna dráha pretína celú oblohu a ja si pomaly začínam určovať aspoň tých pár súhvezdí, ktoré poznám. Najprv samozrejme Veľký voz, či lepšie povedané, súhvezdie Veľkej medvedice. Skúšam si nájsť malú hviezdičku Alkor, americkými indiánmi nazývanú Papoe, ktorá vždy slúžila ľuďom na zisťovanie ostrosti zraku. Spomínam si niečo z gréckej mytológie, ktorá hovorí o krásavici Allisté a bohovi Zeusovi, ktorý ju premenil v snahe ochrániť ju pred žiarlivou manželkou na Veľkú Medvedicu. Potom si prenesiem priamku od zadných dvoch kolies a už aj mám nájdenú Severku, tiež nazývanú Polárka. Tá trčí na konci oja súhvezdia Malý voz, resp. Malý medveď a je tiež aj súčasťou mytologického deju súvisiaceho s Veľkou Medvedicou. Tým mám určený sever a hľadám ďalej. Mohutné W na oblohe je súhvezdím Casiopea, ktorá bola podľa Grékov etiópskou kráľovnou na tróne. Pretože som v znamení Kozorožca, vyhľadám si ešte súhvezdie Kozorožec, ktoré je typické svojím trojuholníkovým tvarom. Podľa mytológie bol Kozorožec (Pan) boh lesov, pastvín a stád, pastierov a lovcov, v tvári zarastený a rohatý, s kozími nohami. Pretože sa mu v sídle bohov na Olympe pre jeho podobu posmievali, utiekol odtiaľ do Arkádie, kde sa spriatelil s bohom vína Dionýzom. Spolu popíjali vínko a vyhľadávali prítomnosť nýmf. Usmievam sa a hovorím si, že to mám celkom dobrý pôvod a bezva kamaráta. Občas si len tak z dlhej chvíle glgnem rumu z ťapky a pozorujem ďalej. Teraz už sa mi vôbec nechce spať, rum mi pomaly prúdi do žíl a ja sa cítim stále uvolnenejšie.

Obloha ma chytila a ja začínam popúšťať uzdu svojej fantázii. Viem, že Mliečna dráha je galaxia, ktorá má tvar disku, súčasťou ktorého je i naša malá Slnečná sústava. Vnímam, že súhvezdia pomaly menia svoju polohu na oblohe, len Severka trčí poctivo na svojom mieste. A zrazu to začnem vnímať úplne opačne. Je to, ako keď sedíte na stanici vo vlaku a ten na vedľajšej koľaji sa začína hýbať, ale vy neviete, či sa hýbete vy alebo on. Uvedomím si to tak úplne presne, až ma to trochu vydesí. Veď je to jasné, netočí sa obloha, ale my, táto naša maličká planéta, letiaca vesmírom šialenou rýchlosťou. Severku mám po pravej ruke a vnímanie otáčanie Zeme je tak silné, že takmer cítim, že hlavou letím dozadu na východ a časť oblohy mi mizne za obzorom pod nohami. Začína sa ma zmocňovať bezmocnosť, pocit bezvýznamnosti, márnosti a zrazu som tu sám, maličký tvor v širokom vesmíre, ktorému je úplne jedno, či tu som alebo nie, vo vesmíre, ktorý nikdy nikto nedokáže zmeniť, ovplyvniť, tam, kde sa na maličkej planéte unášanej neznámymi silami tiesni niekoľko miliárd ľudí, bojujúcich o svoje prežitie v takom malom časovom úseku, že v histórii vesmíru je nemerateľný. Som nešťastný a vystrašený. A potom sa mi zdá, že sa začínam vznášať a odpútavať sa od Zeme. Fantázia začína pracovať. Už vidím zaoblenie zemského povrchu a úžasnú hmotu Zeme, pomaly sa otáčajúcu sa okolo svojej osi. Vzďaľujem sa stále viac a na západe vidím svetlo dňa, utekajúceho pred nocou. Začínam sa triasť a vzlykať. Chcem niečo povedať, ale nemôžem, nedá sa, ústa mám stiahnuté v kŕči, slová sa nedajú vysloviť. V duchu kričím „pomóc, pomóc.“

A zrazu počujem akýsi hlas, niečo so mnou trasie a ja začínam vnímať: „Najprv sa nažerie halušiek na prasknutie, na to vypije tri pivá a ťapku rumu a potom vykrikuje zo sna. Dočerta, spi už, ty ožran.“ Jój, tak ja neletím vesmírom, ja som tu na Zemi, s kamarátmi, v spacáku na Kľaku. A v ten moment je mi úplne jedno, či naša malá planéta letí vesmírom, i to, že tu budem len zlomok času, jedno, že sme len také bezvýznamné nič v galaxii, tobôž vo vesmíre. Ja som tu a zajtra pokračujeme ďalej hrebeňom Fatry a bude nám ešte pekných pár dní úžasne. Nuž a to mi stačí, veď aj tak sa s tým asi nič viac nedá robiť. A tak si pre istotu ešte glgnem toho rumu a ponorím sa späť do spánku. A mystérium vesmíru je mi pre dnešok i všetky ďalšie dni ukradnuté.

Titulný obrázok - zdroj: www.obloha.webzdarma.cz

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Knižku Kapor Fatranský a iné príbehy od Bora Tomisa si môžete objednať cez elektronický formulár.

Najnovšie